Ak by vzdialenosť medzi dvomi miestami merali ich duševnou blízkosťou, tak by Veľký Bánhedeš mal byť u nás v redakcii. Aspoň taký pocit sme mali my, členovia redakcie Ľudových novín, ktorí sme sa 14. októbra zúčastnili na stretnutí s čitateľmi na pozvanie Spolku pre zachovávanie miestnych tradícií vo Veľkom Bánhedeši.

Päťčlenná posádka vedená poverenou šéfredaktorkou Alžbetou Hollerovou Račkovou a rozšírená o predsedníčku Redakčnej rady Ľudových novín Máriu Žilákovú sa vybrala na takmer 250-kilometrovú cestu na obed. Cestu sme si krátili rozhovorom. Ani sme sa nenazdali, už sme boli na mieste činu. V knižnici kultúrneho domu nás čakalo teplo sálajúce z kachieľ, ale aj zo sŕdc našich čitateľov, ktorí poctili stretnutie s nami nielen svojou prítomnosťou, ale aj domácimi dobrotami. Na akciu zavítali aj predsedníčka Kultúrneho výboru CSS, riaditeľka slovenskej školy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková a člen slovenskej samosprávy Ondrej Matajsz.

S krátkym prehľadom činnosti jediného týždenníka Slovákov v Maďarsku, ktorý nepretržite vychádza už 54 rokov, vystúpila poverená šéfredaktorka a úryvky z článkov o Veľkom Bánhedeši zo starších novín prečítala autorka tohto článku. Stretnutie sa nieslo v príjemnej atmosfére, čitatelia sa zaujímali o našu prácu, o noviny a prisľúbili, že nás budú sledovať aj na internete a budú nám posielať články o svojich podujatiach. Ba, dostali sme nápady, o akých témach by sme mohli občas písať.

A. Račková pripomenula, že hoci sme priniesli so sebou zviazané čísla novín z rokov 1961, 1971, 1981, 1991 a 2001, nenašli sme v nich veľa informácií o bánhedešských Slovákoch. O to viac nachádzame v posledných ročníkoch, čo znamená, že slovenský život tu ožil aj vďaka spolku. A. Račková sa zmienila aj o našich ťažkostiach, nakoľko nemáme stáleho spolupracovníka v Békešskej župe, ktorý by mohol pravidelne chodievať na podujatia v tomto Slovákmi husto obývanom regióne. „Preto potrebujeme vašu pomoc, aby ste nám dali vedieť o svojich podujatiach včas, prípadne aby ste nám v skratke napísali, čo sa u vás deje, ak my nemôžeme prísť,“ požiadala prítomných a zároveň dodala, že s vedením spolku má redakcia veľmi dobrú spoluprácu. Jeho predsedníčka Jolana Pepová, hoci sama nie je slovenského pôvodu, ale sa vydala za Slováka a ležia jej na srdci naše každodenné starosti, sa všemožne snaží zviditeľniť mnohorakú činnosť ich organizácie. Má aj čo ukázať, veď výborne spolupracujú s Regionálnym kultúrnym strediskom SOC v Slovenskom Komlóši, ktorý vedie zástupca predsedu CSS František Zelman. Pomáhajú si nielen finančne, ale aj pri organizovaní programov Slovákov tohto regiónu.

Jedným z takýchto programov bol Deň slovenskej kultúry, v rámci ktorého sa uskutočnilo aj stretnutie s naším redakčným kolektívom a kultúrny program spojený s večerou a plesom, na ktorý pozvali Bánhedešania Slovákov z okolitých osád: zo Slovenského Komlóša, Medešu a Poľného Berinčoku. Kultúrny program sa začal recitáciou básne Juraja Dolnozemského Naša dedina v podaní bývalého žiaka miestnej základnej školy Atilu Pusztaiho. Po ňom privítal prítomných generálny konzul Slovenskej republiky v Maďarsku Štefan Daňo, ktorý pripomenul, že osadu naposledy navštívil začiatkom júla počas Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý tu usporiadala Celoštátna slovenská samospráva. „Som veľmi rád, že tu, na Dolnej zemi, v tomto priestore, ktorý osídlili prví slovenskí usadlíci pred takmer 300 rokmi, badať snahu o zachovanie slovenskej kultúry, jazyka a tradícií... Chcem preto apelovať na vás, na tých skôr narodených, aby ste sa deň čo deň rozprávali aj so svojimi vnukmi po slovensky. Aby tu na tento jazyk časom nezabudli, pretože slovenská kultúra, jazyk a tradície prispeli k tomu, aby toto územie patrilo medzi prekvitajúce územia Maďarskej republiky,“ povedal Š. Daňo.

„Dnešná akcia je takou príležitosťou, ako keď zanedbaný vinič začnem znovu rezať a takto ho zmeníme na úrodný. Jola – dúfam, že ju môžem takto familiárne nazvať - venuje značnú časť svojej energie Spolku pre zachovanie slovenskej kultúry. Ďakujem jej za to, lebo tradície a pohľad naspäť sú potrebné preto, aby sme sa z nich učili a aby sme spoznali svojich predkov. Samospráva v tomto smere tiež urobila svoje, od roku 2002 sme zaviedli vyučovanie slovenčiny v základnej škole a dnes sa 98 percent žiakov navštevuje hodiny slovenského jazyka,“ povedal starosta obce Ottó Jancsó, ktorý pripomenul, že pred sto rokmi bolo vo Veľkom Bánhedeši 80 percent obyvateľov slovenskej národnosti. Dnes sa iba 20 percent hlási ku slovenským koreňom. Z. Lauková spomínala na svoje detské časy. Už vtedy vedela, že v Bánhedeši žijú Slováci. Spomínala aj na roky svojej mladosti, keď ako tanečníčka mala ročne aspoň dve vystúpenia v tejto susednej dedine. Ako pripomenula, je dôležité, aby sme sa stretávali, aby sme držali spolu. Vyzvala prítomných, aby sa prihlásili za Slovákov počas sčítania obyvateľov.

Podujatie spestrili rezkými tancami členovia Tanečnej skupiny Komlóš, ktorí navodili v sále naozaj výbornú atmosféru.

Po večeri sa dali do tanca aj niektoré naše kolegyne, ostatní sme zas vyskúšali nedávno odovzdané detské ihrisko, veď v každom z nás drieme detská zvedavosť. Potom nás už čakala cesta do Budapešti spestrená spomienkami na milých Bánhedešanov, s ktorými sa možno uvidíme na ďalšej akcii, na ktorú nás pozvú.

Eva Patayová Fábiánová