Nerozlučne sú späté banícke a slovenské tradície v mestskej časti Tatabáne Bánhide, kde sa začiatkom decembra konal večierok pri príležitosti dňa Barbory a odovzdania pamätnej plakety Za Bánhidu. Nebol náhodný ani výber dátumu, veď v slovenských baníckych lokalitách si rôznymi spôsobmi pripomínajú deň patrónky baníkov svätej Barbory.

Na pozvanie Regionálneho kultúrneho strediska Slovenského osvetového centra a Baníckeho dychového orchestra v Tatabáni-Bánhide sa v Osvetovom stredisku A. Puškina schádzali Bánhiďania a ich priatelia z okolia už hodinu pred začiatkom podujatia. Na javisku skúšal banícky orchester a ja som mala možnosť porozprávať sa s jeho dirigentom Kálmánom Soltészom, ktorý je zároveň zástupcom predsedu miestnej slovenskej samosprávy. Aj z tohto rozhovoru som sa presvedčila o tom, že naozaj všetko so všetkým súvisí. V Tatabáni patrí baníctvo už minulosti (poslednú baňu zavreli v roku 1987) a toto hudobné teleso sa zrazu ocitlo mimo záujmu tých, ktorí disponujú finančnými prostriedkami. Orchester, ktorý sa stal pokračovateľom a záchrancom baníckych tradícií mesta a najmä mestskej časti Bánhida, prichýlil Slovenský dom. Okrem bývalých baníkov v ňom hrajú mladí ľudia, ktorí získali hudobné vzdelanie v základnej umeleckej škole u pána dirigenta. Repertoár jasne odráža tradície troch národností žijúcich v štyroch obciach (Alsógalla, Bánhida, Felsőgalla, Tatabáňa), zlúčením ktorých v roku 1947 vzniklo mesto. Maďari, Nemci a Slováci, ktorí kedysi spoločne pracovali v baniach, spoločne hrali aj v dychovom orchestri. 60-ročná kapela pôsobí v súčasnosti formou nadácie. Má približne 30 členov a pravidelne vystupuje na mestských podujatiach. Svoj v poradí deviaty koncert na deň Barbory, z ktorého sa pomaly stáva tradícia, začal baníckou hymnou, ktorú si postojačky vypočuli a spolu s orchestrom spievali všetci prítomní. Na koncerte odzneli diela slovenských skladateľov a na záver slovenská ľudová pieseň Naša Anička, ku ktorej sa tiež pripojilo aj obecenstvo.

V druhej časti programu odovzdali pamätné plakety Za Bánhidu. Ako uviedla poslankyňa mestského zastupiteľstva za túto mestskú časť D. Ablonczyová, zakladatelia - miestna slovenská samospráva a Priateľský kruh Bánhidy - tretíkrát udelili toto uznanie osobnostiam, ktoré veľa urobili za ich mesto. V tomto roku prevzal plaketu Imrich Fábián, ktorý pomocou fotografií a anekdot jedinečným štýlom spracoval históriu Bánhidy. Na návrh slovenského voleného zboru bolo udelené uznanie in memoriam aj manželom Šimonovi a Márii Očkaiovcom, ktoré z rúk predsedu slovenskej samosprávy Štefana Keveháziho a vedúcej slovenského regionálneho strediska Ruženy Izingovej Pružinovej prevzali ich synovia. Manželia Očkaiovci zohrali v živote Bánhidy a tunajších Slovákov významnú úlohu. Šimon Očkai stál na čele miestneho Kultúrneho domu Puškina od roku 1959 a mal zásluhy aj na vybudovaní nového v roku 1970. Spolu s manželkou úspešne pracovali na oživení slovenského kultúrneho života medzi stenami tohto stánku kultúry. Ich štyria synovia sa tiež zapájali do činnosti nimi vedených umeleckých skupín. Ako odznelo v laudácii, celý ich život bol spojený s Bánhidou. Ale nielen s ňou. Ako uviedla zástupkyňa predsedníčky Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbeta Szabová, Očkaiovci mali zásluhy aj na vzniku Tanečnej skupiny Brána v Orosláni. Neskôr vysvitlo, že ich syn Šimon Očkai mladší vedie tamojší Dychový orchester Krídlovka.

