V rámci série podujatí 16. Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu sa v Banke počas posledného júlového dňa uskutočnilo 45. Novohradské národnostné stretnutie a 15. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku s mottom Naše dedičstvo.

Hoci bryndzové halušky, víno a rôzne ľudové výrobky sa v stánkoch predávali už v skorých popoludňajších hodinách, oficiálny program sa začal až o 15. hodine v miestnom evanjelickom kostole. Svojou prítomnosťou uctili podujatie aj veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák. Na úvod Žofka Komjáthiová zaspievala hymnu Zväzu Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia, po ktorej sa ujala slova farárka budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru Hilda Guláčiová Fabulyová. Vo svojom príhovore zdôrazňovala, že keď predkovia Slovákov prišli do Novohradu, skôr ako sa začali starať o svoje bydliská, postavili kostol a školu. Je to dôkazom toho, že v miestnych obyvateľoch bola hlboko zakorenená viera, a taktiež im záležalo na odovzdaní svojho materinského jazyka svojim potomkom. Po odznení slávnostnej bohoslužby spevák a hráč na ľudových hudobných nástrojoch Roman Malatinec zahral prítomným vysťahovaleckú pieseň na fujare, ktorá je tradičným slovenským hudobným nástrojom, od roku 2005 figurujúcim na zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Zaujímavosti z minulosti Slovákov, ktorí sa pred stáročiami prisťahovali do rôznych regiónov dnešného Maďarska, prezradila v štyroch krátkych blokoch bývalá poslankyňa maďarského parlamentu a bývalá generálna tajomníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Mária Jakabová Šingeľová. Ako povedala, približne 200 tisíc predkov Slovákov, teda tisícky rodín zanechali pred tristo rokmi svoju pravlasť hľadajúc duchovnú slobodu. Čakali ich močiare a horúce stepy, ale aj možnosť pracovať a vyznávať svoje protestantské evanjelické vierovyznanie. Priniesli so sebou mierumilovnosť, pracovitosť a hlbokú vieru, ktorá dlho pretrvávala, veď ešte aj pred polstoročím sa našiel Sarvašan, ktorý sa podľa starého zvyku nechal pochovať so svojím Tranosciom. Slováci v čase svojho príchodu boli takí početní, že nimi obývaná Békešská Čaba bola najväčšou dedinou tej doby a jej kostol bol najväčší v strednej Európe. Národné povedomie týchto Slovákov bolo také silné, že napríklad aj Nemci v Mlynkoch sa hromadne poslovenčovali. V súčasnosti tomu tak už nie je, čo dokazuje, že tradície sa nezachovajú samé, treba ich znovu a znovu stavať. Aj tento festival je ukážkou pestrej a bohatej kultúry, ktorú nám zanechali naši predkovia, ale čo necháme na pamiatku my našim potomkom? – položila otázku M. Jakabová a zarecitovala báseň Ivana Miroslava Ambruša Byť Slovákom. Svoj príhovor uzavrela myšlienkou, že nesmieme sa vzdať svojich koreňov, musíme mať plán a odhodlanosť do budúcnosti.

Príhovor M. Jakabovej spestrili hudobné vložky. Ildika Očovská zaspievala pieseň z Tranoscia, i čabiansku ľudovú, Slovenský národnostný spevokol z Mlynkov sa zase predstavil jednou cirkevnou a jednou pilíšskou pesničkou. Vystúpil aj Slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorý zaspieval Pilíšsku hymnu a ďalšiu kyticu piesní Slovákov v Maďarsku.

Pred posledným vystúpením Ozveny, ktorým bol Staroslovenský otčenáš, sa prítomným prihovorila predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ruženka Komjáthiová. Ako povedala, župný zbor kladie mimoriadne veľký dôraz na výučbu slovenčiny - nie náhodou založila v roku 2009 cenu Za slovenské národnostné školstvo. Tohto roku ju udelili vedúcej materskej školy v Netejči Alžbete Rottenbacherovej Kövesdovej, ktorá si ho dojatá prevzala na mieste.

Krojovaný sprievod sa za neutíchajúceho mrholenia presunul od evanjelického kostola k prírodnému javisku. Napriek zlému počasiu sa hľadisko obklopené impozantnou scenériou okolitých hôr a jazera pekne naplnilo. Hostí dvojjazyčným príhovorom privítala hlavná organizátorka podujatia, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová-Baráneková. Ako povedala, Banka je veľmi špeciálnym miestom, veď už 45. rok sa tu každoročne stretávajú národnosti a zároveň už 15. rok je dejiskom aj celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku. Obe podujatia sú ukážkou toho, že Slováci môžu byť hrdí na to, čo ich predkovia za 300 rokov zanechali, a vyjadrila zároveň svoju nádej, že podobných stretnutí bude ešte veľa a ich témou bude nie iba minulosť, ale aj prítomnosť našej národnosti.

