Slováci v Rijeke boli oddávna, pretože pri svojom putovaní za prácou zablúdili či zámerne došli až dolu k moru. Niektorí pokračovali ďalej po morských cestách na zaoceánskych parníkoch, iní zakotvili v meste. Rijeka mala svojho slovenského drotára a aj náhrobné kamene cintorínov uchovali mená, ktoré majú slovenský pôvod.

Slováci v Rijeke

Súčasní Slováci v meste sa pravidelne stretávajú a do svojho slovensko-chorvátskeho rodinného kruhu prijali všetkých, ktorí majú radi Slovensko, Slovákov a slovenskú kultúru.

Desiaty ročník Dní slovenskej kultúry v Rijeke bol nielen septembrovo slnečný, ale aj bohatý na program rôznych žánrov. Miestny odbor Matice slovenskej v Rijeke, s podporou slovenských i chorvátskych inštitúcií a sponzorov, zorganizoval prehliadku slovenskej kultúry z domoviny i z vlastnej tvorivej produkcie. Neďaleko korza, na Námestí Trg 111 brigade, medzi hlavným bulvárom a prístavom sa mohli Riječania aj turisti z celého sveta po dva dni na vlastné oči a uši oboznamovať s kultúrou, spevom, tancami a hudbu Slovákov a popritom si aj pochutnávať na špecialitách tradičnej slovenskej kuchyne. Slovenky - Riječanky a ich priateľky v kuchyni, i priamo pod oblohou pripravovali typické slovenské bryndzové halušky, zemiakové placky, kysnuté slivkové koláče, hostia z Erdevíku vo Vojvodine ponúkali špeciality podľa receptov ich mám a starých mám.

Majster drotár Róbert Hozák a výrobca hudobných nástrojov Ľubomír Párička zo Slovenska predviedli svoje umenie priamo na ulici. Jablko z drôtu, misa na ovocie, vešiak, prstienok, krpce, pastierske kapsy, opasky, pastierske rohy, píšťalky, fujary, gajdy... Okoloidúcich prilákali netradičné zvuky nástrojov, harmonika, husľové sóla, podfarbené rytmickými záchvevmi strún kontrabasu. Spev a výskanie tanečníkov privolali do okien domov aj starších a nemobilných. Deti sa automaticky začali pohybovať v rytme muziky a vytvárali si vlastné tanečné kreácie, obdivovali hračky z dreva. Stuhy vo vlasoch a pestré kroje rozprávali o šikovnosti a tvorivosti rúk, ktoré ich šili a vyšívali.

Vo výstavnej sieni Filodramatiky na korze predstavila Matica slovenská z Martina a knižnica Matice slovenskej z Bratislavy dve výstavy. Názov Slovenská duchovná Amerika v rokoch 1935-1936 dokumentuje život Slovákov za morom, výstava Tvorivo kráčať žitím mapuje životné osudy a verejnosti málo známy výtvarný talent - maľby, kresby, návrhy vitráží do kostola - spisovateľa Jozefa Cígera Hronského, ktoré vznikli v exile v Taliansku, v Amerike... V priestoroch Matice slovenskej v Rijeke otvorili tiež dve výstavy. Výstavu kresieb a iných výtvarných techník skupiny domácich začínajúcich neprofesionálnych výtvarníkov pod vedením Vladimíra Provčiho a výstavu fotografií Eriky Fajnorovej Mozaika príbehov, ktorá mapuje život Slovákov na Dolnej zemi.

Do siene Filodramatiky k dokumentárnej výstave zo Slovenska pribudla aj výstava členov mladých umelcov výtvarnej skupiny Kontrast z Josipovca pod vedením Anice Popovićovej. Členovia obidvoch výtvarných skupín počas Dní slovenskej kultúry v Rijeke maľovali a akvarely a oleje vystavili v priestoroch MS.

Tohtoročné podujatie malo aj spoločné ekumenické bohoslužby a odbornú pracovnú časť, kde sa stretli zástupcovia MS z Martina s predstaviteľmi slovenských spolkov, kde ich s prípravu medzinárodných projektov v oblasti kultúrneho dedičstva Slovákov oboznámil riaditeľ informačného strediska MS Ľubomír Kráľovanský.

Každý večer sa rozsvietili svetlá v sále Filodramatiky. Hostia si na filmovom plátne pozreli dokument o minulosti a súčasných aktivitách MS. Divadelná hra Ferka Urbánka, tvorcu národnej ľudovej dramatiky, Už sú všetci v jednom vreci v podaní členov Slovenského kultúrno-osvetového spolku z Erdevíka, preniesla divákov do minulosti a typicky urbánkovskej reality. Smiešnej, idealisticky a ireálne happyendovej. Vynikajúce výkony hercov pod režijným vedením Vladimíra Šerfézyho, dotvorené kostýmami i dobrá práca maskérov, ale hlavne mizanscény a prepracované detaily hry povýšili predstavenie nad dnešné telenovely, ktoré sú svojou štruktúrou veľmi podobné schéme urbánkovského sujetu.

Možno pre tých, ktorí dôverne poznajú pocity emigrantov, bola jedným z najpôsobivejších momentov septembrových dní slovenskej kultúry spomienka na Slovákov, ktorí odišli do sveta z rijeckého prístavu Gat Karoline riječke. Aj tohto roku sa po slávnostnom otvorení všetci prítomní predstavitelia inštitúcií, zástupcovia mesta i SR presunuli na mólo, kde sa im po príhovore riaditeľa krajanského múzea MS v Bratislave Stanislava Bajaníka prihovorila hlavná organizátorka podujatia a predsedníčka MS v Rijeke Mirka Gržničová. Spomínala minulý rok, kedy po prvýkrát hodili do slaných vôd veniec na pamiatku všetkých Slovákov, ktorí vyplávali z Rijeckého prístavu. Tento rok bol veniec o niečo väčší, veď nebolo málo tých, ktorí šli do sveta. Harmonikové sólo a spev Daniela Zemančíka zo Slovenska sprevádzali veniec, plávajúci pod magicky sfarbenou oblohou prístavu.

Ak sa prvý večer niesol v znamení slávnostného otvorenia týchto svetovo unikátnych dní na brehu Jadranu, posledný večer sa na javisku Filodramatiky vystriedali všetci účastníci verejného programu na námestí. FS Bystričan z Považskej Bystrice zo Slovenska, harmonikár Eduard Miškuf, KD MS Josipovac z Chorvátska, aj domáca spevácka skupina MS v Rijeke - Slovenka a jej hostia, tamburášska skupina „Zametski koren“, ktorá hrala aj slovenské pesničky. Všetci hudobníci hrali nielen profesionálne, ale hlavne s radosťou, tanečníci tancovali s ľahkosťou, akoby tanec bol pre nich prirodzenejší ako chôdza. A speváci a speváčky z plného hrdla, až niekedy zamrazilo, spievali známe i menej známe ľudové piesne o živote.

Záverečné slová vo Filodramatike patrili Mileovi Dobrotovi, ktorý so svojou manželkou Evou, rodáčkou zo Slovenska, prišiel v roku 1994 s myšlienkou založiť v Rijeke Maticu slovenskú. Dnes je hrdý na ľudí, s ktorými tvoria tím. A aj tieto Dni slovenskej kultúry v Rijeke sú dôkazom toho, že ich úsilie nebolo márne.

Erika Fajnorová