Krásnym príkladom toho, ako významné osobnosti ovplyvňujú život celého svojho prostredia, bol životný príbeh Štefana Laczóa. Prišiel za mnou cez prestávku a ukázal mi album s fotografiami a výstrižkami z Ľudových novín, ktorý dokumentoval kus jeho života a minulosť tunajšieho slovenského tanečného súboru. S dojatím spomínal na Šimona Očkaiho staršieho, ktorý sa mu ako mladému chlapcovi v 70. rokoch venoval a dosiahol, aby sa v priebehu niekoľkých týždňov naučil choreografiu a mohol vycestovať s tanečným súborom na vystúpenie v Skalici. Pán Laczó je dodnes presvedčený o tom, že tento vynikajúci človek mal veľkú zásluhu na tom, že sa z neho stal „poriadny človek“.

V kultúrnom programe, ktorý nasledoval po odovzdaní vyznamenaní, ako prvé vystúpili deti zo Základnej školy Móra Jókaiho so slovenskými detskými hrami, ktoré zozbierala Magdaléna Gerzeničová v Bánhide a okolitých obciach v 60. rokoch minulého storočia. Deti sa učia slovenské tance približne pol roka, za toto obdobie si osvojili pekný repertoár a vystúpili v nádherných krojoch. Pripravuje ich Ildika Szegváriová, učiteľka, ktorá sa venuje aj deťom v Tardoši. Ako povedala pre Ľudové noviny, plánuje spracovať na javisko bohatý materiál, ktorý má k dispozícii z miestnej zbierky a zo župy, čo je z hľadiska upevňovania miestnej identity mimoriadne dôležité. V tomto predsavzatí ju všestranne podporuje aj miestna slovenská samospráva, ktorá, ako nám prezradil Š. Keveházi, okrem zachovávania slovenského jazyka pokladá za dôležité aj pestovanie miestnych slovenských tradícií, preto zabezpečuje podmienky pre ich výučbu. Po vystúpení domácich detí sa obecenstvu predstavili kultúrne skupiny z neďalekého Orosláňu: Dychový orchester Krídlovka a Folklórny tanečný súbor Brána. Program uzavrelo vystúpenie Bánhidského slovenského spevokolu.

Po ukončení oficiálnej časti nasledovalo priateľské posedenie pri bielom stole, na ktoré pozvala prítomných vedúca Slovenského regionálneho kultúrneho strediska Ružena Izingová Pružinová. Na našu otázku, ktorá sa vzťahovala na skúsenosti z prvých mesiacov pôsobenia tohto centra, referovala o bohatej doterajšej činnosti, ako aj o plánoch na najbližšie týždne. Spoluprácu obcí v tomto regióne snáď najkrajšie symbolizuje vytvorenie spoločného speváckeho zboru Vérteš-Gereče, ktorý mal premiéru na Dni Slovákov v Maďarsku v Lucine. Vystúpil aj na celoštátnom slovenskom folklórnom festivale v Banke, na dedinských dňoch v Orosláni a Tardoši a na fašiangy sa predstaví v Bánhide. Regionálne stredisko zabezpečilo aj hosťovanie divadla z Hriňovej zo Slovenska v Dorogu a stretnutie detí Do karičky v Síleši. Na prvom doškoľovaní, ktoré sa konalo 30. októbra a 19. novembra, sa učiteľky materských škôl a nižších ročníkov základných škôl mohli zoznámiť s metódami výučby detských hier. V najbližšom čase vyjde nástenný kalendár na rok 2011, ktorý budú zdobiť kostoly obcí tohto regiónu a podpíšu dohodu o spolupráci s Krajským osvetovým strediskom v Nitre. Na Šiškový bál v Bánhide, ktorý bude 19. februára, prídu aj hostia z Nitry a na jeseň v tomto slovenskom meste predstavia ľudové umenie štyroch obcí, patriacich do tohto regiónu.

Alžbeta Račková

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.....................................................................................................................................