Bol prvou európskou „megastar“, on „vynašiel“ klavírny koncert ako hudobný žáner, v laických kruhoch – pravdaže, oveľa neskôr – ho preslávili Tom a Jerry, ktorých spor pri klavíri bol jednou symfonickou básňou. Apropo, aj tento výraz vymyslel Franz Liszt, ktorý by mal pomaly už 200 rokov. Veď preto sa o ňom aj toľko hovorí, hoci pozornosť si zaslúži permanentne, aj keď sám si nebol celkom istý, čím je.

Skladateľ, samozrejme, netušil, že sa na melódiu 2. Uhorskej rapsódie raz bude predvádzať kreslená mačka a myš. A možno väčšina milovníkov Toma a Jerryho zasa netuší, čo to je za hudbu, kto ju zložil, kedy a prečo. Veľká chyba! – zvolali maďarskí marketingoví mágovia, ktorí nedbajú, keď sa priblíži k mladým ľuďom či širokým masám na celom svete hoci aj cez kreslený film. Reč je o Lisztovi, Ferencovi (Franzovi, Františkovi) Lisztovi, geniálnom skladateľovi a klavírnom virtuózovi 19. storočia.

„Liszt bol v podstate prvou megahviezdo,“ hovorí jeho súčasný najlepší znalec, maďarský dirigent a klavirista Zoltán Kocsis. Veľa cestoval, všade zbieral hudobné impulzy aj ako odrobinky, ktorými potom kŕmil svoju inak nevyčerpateľnú inšpiráciu…

Uhorská rapsódia bola ešte vo hviezdach roku 1811, keď sa narodil v obci Raiding, po maďarsky Doborján, dnes v Burgenlande, vtedy, pred 200 rokmi, v jednotnom Rakúskom cisárstve. Matka Rakúšanka, otec asi tiež... alebo Maďar, či dokonca Slovák, ako o tom hovoria niektoré teórie? Priezvisko, ako vieme, nie je vždy smerodajné. Syna rozhodne nevolali Ferike či Ferko, ale Franz, a Liszt sa takto podpisoval do konca života. Po maďarsky vôbec nevedel, až na starobu sa naučil pár slov.

Štátny tajomník kultúry Géza Szőcs pripúšťa maďarskú i „hungarus” identitu, nech to druhé znamenalo vtedy čokoľvek. „Hrdo sa k tomu hlásil,“ zdôrazňuje maďarský „minister“ a ako dôkaz si privoláva Lisztovu okrídlenú vetu vo francúzštine: „Je sui hongrois“. Avšak takisto ako vo francúzštine, aj v maďarčine znamená uhorské zároveň maďarské. Liszt však určite myslel: Uhor. Akiste sme najbližšie k pravde, keď povieme, že to bol uhorský vlastenec. A pokojne dodajme, že v nacionalistickom 19. storočí skutočný tolerantný Európan!

Ako dieťa už koncertoval v Prešporku, Šoproni, vo Viedni a Pešti, mal 12, keď s otcom odišiel do Paríža, tam vlastne vyrástol a spriatelil sa s výkvetom vtedajšej kultúrnej Európy, do ktorého potom patril aj on. Túto svoju francúzsku identitu rozšíril o nemeckú vo Weimare, kde žil veľmi dlho. Jeho dcéra sa vydala za Richarda Wagnera, čiže Liszt bol Wagnerov svokor. V starobe sa odsťahoval do Ríma a venoval sa cirkevnej hudbe. Faktom je, že kade chodil a čokoľvek robil, do všetkého vniesol revolučného ducha, všetko zmenil od základov, napríklad aj techniku hrania na klavíri, bol prvým koncertným umelcom, ktorý hral dlhé skladby bez nôt, teda z hlavy.

F. Liszt je v tomto polroku maďarským brandom, značkou a symbolom kultúrnej dimenzie maďarského predsedníctva v Európskej rade. Už spomínaný najvyšší kultúrny činiteľ by to ešte rád „naturboval”, a po Lisztovi by pomenoval aj budapeštianske letisko Ferihegy (čo je v preklade – ako vieme - Ferov či Franziho vrch). Hneď sa toho chytili na všetko odhodlaní humoristi, a už-už videli nápis na letiskovej budove: Liszt Feri-hegy, čiže Vrch Fera Liszta. A predstavte si, neprotestovali muzikanti, ale spolok historického lietania: vyčítal nápadu možnosť zosmiešnenia pamiatky Liszta, po ktorom už je pomenovaná v Budapešti hudobná akadémia i obľúbené námestie, jeho životná dráha sa však nijako nespája s letectvom.

Pokojne možno dodať, že s letectvom určite nie, ale so vznášaním – to áno! Veď si pustite hociktorú jeho skladbu…

Gregor Martin Papucsek