Slovenská obec Čomád leží v severovýchodnej časti Peštianskej župy a patrí k budapeštianskej aglomerácii. Chotár je mierne pahorkatinový, prirodzeným rastlinstvom sú agátové a dubové lesy, na poľnohospodárskych územiach nájdeme väčšinou ovocné sady a ornú pôdu. Momentálne má 1 500 obyvateľov a demografia ukazuje stúpajúcu tendenciu.

História Čomádu siaha údajne do obdobia Arpádovho kniežaťa Fajs. Počas príchodu Maďarov na toto územie osada už existovala. V dvadsiatich rokoch 16. storočia sa obyvatelia pod vplyvom reformácie stali evanjelikmi. Po ústupe Turkov bolo územie neobývané, osídľovanie sa začalo začiatkom 18. storočia. Roku 1711 sa tu usadilo jedenásť rodín z Hontianskej a Vesprémskej župy. Po roku 1729 sa začalo osídľovanie dediny Slovákmi, od roku 1742 tu prebiehalo vyučovanie v slovenčine. V roku 1760 žilo v osade 553 ľudí. V júni 1810 časť dediny zničil požiar. Časom sa tu začali usadzovať aj maďarské rodiny. V roku 1880 žilo v Čomáde 622 evanjelikov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom. Po prvej svetovej vojne sa začala obec postupne rozvíjať. Dnes má všetky ulice vyasfaltované, všade je zavedený vodovod, elektrická sieť, kanalizácia.

Čomád má slovenské korene. O tom svedčí aj fakt, že v roku 1994, pri prvej možnosti tu zvolili slovenskú menšinovú samosprávu. Dnes je predsedom zboru Michal Šinko. Začiatkom tohto roku sa čomádski Slováci stali členmi Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina. Členmi miestnej slovenskej samosprávy sú učiteľka materskej školy Júlia Šinková, riaditeľka kultúrneho domu Mária Šalamonová Šinková a podnikatelia, poslanci obecnej samosprávy Martin Matejka a Michal Miklecz. Podľa Michala Šinka je to vynikajúci kolektív, ktorý podporuje všetky podujatia v obci a stará sa o zachovanie slovenských tradícií. V lete usporadúvajú Deň obce, ktorý máva okolo päťsto účastníkov. Na jeseň organizujú oberačkový sprievod s jazdcami a vystúpeniami kultúrnych telies z okolitých osád. V zime oslavujú skôr narodených občanov, keď na Medzinárodný deň seniorov pozývajú dôchodcov žijúcich v obci na večeru a na kultúrny program miestnych škôlkárov, školákov a súborov. Slovenská samospráva podporuje aj miestne kultúrne telesá. Okrem Spolku na zachovávanie tradícií Fialka aktívne pôsobí aj Klub dôchodcov a spevácky zbor, členovia ktorého vystupujú hlavne v Rakúsku, ich vedúca je totiž Rakúšanka.

Čomád má intenzívne kontakty so slovenskou obcou Hrubá Borša, ktorá leží neďaleko Bratislavy, má 400 obyvateľov, ale demografia - podobne ako v Čomáde - aj tam ukazuje stúpajúcu tendenciu. Čo sa týka dlhodobých cieľov, podľa Michala Šinka všetko závisí od jesenných volieb. Keďže do zoznamu slovenských voličov sa zapísalo 152 občanov, zbor budú môcť voliť.

Pána predsedu som požiadala, aby nám porozprával o činnosti ich samosprávy a o situácii čomádskych Slovákov.

- Pred štyrmi rokmi som prevzal štafetu s cieľom, že chceme dosiahnuť vyučovanie slovenčiny v materskej a v základnej škole. To sa nám, žiaľ, podarilo realizovať len čiastočne. V materskej škole vedú slovenské zamestnania Mária Borošová a Júlia Šinková len raz týždenne. Každú stredu učia deti slovenské detské básne, riekanky a pesničky. Pred štyrmi rokmi sa v kruhu miestnych Slovákov zrodila myšlienka zriadiť v Čomáde Národopisnú zbierku. Obecná samospráva za päťstotisíc forintov zakúpila dom na Kossuthovej ulici, kde bývala jedna starká bez príbuzných. Keďže starenka bola chorá, na jej žiadosť ju umiestnili v Domove dôchodcov. V odkúpenom dome je inštalovaná národopisná výstava. Majiteľom múzea je obecná samospráva a prevádzkuje ho slovenská samospráva a členovia spolku Fialka. Pán predseda prezradil aj to, že dom bol vo veľmi zlom stave. Steny zbúrali, spevnili základy a vymenili strechu, k čomu finančne prispela nielen obecná, ale aj Celoštátna slovenská samospráva a Verejnoprospešná spoločnosť Legatum. Starosta obce je mojím priateľom z detstva, takže naše vzťahy sú natoľko korektné, že ešte ani nevymyslíme, čo by sme mali robiť, a obec nám to už zaplatí. Napriek tomu môj sen, vyučovanie slovenčiny v základnej škole, sa neuskutočnil. Je to dlhá história. V čase, keď do našej školy chodili ešte len miestni žiaci, sme robili v obci prieskum nároku na výučbu slovenčiny. Napriek tomu, že občania majú slovenské korene, si to nežiadali. V škole už vyučovali angličtinu a nemčinu, čím rodičia odôvodňovali odmietnutie slovenského jazyka. Osobne si myslím, že jedna zmena by vyriešila naše problémy, totiž práve riaditeľka školy nepodporuje naše snahy. V Čomáde žije momentálne osemsto pôvodných obyvateľov a sedemsto „prisťahovalcov“. V posledných rokoch na okraji obce vyrástli tri nové obytné parky, v centre je nová základná a materská škola. Keďže väčšina nových obyvateľov prišla z Budapešti, dúfam, že s nimi ľahšie dosiahneme naše ciele. Nemáme s nimi žiadne konflikty, práve naopak. Veľmi sa tešia tomu, keď deti vystupujú v čomádskych krojoch a spievajú, recitujú po slovensky. Napriek tomu sa do miestneho slovenského života nechcú zapojiť. Plánujeme, že po voľbách osobne navštívime nové rodiny a v základnej škole zvoláme schôdzku rodičovského združenia. Ja som sa ešte nevzdal mojich cieľov, - prezradil nám predseda slovenskej samosprávy Michal Šinko.

(aszm)

LuNo-Archív:

Spolok na zachovanie tradícií Fialka

http://www.luno.hu/content/view/9896/92

Čomád - Zasľúbená zem? - Zámožní slovenskí podnikatelia a prisťahovalci

http://www.luno.hu/content/view/575/60

Speváci a hudobníci z Čomádu

http://www.luno.hu/content/view/190/93

Csomád - Szlovák parasztoké a leggazdagabb falu

http://www.luno.hu/content/view/564/91