Po minuloročnej cene Pro Urbe si predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove Július Alt prevzal pamätný diplom v Dubnici nad Váhom, ktorá sa stala, aj vďaka jeho práci, družobným mestom maďarského mesta v ohybe Dunaja.

Týmito cenami uznali jeho dlhoročnú prácu. J. Alt reprezentuje nielen miestnych Slovákov, ale urobil veľa v prospech našej národnosti aj na celoštátnej úrovni. J. Alt povedal, že hoci prevzal cenu on, domnieva sa, že týmto uznali prácu celého mesta na národnostnom poli.

- Čo znamenajú pre vás tieto ocenenia?

- Myslím si, že obidve mestá ohodnotili moju prácu. Spolupráca týchto miest je veľmi úzka v kultúrnej oblasti, ale aj v športových a odborných aktivitách. Naposledy zavítal do nášho mesta Klub dôchodcov a Vacovčania ich navštívili v Dubnici. Dobré kontakty udržiava aj vacovská väznica s tamojšou ustanovizňou. Sme hrdí na to, že v Základnej škole Károlya Földváryho je výučba slovenčiny a má dobré kontakty so školou v družobnom meste. Dobre mi padlo, že tak vo Vacove, ako aj v Dubnici - kde som prevzal toto ocenenie ako prvý zo zahraničia - uznali moju prácu.

- Dávnejšie ste nám povedali, že je dobré byť Slovákom vo Vacove. Ešte stále to tak cítite?

- Áno. Ak sa veci uberajú dobrým smerom na Slovensku, či v hospodárskej sfére, alebo Slováci vyhrajú v nejakom športe, všetci Slováci zo zahraničia cítia spolu s nimi. Aj my vo Vacove si vtedy povieme, že je dobré byť Slovákom.

- O rok budú voľby do národnostných samospráv a vy už dosť dlho zastupujete tunajších Slovákov. Plánujete sa znovu pustiť „do boja“?

- Všetko, čo robím, robím čestne a poctivo. Tridsať rokov som bol jedným z vedúcich predstaviteľov Slovákov v Maďarsku. Nešiel som do dôchodku, vo svojej práci som pokračoval vo Vacove. Neprestajne vo mne žije národnostné cítenie a myslím si, že kým mi sila a zdravie vydrží a budem mať vhodných partnerov vo vacovskej slovenskej samospráve, rád by som pokračoval. Ale to, či uspejem vo voľbách o rok, je ešte priskorá otázka.

- Ako vidíte postavenie národností v Maďarsku?

- Zásady ostali, ale prax sa zmenila v posudzovaní národností. Nastalo veľa zmien napríklad v oblasti školstva, školy viacerých menších obcí spojili a takto sa ťažko vyučuje slovenčina. Kým dávnejšie sa 14 tisíc žiakov učilo v 76 školách po slovensky, dnes tento počet klesol na polovicu.

- Aké plány má váš zbor ešte v tomto roku?

- V súčasnosti pracujem na tom, aby na Katolíckej univerzite Viliama Apora, popri výučbe nemčiny, zaviedli aj slovenčinu. V našich plánoch figuruje aj vyučovanie slovenčiny v rámci krúžku v Strednej odbornej škole Jánosa Selyeho, aby sa ošetrovateľky a pracovníci nemocníc mohli porozprávať s tými starými ľuďmi, ktorí sa dostanú k nim a nevedia dobre po maďarsky.

- Aké podujatia plánujete uskutočniť?

- V rámci jesenných umeleckých týždňov bude výstava, na ktorú pozveme priateľov z Dubnice. V novembri budú hosťom Vacova Otrokovice. Organizujeme aj tradičné Vacovské Vianoce, chceli by sme znovu otvoriť kurz slovenského jazyka. Takže plánov je dosť, len aby sme aj sily mali!

Za rozhovor ďakuje Anita Furunczová (ef)