Dva roky uplynuli odvtedy, ako v Ečeri založili regionálne stredisko Slovenského osvetového centra. Sieť regionálnych stredísk sa tohto roku rozrástla o ďalšie - v Tatabáni-Bánhide. Na túto tému sme sa rozprávali s riaditeľkou SOC Katarínou Királyovou.

S riaditeľkou Slovenského osvetového centra Katarínou Királyovou

- Čo viedlo k založeniu ečerského strediska?

- Myslím si, že založenie ečerského strediska je dôležité, pracovali sme na ňom od roku 2004, ako som nastúpila do SOC. V okolí Ečeru je sedemnásť Slovákmi obývaných obcí, ktoré sú z hľadiska asimilácie ohrozené kvôli blízkosti hlavného mesta. Niektoré osady sú už obvodmi Budapešti, ale dodnes si zachovali svoju tradičnú kultúru, takže sa zaradili do tohto regiónu. Keď tieto osady začali spolupracovať v Regionálnom spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina, veľmi nás to prekvapilo, nerátali sme s tým, že v tejto oblasti ešte žijú Slováci. V týchto lokalitách nie je vyučovanie slovenčiny a tam, kde neprevažujú Maďari, Slováci žili tradične spolu s Nemcami. Navyše slovenské obyvateľstvo nie je homogénne ani z hľadiska vierovyznania: nájdeme tu evanjelikov aj katolíkov. Napriek tomu obyvatelia týchto osád si dokázali zachovať svoju tradičnú kultúru. Bola to skupina spievajúcich a tancujúcich Slovákov. Založením spolku Dolina a spojením svojich síl sa dokázali prebudiť. Ako „cudzí jazyk“ sa začali učiť v rámci kurzu spisovnú slovenčinu a v súčasnosti je ich činnosť natoľko úspešná, že napríklad v Materskej škole v Ečeri začali učiť slovenskú kultúru. Nie jazyk, ale kultúru. Možno, že časom sa slovenčina stane aj vyučovacím predmetom v školách. To však chce ešte veľa času a vytrvalej práce. Najväčší prínos tamojšieho strediska je, že jeho založenie iniciovali Slováci z tohto regiónu, teda nevzniklo na nátlak zhora.

- Ako funguje toto stredisko?

- Členské obce si uvedomujú, že v nich nežije až tak veľa Slovákov, navyše mnohí sa hanbia prejaviť sa, ale keď vidia, že v susednej dedine sa niečo deje, tak sa pridajú. Takto spoločne organizujú púte, vydávajú publikácie a usporadúvajú rôzne podujatia. Už sme rozbehli aj výskumnú prácu: zapisujeme ich ľudové piesne a tradície a vyšla dvojjazyčná publikácia o tradičnej gastronómii „Takto varila starká“ v nárečí dvanástich obcí. Aj keď sa povráva, že tu už nie je čo skúmať, v tomto regióne nachádzame ešte mnoho nepreskúmaných reálií. Treba vedieť, že v týchto obciach je veľmi silná kolektívna pamäť, ktorá sa prejavuje v tradíciách. Staršia a stredná generácia si ešte pamätá miestne zvyky, pôvod pomenovania zemepisných názvov, oblečenia, náradia v domácnosti a špecialít tradičnej kuchyne. Ďalším prínosom tohto centra je, že ho vedú mladí ľudia: nie tak, ako na mnohých iných miestach, kde pracujú prevažne aktivisti v dôchodcovskom veku. V tomto regióne zasadnutia a závažnejšie programy rotujú po jednotlivých osadách. Od tohto roku regionálne stredisko sídli v obnovenom Kultúrnom dome v Ečeri.

- V čom spočíva rozdiel činnosti občianskej organizácie a regionálneho strediska SOC? Aké je prepojenie SOC a regionálnych stredísk?

- Ako v každom regióne, aj tu dáva SOC stredisku pomocnú ruku pri organizovaní osvetovej činnosti. SOC ako inštitúcia Celoštátnej slovenskej samosprávy je financovaná priamo zo štátneho rozpočtu. Od parlamentu dostáva financie na celý rok. Naši spolupracovníci pomáhajú napríklad folklórnym skupinám, speváckym zborom či tanečným súborom písať konkurzné práce. V rámci odborných táborov, seminárov či doškoľovaní pripravujeme odborníkov, ktorí môžu vykonávať svoju prácu priamo v teréne. SOC zabezpečuje doškoľovanie vedúcich umeleckých skupín, ktorí môžu svoje vedomosti odovzdávať členom. V občianskej sfére robí každý dobročinne. To, že v regionálnych strediskách máme platených kolegov, dá našej práci inú závažnosť. Všetko so všetkým súvisí: ak máme napríklad učiteľa hudby, ktorému môžeme zabezpečiť aspoň hradenie cestovných výdavkov, motivujeme nielen jeho, ale aj zbory, ktoré vedie, aby vystupovali na našich podujatiach. Myslím si, že odbornosť a financie sú veľmi dôležité. Je úzka vrstva tých, ktorí ovládajú spisovnú slovenčinu a nárokujú si vysokú kultúru. Oveľa viac je takých Slovákov, ktorých identita korení v ľudovej kultúre. Musíme uznať, že naši Slováci si zachovali svoju identitu cez tradičnú kultúru, ktorá im dáva citový vzťah.

