Presne pred 20 rokmi na návrh čabianskeho opáta Gábora Bielika, ktorý skúmal minulosť slovenských katolíkov v metropole dolnozemských Slovákov, obec Litava prvýkrát pozvala predstaviteľov Békešskej Čaby. Pri tejto príležitosti usporiadali Litavčania 14. a 15. mája kultúrno-spoločenský program pod názvom Varíme so Slovákmi z Békešskej Čaby. Organizátori aj tento krát pozvali na podujatie členov Čabianskej organizácie Slovákov. S veľkou radosťou sme vyhoveli pozvaniu, veď sme cestovali do pravlasti čabianskych Slovákov katolíckeho vierovyznania.

Obec Litava sa rozprestiera okolo potoka Litavica v Slovenskom stredohorí. Hlavnými drevinami prirodzeného rastlinstva sú duby, nie div, že nás Litavčania čakali s chutnou polievkou z čerstvo nazbieraných voňavých dubákov.

Našu delegáciu vedenú Alžbetou Ančinovou privítal starosta obce Štefan Matejkin a občania, ktorí nás ponúkali miestnymi špecialitami.

Poobede bolo v kuchyni obecného kultúrneho domu rušno. Začalo sa spoločné varenie. Naši hostitelia nám ukázali, ako robia záviny - po litavsky štrundle – z hrubej múky. Naši sa chystali na tento deň s viacerými jedlami. Muži zo speváckeho zboru Čabianska ružička - Karol Galbiček a Štefan Vasko - miešali klobásy. Ženy zo zboru Orgován - Helena Čijaková a Judita Kojnoková - robili špirálovitú cestovinu gágorčoke, ktoré potom zavarili do polievky. Ženy z kuchyne slovenskej školy Juliana Hanková, Mária Tóthová a Galina Vargovitsová varili sármu (plnenú kapustu). Ondrej Mazán s manželkou Evou pripravili perkelt, kým Judita Liptáková, Mária Molnárová a Júlia Mazánová z klubu gazdiniek bryndzové a makové halušky (rezance). Zdravie kuchárov a gazdiniek merkovala Mária Bottová. Merala im krvný tlak a po jedení zákuskov každému zmerala cukor v krvi.

Kým naši pracovali v kuchyni, Alžbeta Liptáková a Oľga Fodorová zariadili výstavu prác výšivkárskeho krúžku Rozmarín.

Ja som si, hnaná zvedavosťou, urobila prechádzku po obci. Zaujímali ma pamiatky našich litavských predkov. Videla som staré domčeky s maličkými okienkami a podstenami ako na Čabe, len bez stĺpov. Historický dom je práve tak zariadený ako oblastný dom na Čabe: oproti dverám je kuchynka s otvoreným komínom, naľavo je čistá chiža a na pravo všedná chiža. Na stole čistej izby som zbadala veľký katolícky spevník s medeným vybíjaním pod názvom Nábožné výlevy. Modlitebnú knihu spísal Andrej Radlinský a jej jedenáste opravené vydanie vyšlo vo Viedni roku 1904. Bola by som zvedavá, či katolícki Slováci na Čabe poznali a používali túto zbierku? Obdivovala som aj vystavené kroje. V litavskom kroji dominuje aj dnes biele plátno, ktoré skrášľujú farebnými výšivkami.