Tá pravá komlóšska je najchutnejšia - tvrdí to každý lokálpatriot v Slovenskom Komlóši.

O tom, či má pravdu, sa musíte presvedčiť osobne. Isté je, že IX. ročník súťaže suchých klobás v Slovenskom Komlóši sa oplatilo navštíviť už aj kvôli vôňam, ktoré sa šírili doďaleka. Vo dvore slovenskej školy sa šikovné ženy už od rána chystali na privítanie hostí. Priniesli klobásy na pečenie a miesili obrovské množstvo cesta. Čo z neho varili? Samozrejme, tradičné kvasienky (parené buchty), makové, orechové a kakaové, ktoré potom predávali za lístky účastníkom podujatia.

Veľkolepú akciu Organizácie komlóšskych Slovákov, Slovenského regionálneho kultúrneho strediska, Nadácie za komlóšskych Slovákov a Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši navštívili nielen miestni obyvatelia, ale aj gurmáni z okolitých obcí, ba prišli aj hostia zo Slovenska. V tento horúci deň ich veselo naladili melódie chýrnej Mládežníckej dychovky pod vedením Jána Krčmériho. Prítomných v mene organizátorov pozdravila predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Marianna Bajczerová Melegová. Zvlášť privítala generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, podpredsedu CSS Františka Zelmana, primátorku mesta Ritu Garayovú, predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska Annu Pilárikovú, starostu obce Igram Štefana Kováľa, delegáciu zo Šintavy, riaditeľku Domu Matice slovenskej v Galante Zlaticu Lehotskú, a predstaviteľov slovenských organizácií z okolitých osád a miest. Po privítacích slovách predstavila trojčlennú porotu, na čele ktorej bol Ján Fuzik a členmi Rita Garayová a bývalý hosťujúci učiteľ zo Slovenska Miroslav Brna.

- Pred dvadsiatimi, ale ešte aj pred desiatimi rokmi bola v Slovenskom Komlóši najdôležitejšou udalosťou roka zabíjačka. Takmer nebolo domu, kde by nerobili pravú komlóšsku klobásu, najdôležitejšie jedlo tunajších ľudí. Zabíjačka bola veľká práca. Vyžadovala si precíznosť, kvalitné čerstvé suroviny a pálené. Veď to nebola len robota, ale aj udalosť, na ktorej sa zišla celá rodina, ba aj susedia, a ktorá sa končila veselou zábavou. Žiaľ, tento zvyk sa pomaličky stráca z nášho života. Ako je v Komlóši menej zabíjačiek, tak je aj menej klobás. Preto patrí veľká vďaka tým, ktorí aj v tomto roku priniesli tento chutný výrobok a ktorí sa zúčastnili na našej súťaži. Každý vie, že na Dolnej zemi sa vyrába vynikajúca klobása. Netreba sa hádať, ktorá je najlepšia, veď je to tá naša, - povedala v otváracom prejave predsedníčka OKS a odovzdala javisko Mládežníckemu ľudovému orchestru Igrici z Igramu (SR). V podaní mladých talentov pod vedením Miroslava Brnu si účastníci podujatia mohli vypočuť slovenské ľudové piesne, tie známe s najväčšou samozrejmosťou spievali spolu so speváčkami. Dvanásťčlenný súbor začal aktívne pôsobiť pred dvoma rokmi. Za tento krátky čas sa z neho stalo známe a takmer profesionálne hudobné teleso. Názov dostal po stredovekých potulných hudobníkoch, prvých obyvateľoch obce Igram. Okrem miestnych vystúpení dobré meno svojej obce šíri aj za hranicami, napr. v Čechách, Rakúsku a Maďarsku. Po igramských stredoškolákoch nasledoval program maďarskej základnej školy. Žiaci nižšieho stupňa pod vedením Barbory Sztojoffovej predviedli tanečnú choreografiu. Detičky preoblečené za modrých trpaslíkov Šmolkov tancovali na disko hudbu. Na javisku ich vystriedal trojročný mužský spevácky zbor Rozmarín zo Šintavy (SR) pod vedením Ľudmily Hercegovej, kostru ktorého tvoria seniori. Sedemnásťčlenný zbor predniesol kyticu slovenských ľudových piesní z okolia Galanty. Program ukončilo vystúpenie žiakov slovenskej základnej školy. Chlapci z nižších ročníkov zatancovali palicový tanec, potom páry predviedli zemplínske tance.

