Osvetové stredisko Attilu Józsefa v Šalgótarjáne bolo v prvú decembrovú sobotu dejiskom tradičného Regionálneho slovenského dňa. V slávnostnom programe účinkovali Ľudová kapela Svrčkovci z Mihálygerge a Vojenský folklórny súbor Jánošík zo Zvolena.

V rámci podujatia odovzdali vyznamenania „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“ na pamiatku bývalej starostky vo Veňarci Anny Hudeczovej.

Regionálny slovenský deň s odovzdaním vyznamenaní

Na akcii Slovenskej samosprávy Novohradskej župy, Združenia novohradských a hevešských Slovákov (ZNHS), Regionálneho strediska SOC vo Veňarci, Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne a Knižnice B. Balassiho sa zúčastnili Slováci z 25 osád Novohradskej, Hevešskej a Peštianskej župy. Regionálny slovenský deň sa začal hymnickou piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi, ktorú zaspievala Viera Komjáthyová z Veňarcu so sprievodom Svrčkovcov. Prítomných najprv pozdravila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá odovzdala slovo predsedníčke Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Kataríne Plevovej. Predsedníčka župného slovenského zboru bilancovala štvorročné obdobie prvého cyklu samosprávy takéhoto typu. Hoci župné samosprávy si iba hľadali svoje miesto, novohradskému zboru sa podarilo vytvoriť si nové podujatia a aktivity, ktoré úspešne orientoval na všetky vekové kategórie Slovákov.

Prítomným sa prihovoril aj podpredseda Valného zhromaždenia Novohradskej župy Ferenc Bablena, ktorý sa zmienil o dôležitosti národností v každodennom živote župy. Ako povedal, v regióne, ktorý je bohatý na ľudové tradície, treba podporovať snahy o ich zachovanie, navyše tradície minorít obohacujú aj život väčšinového národa. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ladislav Topoľský, ktorý povedal, že chce konkrétnou formou pomôcť Slovákom v Maďarsku. Ako uviedol, ľudia majú mať k plnohodnotnému životu korene a krídla: Slováci v Maďarsku majú korene na Slovensku a lietajú v Maďarsku a materská krajina im má pomôcť v tom, aby vedeli lietať. Tu chceme podotknúť, že týždeň po regionálnom stretnutí sa uskutočnilo doškoľovanie našich pedagógov v Banskej Bystrici, ktorí navštívili L. Topoľského v jeho kancelárii, kde sa s ním podelili o svoje každodenné problémy, pri riešení ktorých im môže samosprávny kraj pomôcť.

Po slovách pána podpredsedu prišli na javisko predsedníčka a podpredsedníčka ZNHS Terézia Nedeliczká a Ružena Komjáthiová, ktoré predstavili vyznamenaných. Vyznamenanie ZNHS a šalgótarjánskej slovenskej samosprávy udeľujú pokračovateľom odkazu Anny Hudeczovej. Pozostáva z diplomu, keramického obrazu znázorňujúceho rozmarín a zo strieborného prsteňa. Ako prvá prevzala ocenenie z rúk predsedu Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, člena valného zhromaždenia župy Ferdinanda Egyeda učiteľka a vedúca Folklórnej skupiny Rozmarín Anna Vravušková. Pochádza z dnes už srbskej obce Zombor, ako učiteľka materskej školy sa dostala do Veňarca a neskôr sa stala jej riaditeľkou. Od roku 1969 do odchodu do dôchodku vyučovala v základnej škole. A. Vravušková sa dlhé roky venuje zachovávaniu ľudových tradícií. Bola zakladateľkou detského folklórneho súboru Pradeno, ktorý vychováva dorast pre Folklórnu skupinu Rozmarín, ktorú vedie spolu s R. Komjáthiovou. Dva volebné cykly bola predsedníčkou slovenskej samosprávy, v súčasnosti je jej členkou. Jej elán neochabol ani po odchode do dôchodku: neúnavne pracuje vo folklórnej skupine, zapája sa do organizovania národnostných podujatí a vedie slovenský oblastný dom.

Ďalšou vyznamenanou je Estera Bodová, ktorá sa narodila v Čomáde v Peštianskej župe. Bola poslucháčkou budapeštianskeho slovenského učiteľského ústavu. V auguste 1959 ako praktikantka začala vyučovať slovenčinu v novohradskej obci Kirť, kde sa zoznámila so svojim manželom Karolom Bodom, ktorý ju v slovenských národnostných aktivitách vždy podporoval a robí tak dodnes. Slovenčinu vyučovala nielen v základnej, ale aj v materskej škole. E. Bodová je spoluzakladateľkou miestneho osvetového spolku a miestnej organizácie ZSM, ako aj kongresovou delegátkou Zväzu. Je mimoriadne aktívnou členkou miestnej slovenskej menšinovej samosprávy. Ani po odchode do dôchodku neprestala vyučovať slovenský jazyk, v súčasnosti učí v Gute. Je to jej 49. školský rok, ktorý venovala výchove detí v slovenskom jazyku. Okrem Kirťu a Guty vyučovala v Bíri, Jači a Čúvári.

Po dojímavých chvíľach obsadili javisko členovia Vojenského folklórneho súboru Jánošík zo Zvolena, aby predviedli program s názvom Svoji medzi svojimi. Ako povedal riaditeľ súboru Imrich Ľalík, Jánošík voľakedy chudobným dával peniaze, aby im pomohol a ani nevedel, že je dobré ukázať aj klenoty ľudovej kultúry, ktoré sú krásne.

Po frenetickom programe nasledoval prípitok predsedu slovenského zboru v Šalgótarjáne F. Egyeda, ktorý zaželal prítomným šťastné prežitie vianočných sviatkov, ale zároveň pripomenul, že nás čaká veľa práce, nakoľko bude sčítanie ľudu a voľby do župnej slovenskej a celoštátnej samosprávy. Potom už nasledoval neviazaný rozhovor pri bohato prestretých stoloch. Ako jeden z účastníkov poznamenal, bolo to ako na svadbe, kde sa stretli dávni známi a členovia vzdialenej rodiny, ktorí sa nechceli rozísť, lebo si stále mali čo povedať.

(ef)