- V súčasnosti prebieha budovanie najnovšej inštitúcie: regionálneho strediska SOC v Tatabáni-Bánhide.

- Sídlo strediska bude v Slovenskom dome, v budove niekdajšej ľudovej školy pri rímskokatolíckom kostole, v centre slovenskej mestskej časti. V budove sú tri miestnosti: v jednej zriadili národopisnú zbierku a dve sú tzv. výstavné sály. Teraz tu pribudnú kancelárie a čajová kuchyňa. VZ CSS schválilo na rekonštrukciu milión forintov. Práce vykonáva miestny podnikateľ, čím podporujeme miestne hospodárstvo. Hoci do toho regiónu patria iba štyri lokality: Síleš, Tardoš, Bánhida a Orosláň, tak isto ich treba odborne združovať a pripravovať pre ne programy. Ako všetky strediská, aj toto sa zapojí do celoštátnych podujatí a školení. Zatiaľ najväčšie problémy robí vyjasnenie si základného zamerania strediska, ktoré má slúžiť predovšetkým na zbližovanie Slovákov v Maďarsku a programy nemajú smerovať prevažne do materskej krajiny, k družobným mestám na Slovensku. Stredisko sa musí dostať do povedomia na mieste pôsobenia, aby o ňom vedela aj väčšinová spoločnosť. Zároveň sa musí dostať do „krvného obehu“ Slovákov v Maďarsku. Doteraz tento región nebol dostatočne zastúpený v našich programoch, málo sa zapájal do odborného školenia. Organizovali tu lokálne podujatia, v každej lokalite mali slovenský deň. Teraz majú k dispozícii financie na usporadúvanie regionálnych podujatí a prípadne môžu rotačne organizovať spoločné slovenské dni a doškoľovania. Zosilnenie identity vidím v čo najlepšom vzájomnom spoznaní sa slovenských obyvateľov regiónov. Za uplynulých šesť rokov sa nám spolu s kolegami podarilo vybudovať veľmi dobré kontakty a funguje medziregionálna spolupráca.

- Bude mať SOC ďalšie regionálne stredisko?

- Je dobré, že sa založilo ďalšie regionálne stredisko, ale nemyslím si, že by sme potrebovali ďalšie. Prípadné nové nároky by sa mali riešiť už v rámci existujúcich stredísk. Treba vedieť, že odkedy sa vytvoril systém regionálnych stredísk, teda od roku 2003, sa nezmenila výška dotácie týchto inštitúcií. Dnes má tento systém dvadsaťtri zamestnancov a udržiavame deväť budov. Bez toho, aby sme sa uchádzali o granty, nevieme financovať vlastné podujatia, hoci naše financovanie je zakotvené v štátnom rozpočte.

- Deväť budov je vo vlastníctve SOC?

- Nie je. Ich vlastnícke vzťahy sú rôzne. Máme stredisko, ktorého budovu dala mestská samospráva do prevádzky slovenskej menšinovej samospráve (Sarvaš), inde je budova v používaní slovenskej samosprávy, ale režijné náklady hradí SOC (Slovenský Komlóš, Nové Mesto pod Šiatrom-Baňačka), niekde prenajímame kanceláriu (Veňarec) alebo priestory (Békešská Čaba). V Ečeri má regionálne kultúrne stredisko spoločnú kanceláriu so slovenskou menšinovou samosprávou, režijné náklady hradí obecná samospráva, ktorá im dáva k dispozícii aj Dedinský dom. V Černi vlastní budovu slovenská menšinová samospráva, ale prevádzkuje ju SOC. A v Mlynkoch - ako je známe - sa práve rieši situácia.

- Aká je vaša spolupráca s inštitúciami na Slovensku?

- Spolupráca sa rozprúdila predovšetkým na úrovni ľudovej kultúry. Máme dobré kontakty so Slovenským ľudovoumeleckým kolektívom (SĽUK). Vďaka nám tu bol pred dvomi rokmi na týždňovom zájazde. Ministerstvo kultúry SR za čias nebohého ministra Františka Tótha pridelilo Národnému osvetovému centru (NOC) zvlášť financie na spoluprácu s našími inštitúciami. Aj od tých čias je naša spolupráca veľmi dobrá. NOC nás pozýva na rôzne podujatia, festivaly a do táborov. Do jeho programov sa môžeme zapájať len skromne. Posielame deti do hudobného tábora pre primášikov a malých tanečníkov. Naposledy som aj ja osobne učila v tábore Visegrádskej štvorky. Vďaka Koordinačnému centru tradičnej ľudovej kultúry NOC sa Komlóšania a Bánhedešania predstavili na Dni majstrov v Bratislave. Hoci možnosti sú skromné, obojstranne sa snažíme ich využívať. Musím spomenúť taktiež našu spoluprácu s Folklorným združením Českej republiky. Angažujeme sa predovšetkým v spolupráci v rámci V4.

Otázky kládla

Eva Patayová Fábiánová