Pilíšska Čaba sa nachádza 25 kilometrov severne od Budapešti. Zo severovýchodu ju obklopuje Pilíš, z juhovýchodu Budínske vrchy a na juhozápade hraničí s pohorím Gereče. Na jej území pramení potok Kenyérmező, ktorý sa vlieva do Dunaja.

Rimania pomenovali miesto obklopené lesmi a vrchmi ako Ad locum felicem (Na šťastnom mieste). Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1263, keď boli jej majiteľmi správca Mois a jeho brat Sándor. V roku 1274 syn správcu Moisa daroval osadu rehoľným sestrám z Ostrova zajacov (dnes Margitin ostrov v Budapešti). Roku 1393 tu získali majetok aj Pavlíni. Prvá známa pečať pochádza z roku 1731 a je na nej erb dediny. Osadu znovuosídlili Nemci a Slováci a tento národnostný ráz si zachovala až do začiatku 20. storočia. Podľa sčítania ľudu v roku 1850 bola osada čisto nemecká, kým v rokoch 1870 a 1910 už figuruje ako nemecko-slovenská. V roku 1930 z celkového počtu obyvateľov je 50 % Nemcov a 12 % Slovákov, v roku 1941 klesol počet Nemcov na 43% a Slovákov na 11%. Roku 1990 sa v dôsledku presídľovania po II. svetovej vojne a rýchlej urbanizácie už iba 2,3 % obyvateľstva hlásilo k nejakej národnosti. V roku 2001 sa zo 6 425 obyvateľov Pilíšskej Čaby 117 hlásilo k slovenskej národnosti a 69 ľudí uviedlo materinský jazyk slovenský. Do minuloročného zoznamu slovenských voličov sa zapísalo 200 občanov, na voľbách sa zúčastnilo 116. Vo veľkoobci pôsobí od roku 1998 slovenská samospráva.

V minuloročných voľbách sa predsedom stal Július Kučera, jeho zástupkyňou je Štefánia Flóriánová a členmi sú Július Funk a Ján Karol Matejka. Podľa pána predsedu je to vynikajúci kolektív, ktorý sa stará o zachovávanie tradícií svojich slovenských predkov.

Pilíšska Čaba má dlhé roky veľmi dobré styky so slovenskými osadami Pilíšskeho regiónu. Navzájom sa navštevujú, sú pravidelnými účastníkmi kultúrnych a cirkevných podujatí Mlynčanov, Santovančov, Čívanov, Senváclavčanov, ale aj šóškútskych, tárnockých a moďoróšskych Slovákov. Slovenská samospráva v Pilíšskej Čabe má vynikajúce kontakty aj s obecným voleným zborom. Sú stálymi účastníkmi a spoluorganizátormi miestnych podujatí a osláv, ako sú štátne sviatky či oberačkový sprievod, Európsky dvor atď. Úzko spolupracujú aj s ostatnými národnosťami žijúcimi v obci. S nemeckou samosprávou koncom mája spoločne usporadúvajú tradičný Deň hrdinov.

Členovia slovenského voleného zboru sa pred pätnástimi rokmi zúčastnili na trojdňovej konferencii v Békešskej Čabe, kde práve vtedy vystúpila dychovka Lapášanka z Veľkého Lapáša (okres Nitra). Tam nadviazali styky a odvtedy sa priatelia. Roku 2004 podpísali dohodu o spolupráci s Veľkým Lapášom a odvtedy pravidelne navštevujú aj ich podujatia, ako sú výstava vín, ktorú usporadúvajú vždy koncom marca, v polovici júna býva festival dychovej hudby a koncom júna súťaž vo varení perkeltu. Veľkolapášania ich v uplynulých rokoch prekvapili rôznymi výletmi, napr. na miesta zaradené do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, alebo do kaštieľov. Slováci v Pilíšskej Čabe majú dlhoročné kontakty aj s Maticou slovenskou v Štúrove, odkiaľ tiež pravidelne dostávajú pozvánky. Na programoch sa zúčastňujú spoločne s členmi Slovenského klubu v Pilíšskej Čabe, ba zvyčajne spoločne organizujú slovenské podujatia. V Pilíšskej Čabe pôsobí aj pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorá má štyridsať členov. Jej vedúcimi sú Anna Füstiová a Július Kučera. Stretávajú sa každý druhý piatok v mesiaci, keď oslavujú meniny, učia sa náboženské piesne, alebo sa chystajú na nedeľnú omšu. Oslávencov zvyčajne vlastnými básňami poteší miestny básnik Anton Drevenka.

Slovenský volený zbor v roku 2002 vybudoval park, v ktorom dielo sochára Pavla Száka Kocsisa pripomína obyvateľom ich predkov. Uprostred parku stojí studňa, okolo ktorej stoja štyri postavy symbolizujúce v obci žijúcich Slovákov, Maďarov, Nemcov a Rómov. Na drevenej studni leží koleso, na ktorom sú napísané starodávne miestne mená. Zvonce, ktoré visia na vahadle, darovali Slovákom členovia rómskej komunity. Ako nás informoval pán predseda, na mieste studne pastieri kedysi napájali zvieratá. Keď fúka silnejší vietor, zvonce dávajú taký zvuk, akoby prichádzali domov pastieri. Práce v hodnote približne poldruha milióna forintov financovali miestni Slováci z vlastných zdrojov. Museli odviezť dvesto kubických metrov zeminy, odstrániť choré stromy a doviezť čerstvú pôdu. Slávnostné odovzdanie parku poctili svojou prítomnosťou prominentné osobnosti našej Slovače a Slováci z okolitých osád.

Pilíšska Čaba je známa ako silná katolícka osada, kde sa už tristo rokov konajú slovenské omše. Podľa pána predsedu najväčším problémom miestnych katolíkov je, že nemajú stáleho farára. S posledným kňazom Stanislavom Brtošom, ktorý aj býval v osade, boli mimoriadne spokojní. Vtedy mali istotu, že majú stáleho farára, ktorý slúži omše naozaj po slovensky. Pán farár v kostole Narodenia Panny Márie každú druhú nedeľu v mesiaci slúžil slovenské sv. omše a každú sobotu učil záujemcov slovenčinu. Mal približne dvanásť poslucháčov. Od jeho odchodu omše slúži miestny farár János Karaffa. Slováci sa na nich aktívne zúčastňujú a chodia aj na všetky cirkevné spomienkové slávnosti, ako sú napríklad vianočný koncert, alebo sviatok Božieho tela. Pri tejto príležitosti postavia slovenský stan a pripravia sviatočné vence.

Kurz slovenského jazyka bude v budúcnosti prebiehať v Panskom dome a bude ho viesť jeden poslucháč slovenčiny Univerzity Petra Pázmaňa.

Aj keď slovenský volený zbor tohto roku disponuje s obmedzenými finančnými prostriedkami, s pomocou miestnej samosprávy by chcel usporiadať tradičné podujatia. Podľa Júliusa Kučeru sa snažili získať granty z domácich i zo zahraničných zdrojov, aby naďalej mohli odovzdávať tradície našich predkov nasledujúcim pokoleniam.

Andrea Szabová Mataiszová