Lipu poznajú nielen návštevníci slovenských podujatí v Budapešti, ale aj Slováci po celom Maďarsku, ba aj v zahraničí. Pred dvoma rokmi sa zúčastnila na päťdesiatich siedmich podujatiach, minulý rok vystúpila na javisku štyridsaťpäťkrát. Spolok vedie Monika Szelényiová, umeleckou vedúcou je Eva Szilágyiová Šubová, choreografka viacerých menšinových súborov. Pochádza zo slovenskej rodiny z Vágašskej Huty, jej rodičia boli príslušníkmi slovenskej inteligencie. Keďže otec vyučoval slovenčinu a matka tanec, Evin osud bol spečatený. Od mamy sa naučila prvé tanečné kroky a neskôr sa stala profesionálnou tanečnicou. Vyučovala tanec v Čomáde, Sudiciach, Malom Kereši a Budapešti. O minuloročných veľkolepých oslavách 20. výročia založenia spolku sme informovali aj na stránkach našich novín. Vtedy sme venovali väčšiu pozornosť minulosti. Teraz som bola zvedavá na zákulisie, na tú obrovskú prácu, ktorá stojí za každým úspešným vystúpením. Preto som navštívila tanečníkov počas skúšky. Našla som ich v špeciálne upravenej triede so zrkadlovou stenou. Mládeži ma predstavila umelecká vedúca súboru. Súrodenci Bence a Matej Hubaček sa hneď pustili so mnou do reči. Čakala som od nich predovšetkým odpoveď na otázku, ako sa dostali do spolku Lipa.

Bence Hubaček bol žiakom budapeštianskej slovenskej školy. Ľudový tanec bol riadnym vyučovacím predmetom. Jeho učiteľkou bola Eva Szilágyiová Šubová a tak sa stal členom tohto kultúrneho telesa. Do ukončenia základnej školy sa aktívne zapájal do činnosti spolku, potom vynechal deväť rokov. Vrátil sa pred rokom, keď odprevadil tanečníkov do Sarvaša na celoštátnu kvalifikačnú súťaž Vo víre tanca. Keď ich uvidel na javisku a ako spolu s nimi strávil celý víkend, rozhodol sa, že sa vráti späť. Bence momentálne pracuje ako finančný poradca v jednej firme. Keďže ako podnikateľ nemá viazaný pracovný čas, nerobí mu problém zosúladiť skúšky s prácou. Medzi jeho najkrajšie spomienky patrí vystúpenie na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Ako povedal, bolo to pre neho nezabudnuteľné preto, lebo tancovali pred obrovským preplneným hľadiskom a stretol tam veľa zaujímavých osobností. Keďže v ich rodine je tancovanie tradíciou (jeho starší brat Martin je stálym členom Lipy), chcel by raz vidieť na javisku aj svoje deti. Jeho mladší brat Matej sa tiež vydal po stopách „najstaršieho“ tanečníka rodiny, brata Martina. Pred niekoľkými rokmi odprevadil súbor do Ráckeve a vynikajúca, jedinečná atmosféra ho priviedla k tomu, že sa rozhodol navštíviť skúšku tanečníkov. Vtedy ešte len zo žartu povedal Martinovi, že sa príde na nich pozrieť. Natoľko sa mu tam zapáčilo, že sa stal členom súboru. Keďže Martin začal hrať v jednej hudobnej kapele, má menej času a chodieva len na väčšie vystúpenia, Matej chodí na utorkové skúšky spolu s Bencem. Do Budapešti dochádzajú z Čívu. Matej je už štyri roky členom spolku, viackrát vystúpil v Detve, má na ňu najkrajšie spomienky. Ako povedal, prostredníctvom tanca dostal možnosť zoznámiť sa s takými vynikajúcimi osobnosťami a tanečníkmi, s ktorými by sa ako radový občan asi nikdy nestretol.

Bývalá žiačka budapeštianskej slovenskej základnej školy, v súčasnosti študentka slovenského gymnázia Adrienn Kováčová, tiež už dávno snívala o tom, že bude členkou Lipy. Po prijatí na gymnázium v nej dozrievala myšlienka ísť sa pozrieť na skúšku. Pred dvoma mesiacmi sa pripojila k tanečníkom a veľmi dobre sa medzi nimi cíti. Keďže Adrienn dochádza do školy zo Szigetszentmiklósu, každý utorok spí v internáte, aby nemusela v noci cestovať domov.