Po kultúrnom programe porota oznámila výsledky súťaže. Za najlepšiu vyhlásila klobásu Michala Račka zo Slovenského Komlóša. Druhú cenu získal bývalý viceprimátor mesta István Szűcs. Tretiu, cenu CSS, udelila porota bývalému žiakovi slovenskej školy Gáborovi Pipíšovi z Makova. Osobitné ceny dostali Ján Ištván, Ondrej Farkaš, Tünde Samuová, Zuzana Pipíšová Bohušová a Zuzana Škrabáková. Cenami okrem slovenskej samosprávy a Organizácie komlóšskych Slovákov prispeli aj miestni podnikatelia. V súťaži žiakov vo varení tradičných komlóšskych jedál boli najúspešnejšie tarhoňa a zemiakový paprikáš - samozrejme, obe s klobásou.

Komlóšania okrem súťaže suchých klobás už tradične usporadúvajú aj stretnutie dolnozemských Slovákov. Robia to preto, aby sa v tomto kraji zachoval slovenský jazyk, tradície, zvyky a kultúra predkov. Tvrdia, že praotcovia a pramatky tunajších Slovákov sem priniesli svojráznu slovenskú kultúru, hodnoty, ktoré sú povinní zachovať a odovzdávať ďalším generáciám. Keď hľadali, čo je pre Komlóš najcharakteristickejšie, zistili, že okrem prekrásnych slovenských tancov a piesní je tu ešte aj dnes žijúca, hoci mierne zmenená, tradičná slovenská gastronómia. V roku 2001 zorganizovali Deň chleba a cestovín, ktorý v roku 2002 vystriedala súťaž suchej klobásy, akú vyrábajú aj v Békešskej Čabe, Sarvaši, Pitvaroši, Veľkom Bánhedeši, v rumunskom Nadlaku, ba aj v Novom Sade v Srbsku. Pre Komlóšanov je ale najchutnejšia tá pravá komlóšska. Podľa nadlackého historika Jána Kukučku prvý záznam o klobáse je vo vatikánskom archíve z roku 1373. Klobása bola vtedy jedlom Turkov, vyrobená z mletej baraniny, plnená do čreva a pečená na ohnisku. Bola ochutená soľou a čiernym korením. Druhý záznam o klobáse našli historici v Nadlaku v roku 1861 a jeho autorom je Ján Ambruš. Vtedy už zhotovovali klobásu z bravčového mäsa a pridávali do nej papriku, cesnak, soľ, rascu. Takúto klobásu pripravovali Slováci v okolí Nového Sadu, Nadlaku, Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby. Od nich sa naučili tento spôsob prípravy iné, na Dolnej zeme žijúce národnosti. Prvý závod na výrobu klobás vznikol začiatkom 20. storočia v Slovenskom Komlóši, ktorý, žiaľ, pôsobil len krátky čas. Prevádzkovala ho rodina Mitňanovcov. Produkty majstrov dolnozemskej klobásy môžeme ochutnať aj dnes, svedčí o tom aj súťaž o najlepšiu suchú klobásu, na ktorej sa zúčastňujú nielen obyvatelia zo Slovenského Komlóša, ale aj z okolitých osád, ba aj z Rumunska. Dúfame, že táto vynikajúca údenina nebude chýbať ani na stoloch vnukov dnešných majstrov.

Andrea Szabová Mataiszová