Počas posledného augustového víkendu sa Bratislavská ulica (Pozsonyi út) v Budapešti zmenila na pešiu zónu s pódiom, stánkami, živou hudbou a mnohými zábavnými programami pre deti i dospelých.

Už tretí rok sa obyvatelia mestskej časti Lipótváros lúčili s letom podujatím Pozsonyi (Bratislavský) piknik. Tohto roku mal festival štýlového hosťa – mesto Bratislava. Prejavilo sa to prítomnosťou hostí zo Slovenska, ktorí predviedli svoje umenie a zabávali návštevníkov festivalu. Vedľa pódia na začiatku ulice zo strany Námestia Márie Jászaiovej stál stánok Slovenského inštitútu s vejúcou slovenskou zástavou. Záujemcom v ňom poskytovali informácie o Slovensku a rozdávali letáky slovenských turistických destinácií. Prítomná bola aj riaditeľka inštitútu Jana Tomková, ktorá sa rovnako aktívne podieľala na propagácii Slovenska ako ostatné zamestnankyne inštitútu.

Festival sa začal o 10. hodine vystúpením Dychovej kapely Ernőa Keila a mažoretiek s názvom „Dobré ráno Lipócia!!!“. Zvuky dychovej hudby zaručene zobudili ešte spiacich obyvateľov okolitých domov a dozaista vzbudili pozornosť aj tých okoloidúcich, ktorí nevedeli, čo sa chystá na Bratislavskej ulici. Dokazuje to skutočnosť, že poloprázdna ulica sa o pol hodinu len tak hemžila ľuďmi a dosiaľ znudene postávajúci majitelia stánkov mali raz-dva plné ruky práce. Pódia sa čoskoro ujala moderátorka podujatia Judit Csákiová, ktorá privítala všetkých návštevníkov a po uvedení niekoľkých všeobecne užitočných informácií popriala každému príjemnú zábavu a odovzdala javisko Sláčikovému kvartetu Piknik. Kvarteto vzniklo pred tromi rokmi pri príležitosti tohto podujatia a pozostáva z umelcov žijúcich v XIII. obvode hlavného mesta pod vedením Kálmána Kostyála. Vraj ak už počas festivalu beztak nemôžu spať, rozhodli sa radšej sa na ňom aktívne zúčastniť.

Nasledujúci polhodinový blok patril dvojici hudobných umelcov zo Slovenska – jednej z najznámejších slovenských gitaristiek, laureátke množstva ocenení gitarových súťaží a nie mimochodom umeleckej riaditeľke bratislavského Medzinárodného gitarového festivalu Miriam Rodriguez Brüllovej a huslistovi, laureátovi Kodályovej ceny Sándorovi Jávorkaimu. Latinské, cigánske, rumunské a slovenské melódie v ich podaní zaznamenali veľký úspech. Nemenší potlesk zožalo aj ďalšie hudobné teleso – Trio Dávida Hodeka. Komárňanský bubeník Dávid Hodek je napriek svojmu mladému veku (v septembri oslávi štrnáste narodeniny) už skúsený hudobník. Jeho prvý album vyšiel v roku 2009, keď získal vo Viedni prestížne ocenenie „Talent roka“, ktoré udeľuje Austrian Music Office. Vtedy dvanásťročný Dávid sa stal tretím laureátom ceny. Ďalší dvaja členovia tria sú mladé, uznávané osobnosti maďarského jazzového života – alt saxofonista Viktor Tóth a basista György Orbán.

Slovenský program pokračoval v skorých popoludňajších hodinách v Kine Odeon Lloyd premietnutím troch slovenských dokumentárnych filmov a rozhovormi s ich režisérmi. Ako prvý si záujemcovia mohli pozrieť film Jaroslava Vojteka Hranica o východoslovenskej obci Veľké Slemence, ktorú z jedného dňa na druhý rozdelila štátna hranica so Sovietskym zväzom. Dokument ocenený na Rotterdamskom medzinárodnom festivale i na londýnskom Festivale filmov East End sa venuje rozdeleniu rodín, susedov a zmene ľudských osudov kvôli nezmyselnej hranici. Ďakujem, dobre je názov druhého premietnutého filmu od Mátyása Priklera, ktorý vznikol ako režisérov absolventský film na VŠMU v Bratislave. Snímka nie príliš lichotivým spôsobom nazerá do života rodiny, ktorú charakterizuje napätie, neschopnosť empatie, neúcta – deštrukcia vzťahov na pozadí hospodárskej krízy. Film, ktorý súťažil na festivale v Cannes v rámci sekcie Cinéfondation odvtedy vyhral na Slovensku všetky možné ocenenia vo svojej kategórii. Trio filmov uzatvoril dokument Ako sa varia dejiny. Režisér Peter Kerekes v ňom ponúka zaujímavé paralely medzi vojnou a varením, pohľad na vybrané vojnové konflikty od druhej svetovej vojny až po rozpad Juhoslávie očami kuchárov. V kaviarni kina pritom celý deň prebiehala projekcia nočných záberov Bratislavy s názvom „Videli ste Bratislavu v noci?“.

Ako vidno, podujatie prebiehalo „na viacerých frontoch“, okrem pódia či Kina Odeon Lloyd bolo množstvo ďalších akcií na rôznych dejiskách. Tou poslednou so slovenskou príchuťou bolo stretnutie bratislavského grafika Svätopluka Mikytu a budapeštianskeho maliara Emila Füra s účastníkmi pikniku pred kníhkupectvom Láng Téka, kde pred očami množstva divákov ukázali, ako sa rodia ich pozoruhodné diela. Spoločnou črtou tvorby oboch umelcov z obsahového hľadiska je ironický, zároveň láskyplný vzťah k vlastným národným tradíciám, hľadanie nových spôsobov prístupu, z formálneho hľadiska zase mimoriadne náročné a presné spracovanie, hlboké rešpektovanie detailov. Hlavnou úlohou ich výtvarného improvizačného experimentu bolo zistiť, či existuje bod, v ktorom sa doposiaľ formálne a obsahovo paralelné životné dráhy stretnú, a ak áno, aké kreatívne energie uvoľní takýto stret.

Podujatie, ktoré trvalo do desiatej hodiny večer, sprevádzalo množstvo paralelných akcií. Na pódiu vystúpili maďarské osobnosti kultúrneho života ako Eszter Bíróová, Judit Hernádiová, Gábor Heilig, János Gálvölgyi či András Kern, súbor divadla Vígszínház predviedol na veľkom pódiu scény z muzikálu Povala (Padlás), deti na detskom pódiu zabávala populárna skupina Pa-Dö-Dő. Miestne reštaurácie, bistrá a krčmy sa vysťahovali na ulicu a zo stánkov ponúkali svoje maškrty, medzi ktorými nemohli chýbať ani bratislavské rožky, ktoré už tradične súťažili o titul najlepšieho rožka štvrte. Výťažok z popoludňajšej aukcie vín putoval na charitatívne účely prostredníctvom Nadácie Ruka v ruke (Kézenfogva), víťaz hlavnej ceny tomboly sa zase mohol radovať z poukážky pre dve osoby do wellnessu hotela Arcadia v Bratislave. Množstvo návštevníkov od najmenších po najstarších dokazuje, že z iniciatívy hŕstky miestnych občanov, ku ktorej sa pripojili takmer všetky obchody a reštaurácie okolia, za tri roky vyrástol nielen životaschopný, ale očividne aj úspešný a populárny festival s pestrým a zaujímavým programom pre všetkých záujemcov o kultivovanú zábavu.

Zlatko Papuček