Slovo prevzal predseda Novohradskej župnej samosprávy Zsolt Becsó. Rozprával o odvekej kultúrnej a národnostnej rozmanitosti Novohradskej župy, v ktorej popri nemeckých existuje v súčasnosti 22 obcí so slovenským obyvateľstvom, a v každej z nich funguje slovenská samospráva. Dokonca v 16 z nich účinkujú aj rôzne organizácie ZSM a vo viacerých školách prebieha vyučovanie slovenského jazyka. Ako povedal, župa je hrdá na túto pestrosť a bohatý folklór, ktoré sú výsledkom ukážkového mierového spolunažívania viacerých národov.

Predseda ÚSŽZ M. Vetrák vyjadril svoju radosť z toho, že prvýkrát mohol zavítať do Banky a to hneď pri jubileách oboch podujatí. Ako povedal, Slováci v Maďarsku sú dedičmi kultúry, na ktorú môžu byť právom hrdí, sú súčasťou slovenského národa a obohacujú Maďarsko. Od svojho nástupu do funkcie už viackrát deklaroval, že sa snaží o revitalizáciu života Slovákov v Maďarsku a spolupráce medzi menšinovými Slovákmi a materským národom. Sám to však nemôže dosiahnuť, potrebuje, aby sme spolupracovali a aj preto bude kľúčové blížiace sa sčítanie obyvateľstva v Maďarsku. Vyzval všetkých prítomných, mladých aj starých, aby sa hrdo hlásili k slovenskej národnosti. Na záver sa poďakoval všetkým organizátorom, účastníkom i návštevníkom podujatia a poprial všetkým príjemný kultúrny zážitok.

Slova sa opäť ujala R. Egyedová-Baráneková, ktorá pred začiatkom kultúrneho programu mala pripravené ešte dve milé prekvapenia. Na pódium si pozvala 80 ročného Ondreja Schrama, ktorý bol jedným zo strojcov myšlienky podujatia pred 45 rokmi a takisto 79 ročnú tetu Maru z Veňarcu, ktorá na ňom vystúpila už 35 razy, a je tak takmer stálou účastníčkou podujatia. Obom odovzdala dary a dala zelenú kultúrnemu programu.

Na jej úvod Vera Komjáthiová a Martin Hubaček za sprievodu Ľudovej hudby Svrčkovci zaspievali pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi. Po nej nasledovala prezentácia hmotného i nehmotného dedičstva, ktoré si Slováci priniesli z pravlasti. R. Egyedová-Baráneková a R. Komjáthiová za pomoci prítomných zo všetkých Slovákmi obývaných kútov Maďarska predstavili ich kroje, víno, drevorezby a zmienili sa aj o dielach spisovateľov z radov maďarskej Slovače. Jedným typickým slovenským dedičstvom je aj fujara, na ktorej po kostole opätovne zahral R. Malatinec, ktorý moderoval zvyšnú časť kultúrneho programu. Počas neho vystúpili folklórne súbory a skupiny z rôznych kútov Maďarska – Tanečná skupina z Banky, Dievčenská spevácka skupina z Veňarcu, Folklórna skupina Rozmarín z Veňarcu, Citarová folklórna skupina z Terian, Tanečná skupina Novohradské srdcia z obce Novohrad, Slovenský národnostný spevokol z Mlynkov a zo Santova, Folklórna skupina z Pišpeku, Folklórny súbor Veľká Bukovinka z Répašskej Huty, Folklórny súbor Dúha z Malého Kereša, resp. Folklórne súbory Šafárik a Vatra z Nového Sadu (Srbsko) a Tlmač (Slovensko). Sólo spevom sa prezentovali aj Vanessa a Laura Glückové z Mlynkov, resp. Martin a Daniela Kminiakovci zo slovenského Sv. Antona.

Záverečný galaprogram s názvom Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom sa začal o 19.30, vystúpili na ňom folklórne súbory z Bulharska, Ghany, Maďarska, Poľska, Slovenska a Srbska. Kto si napriek sychravému počasiu našiel cestu do Banky, odchádzal obohatený o veľkolepý kultúrny zážitok v očarujúcom prostredí.

Zlatko Papuček