Radosť z nemeckej a slovenskej ľudovej kultúry v Starom Budíne
- Podrobnosti
- Kategória: Kultúra
Deň Petra a Pavla je v Starom Budíne od nepamäti dňom najväčšej ľudovej veselice - hodov.
K tomuto dňu, k výročiu vysviacky miestneho kostola sv. Petra a Pavla, sa viaže bohatá tradícia starobudínskych hodov, ktoré zvečnili vo svojich dielach aj významní starobudínski spisovatelia. Klasik maďarskej literatúry, známy labužník Gyula Krúdy sa zaoberal, pochopiteľne, gastronomickou stránkou hodov, keď v jednom svojom diele nasledujúcimi slovami charakterizoval nadmierne konzumovanie chutných jedál: „Kvôli preveľkému množstvu kačacích a husacích čriev, ktoré sa v takýto čas dostali do Dunaja, nemohli premávať lode s propelermi.” Druhý známy starobudínsky občan, spisovateľ Lajos Hollós Korvin, venoval tejto udalosti zväzok poviedok pod titulom Starobudínske hody. On zvýraznil predovšetkým ráz ľudovej veselice hodov.
Pochopiteľne, terajšie hody sa v mnohom odlišujú od ľudových veselíc spred mnohých desaťročí, keď sa na starobudínskych hodoch, kam ich pozývali majitelia tohto kraja rodina Zichyovcov, zabávali obyvatelia Zsámbéku, Solymáru, Pilisborosjenő a iných okolitých miest a obcí. Niektoré dôležité elementy starých hodov sa zachovali dodnes. Takými sú napríklad sviatočná svätá omša v kostole sv. Petra a Pavla, či množstvo stánkov s bohatou ponukou výrobkov majstrov rôznych remesiel. K novším prvkom hodov patria rôzne kvízy, súťaž v pití piva, vystúpenia popredných interpretov a iných známych umelcov.
V sobotu, v prvý deň hodov, predtým ako otvorila sériu programov poslankyňa Národného zhromaždenia a predsedníčka Kultúrneho a školského výboru obvodu Erzsébet Menczerová, na Hlavnom námestí Starého Budína panovala ozajstná hodová nálada. Po takmer dvojhodinovom programe nemeckých škôlkarov a žiakov obvodu prítomných záujemcov pozvali sledovať pestrý nemecko-slovenský národnostný program hlavný organizátor hodov, predseda Kultúrneho spolku Nemcov Starého Budína Braunhaxler Tibor Tauner, predsedníčka obvodnej nemeckej samosprávy Oľga Neubrandtová a predseda slovenského voleného zboru obvodu František Križan.
Na javisku sa jeden za druhým striedali nemecké spevácke zbory dospelých z Budakalászu, Pilisborosjenő, Soroksáru, Tökölu, ako i z obcí Tolna, Szigetcsép a, samozrejme, nechýbali ani speváci dvoch nemeckých súborov Starého Budína.
Pričinením sa obvodnej slovenskej samosprávy kultúrny program vo veľkej miere spestrili tri slovenské súbory z okolia hlavného mesta. Divákov najprv očarili prekrásne slovenské ľudové piesne Slovenského pávieho krúžku z Čemeru, ktorý pôsobí v rámci Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa a ktorý už tretíkrát vystupoval pred starobudínskym obecenstvom. Spomedzi všetkých súborov hádam najväčší umelecký zážitok poskytlo vystúpenie Slovenského ľudového súboru zo Santova Studienka, ktorý na vysokej úrovni predniesol časť Santovskej svadby - odobierku nevesty. Druhé umelecké teleso zo Santova, Slovenský páví krúžok, je už dlhoročným účastníkom podujatí v Starom Budíne. Jeho vystúpenie ani tento krát nesklamalo: nadšené obecenstvo sa za viachlasne prednesené slovenské ľudové piesne zavďačilo vrelým potleskom.
Popri národnostných programoch starobudínskych hodov účastníci si obidva dni mali možnosť vyberať z pestrej palety kreatívnych i zábavných programov. Samozrejme, ani v tomto roku nechýbali vystúpenia popredných interpretov, akými sú Péter Poór, Éva Endrődiová, Miklós Fenyő, Andrea Maleková a iní známi umelci. Ako sa v spojitosti s kultúrnym programom vyjadril organizátor hodov Tibor Tauner, je hrdý na to, že v ňom vystupovali prevažne umelci žijúci v Starom Budíne, alebo pochádzajúci z tejto mestskej časti.
Aj tohoročné starobudínske hody, ktoré sa počas rokov stali najväčšou kultúrno-spoločenskou akciou obvodu vo voľnej prírode, sa skončili v neskorých večerných hodinách pouličnou veselicou.
Bárkányi
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199