Čomáďanka Judita Borošová pred troma rokmi prvýkrát videla Lipu „v akcii“. Vtedy sa práve pripravovala na maturitu. O rok neskôr, keď ju uvidela v Malom Kereši, v nej zosilnelo rozhodnutie tancovať v slovenskom súbore. Judita momentálne študuje na Univerzite Loránda Eötvösa a členkou spolku je dva roky. Ako povedala, skúšky jej nerobia problém, lebo do pol šiestej je v škole a tak presne stíha dvojhodinové nácviky. Najkrajšie spomienky má na Detvu, lebo podľa jej slov bolo neuveriteľné vystúpiť pred takým obrovským publikom.

Najskúsenejším tanečníkom spolku je asi Zsolt Szilágyi, syn umeleckej vedúcej, ktorý tancuje už sedemnásť rokov. Rodičia ho zapísali do slovenskej základnej školy, kde ho tanec vyučovala jeho mama. V štúdiu pokračoval na strednej odbornej škole, potom sa prihlásil na Technickú univerzitu, na odbor informatiky. Bude z neho inžinier protileteckej obrany. Ako povedal, od mamy dostal základy ľudového tanca, od otca lásku k technike. Zsolt je momentálne umeleckým vedúcim viacerých súborov. Každý pondelok cestuje do Dabašu-Šáre, kde nacvičuje s mládežou večer od ôsmej do jedenástej. V utorok skúša s Lipou, v stredu večer učí starších tanečníkov súboru Panónia v Malej Tarči, vo štvrtok pomáha mame v Kerepeši. V piatok cestuje do Luciny, kde majú žiaci základnej školy hodiny tanca, ktoré tam naraz odučí. Zsolt nám prezradil, že má viacero milých zážitkov. Na javisku vystúpil už ako dvojročné dieťa. Napodobieval svojho otca, ktorý je tiež profesionálnym tanečníkom. Náš najmladší choreograf, aj keď oficiálne nemá choreografické vzdelanie, by chcel pokračovať v šľapajach svojich rodičov. Okrem toho by chcel pomáhať slovenským obciam pri zachovávaní ich tradícií.

Členovia Folklórneho spolku Lipa sa vždy v septembri dohodnú, kedy budú mávať skúšky, aby si vedeli zadeliť svoj čas. Noví členovia prichádzajú o pol šiestej, aby si so staršími precvičovali choreografie. Ako nám prezradila umelecká vedúca, v letnej sezóne, keď sa zmnohonásobia vystúpenia, sa stretávajú viackrát týždenne, aby si dôkladne precvičili choreografie. Vedenie spolku každý štvrťrok usporadúva doškoľovania. Sú to intenzívne kurzy tanca, ktoré trvajú od piatka do nedele. Financuje ich z grantov, získaných v súbehoch. Na kurzoch si skúsenejší tanečníci osvoja jednu novú choreografiu, na skúškach si zdokonaľujú prevedenie. Na doškoľovania obyčajne pozývajú hosťujúceho choreografa, najčastejšie je to umelecký vedúci súboru Železiar z Košíc Vladimír Urban, ktorý s nimi nacvičil už niekoľko úspešných choreografií. Eva Szilágyiová Šubová s radosťou poznamenala, že s týmto významným slovenským odborníkom majú dlhoročné kontakty a veľmi sa tešia tomu, že si pre nich vždy nájde čas. Najbližšie sa s ním stretnú v marci.

V repertoári spolku figurujú hlavne tance Slovákov z Maďarska a niekoľko zo Slovenska. V budúcnosti plánujú naštudovať gemerskú choreografiu a dokončiť nácvik Pozdišovského čardáša. Nové choreografie vznikajú nielen na doškoľovaniach. Motívy permanentne zbiera aj umelecká vedúca spolku. Tak vznikol aj tzv. Drotár, ku ktorému zbierala poklady v rodnej obci, vo Vágašskej Hute a s ktorým v minulom roku v Sarvaši získali zlatú kvalifikáciu. Eva Szilágyiová Šubová momentálne mapuje zvyky v okolí Malého Kereša, ale aj na Zemplíne a pri Níreďháze, kde zbiera tirpácke tradície.

Folklórny spolok Lipa koncom mája zavíta na Segedínske dni, v júni na Zamagurský folklórny festival na Slovensku a na jeseň sa opäť zúčastní na celoštátnej kvalifikačnej súťaži v Sarvaši. Okrem toho, samozrejme, vystúpi v slovenských obciach a mestách v Maďarsku. Podľa slov umeleckej vedúcej členovia súboru aj v budúcnosti budú pestovať a šíriť ľudové tradície, zachovávať tance a piesne našich predkov, aby ich mohli odovzdávať nasledujúcim pokoleniam.

Andrea Szabová Mataiszová