Vacovské svetské radovánky – pod týmto názvom prebiehala koncom júla v poradí 19. ročník najrôznejších podujatí vo Vacove.

Už 19 rokov posledný júlový víkend zaznejú fanfáry na hlavnom námestí mesta Vacov. Dávajú na vedomie každému, že sa začína veľkolepé podujatie pod názvom Vacovské svetské radovánky. V roku 1993 sa zrodila myšlienka v kruhu vtedajšieho vedenia mesta, aby letná šnúra podujatí pripomínala vacovským občanom radosť zo života a nech slúžia na zábavu. Program je z roka na rok bohatší, viac ako sto programov sa uskutočnilo behom troch dní. Bohatá ponuka umožňuje, aby si každý vybral podľa svojej záľuby. Je to festival, ktorý je známy aj za hranicami nášho malebného mesta. Radovánky pripomínajú niekdajšie formy a zvyky pohostenia, keď bývali jarmoky, hody – kamaráti a príbuzní sa navzájom stretávali.

Slovenskú národnosť zastupoval v programe Folklórny spolok Zelený veniec z Ečeru, ktorý založili pred 10 rokmi s cieľom zachovávať dedičstvo a pestovať tradície staroslávnej ečerskej tanečnej skupiny. Tanečný súbor sa znovu zrodil so slovenským názvom poukazujúc aj tým na silný vzťah ku kultúre predkov. Každý člen tanečnej skupiny má vlastný ečerský kroj, ale folklórny spolok dbá aj o to, aby sa nezabudlo ani na starodávny ľudový kroj, preto tance z rôznych regiónov predvádzajú tanečníci v náležitom kroji. V repertoári majú tance z rôznych regiónov Maďarska, napr. maglódske, staroečerské a békéšske slovenské tance, zemplínske karičky.

Z bohatého repertoáru Ečerčanov videli záujemcovia o folklór ukážku v rámci 60-minútového programu, prednesenom na vysokej umeleckej úrovni, ktorý napriek nepriaznivému počasiu nadchol početné obecenstvo. Tanečníkov odmenili búrlivým potleskom.

Vacovské nálady

Vo Vacove je už tradíciou, že národnostné samosprávy: grécka, nemecká, rómska, rusínska, slovenská a ukrajinská organizujú letný výtvarný tábor pod názvom Vacovské nálady. Pozvaní umelci sú týždeň hosťami danej národnostnej samosprávy, a tvoria v meste. Koncom tábora sa uskutoční výstava v galérii Osvetového strediska Imricha Madácha a každý umelec daruje jeden obraz zo svojich diel vytvorených počas pobytu, alebo z ľubovoľne zvolených dávnejších. Tohoročná výstava sa uskutočnila v rámci veľkolepého letného podujatia Vacovské svetské radovánky. Výstavu slávnostne otvoril viceprimátor mesta Zoltán Mokánszky.

Slovenskú národnosť tohto roku zastupoval kestúcky rodák žijúci v kanadskom Hamiltone, akademický maliar Tibor Nyilasi. Maliar od svojej prvej samostatnej výstavy v roku 1963 v Kanade doposiaľ, vystavil svoje diela a získal si priazeň milovníkov výtvarného umenia na 54 samostatných a 69 kolektívnych výstavách v krajinách Európy i Ameriky. Záujemca, ktorý by ich predsa len chcel vidieť, by sa musel vybrať na cestu povedzme z rodného Kestúca, z kostola sv. Klementa, kde sa nachádza jeho monumentálna mozaika hlavného oltára, znázorňujúca legendu sv. Klementa, ako i podobizne Cyrila a Metoda, a putovať až do Mestskej galérie kanadského Hamiltonu. Cestou však tých zastávok – súkromných i štátnych zbierok - by bolo veľmi veľa. Pútnik by sa musel zastaviť už v neďalekom Múzeu B. Balassiho v Ostrihome, v Maďarskej národnej galérii, v galériach v Dunajskej Strede, v Štúrove ako i v rôznych súkromných zbierkach na Slovensku, v západných krajinách Európy, ale našiel by umelcov akvarel aj v zbierke anglickej kráľovnej vo Windsori a monumentálnu mozaiku na Ministerstve zdravotníctva v kanadskom Ontariu. T. Nyilasi študoval na Výtvarnej vysokej škole Ontario v Toronte (Ontario College Art), ktorú skončil s vyznamenaním. Po získaní diplomu na výtvarnej vysokej škole vo svojich štúdiách pokračoval na univerzite v Toronte na odbore pedagogiky, aby mohol vyučovať výtvarné umenie na stredných školách. Po ukončení štúdií na dlhší čas odcestoval do Nemecka, aby si popri technike maľovania akvarelov osvojil aj majstrovstvo tvorby kamenných nástenných mozaík. Mozaika, ako prastará umelecká technika ho očarila. Dodnes za svoje hlavné dielo pokladá už spomínanú mozaiku hlavného oltára v kestúckom kostole. Tibor Nyilasi popri vyučovaní na stredných školách usilovne tvoril a organizoval početné svoje samostatné výstavy. Pre neho nezabudnuteľnou sa stala v r. 1970 výstava v Dedinskom múzeu v rodnom Kestúci už aj preto, lebo to bola prvá jeho výstava v Maďarsku. Taktiež za významnú pokladá aj výstavu v Múzeu B. Balassiho v Ostrihome, ktorá sa uskutočnila pomocou kanadskej vlády. S radosťou spomína aj na výstavu v r. 1979 v Mestskej galérii Hamiltonu, ktorá mu priniesla slávu v Kanade a členstvo v Spolku kanadských akvarelistov. Kestúc od r. 1966 ťaží z talentu svojho rodáka. T. Nyilasi nezištne pomáha svojmu rodisku a Kestúčanom. Počas desiatich rokov tu viedol výtvarný Tábor pre deti a mládež a v tomto roku zorganizoval aj prvú medzinárodnú výtvarnú dielňu. Kostol sv. Klementa zdobia jeho tri už spomínané mozaiky. A umelec, keď je doma, spieva v kestúckom slovenskom speváckom zbore a vystupuje s ním všade, kam ho pozvú. Tibor Nyilasi je od roku 2001 majiteľom vyznamenania Za Kestúc a je čestným občanom svojho rodiska.

Mária Menczerová

Prameň: rozhovor Zoltána Bárkányiho s Tiborom Nyilasim