V piatok 21. októbra chodci v centre Slovenského Komlóša mohli stretnúť šiestakov slovenskej základnej školy, ktorí vytrubovali na zvláštnom hudobnom nástroji vyrobenom z dutej byle istej buriny.

Tí lepšie informovaní vedeli, že deti idú zo zamestnania v Dome prírody, kde prebiehal regionálny odborný seminár Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum a Slovenského pedagogického metodického centra Celoštátnej slovenskej samosprávy o muzeálnej pedagogike. Nie náhodou sa organizátori rozhodli usporiadať seminár v tomto mestečku, veď ako prízvukovala vo svojich privítacích slovách primátorka Rita Garayová, v tejto lokalite existuje niekoľko národopisných zbierok. Hostí privítala aj predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy a riaditeľka komlóšskej slovenskej základnej školy Zuzana Lauková, ktorá okrem pedagógov priviedla na seminár aj žiakov. Účastníci sa od riaditeľa spoločnosti Legatum, muzeológa Juraja Anda dozvedeli, že podobné semináre usporiadajú aj v iných Slovákmi obývaných kútoch Maďarska. Prednášky si okrem domácich učiteľov prišli vypočuť aj pedagógovia zo Sarvaša a Békešskej Čaby. S úvodnou prednáškou vystúpil zástupca riaditeľky Slovenskej základnej školy a gymnázia v Békešskej Čabe Michal Lásik. Hovoril o tom, ako zvykne priblížiť svojim zverencom proces zaľudňovania Békešsko-Čanádskej oblasti Slovákmi v 18. storočí. Súčasťou výučby je priblíženie prírodných a hospodárskych pomerov, do ktorých prišli naši predkovia. Z pútavej prednášky sa aj nie celkom neinformovaný poslucháč mohol dozvedieť nové poznatky. Vedeli ste napríklad, že maďarský názov obce Irminčok, Örménykút, zvečňuje pamiatku arménskych kupcov, ktorí po vyhnaní Turkov dostali toto územie do árendy a ktorí tadiaľto hnali rožný statok na predaj až do Nemecka? Alebo že Slovenský Komlóš bol prvou alebo druhou usadlosťou v Uhorsku, kde bolo zrušené nevoľníctvo? Z prednášky sme sa dozvedeli aj o tom, za akých podmienok sa zakladali slovenské osady na Dolnej zemi a že obce, ktoré vznikli na majetkoch kráľovskej komory, mali podstatne nevýhodnejšie podmienky ako tie, ktoré sa založili na zemepanských majetkoch.

Podľa skúseností M. Lásika pre vytváranie citového vzťahu k našej národnosti je dôležité, aby deti vedeli, na ktoré trvalé hodnoty vytvorené našimi predkami môžu byť hrdé. Medzi tieto faktory patrí intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré vzniklo na tomto území po vybudovaní železnice a súčasťou tejto špecifickej agrárnej kultúry je aj chýrna klobása. Patrí sem tzv. dvojdomové hospodárenie, v rámci neho sálaš fungoval ako hospodárska jednotka a dom v dedine slúžil na slávnostné príležitosti a ako obydlie pre staršiu generáciu. Tiež k dolnozemským slovenským usadlostiam sa viaže typ samostatne hospodáriaceho mešťana-roľníka, ako dôležitého článku tunajšieho života. Pre vytváranie citovej väzby študentov podľa M. Lásika majú nenahraditeľné miesto aj legendy založené na faktoch, k budovaniu ktorých ponúkajú možnosť pomníky osídľovania našich osád Slovákmi.

„Nedokáže pochopiť svoju prítomnosť ten, kto nepozná svoju minulosť“. Táto myšlienka bola mottom prednášky vedúcej Slovenského pamiatkového domu v Sarvaši Zuzany Čičeľovej. Pamiatkový dom založili v októbri 1975, jeho budovu dodnes vlastní Spoločnosť na výrobu odevov Szirén a od roku 2009 ho prevádzkuje Slovenská samospráva v Sarvaši. Do domu prichádza približne 2000 návštevníkov ročne, nezanedbateľnú časť z nich tvoria práve deti. Zuzana Čičeľová vykonáva funkciu vedúcej domu v spoločenskej funkcii, jej hlavným pracoviskom je slovenská škola. Pravidelne organizuje vyučovacie hodiny v pamiatkovom dome. Už v prvom ročníku ho navštívia prváci s učiteľkami a v rámci predmetu slovenská vzdelanosť, ale aj počas slovenského týždňa, aj statní žiaci. Medzi stenami tohto domu sa deti naučia vyrábať hračky z kukuričných šúľkov, robiť brdovce, dozvedia sa, čo boli páračky, priadky a iné zvyky. Programy pamiatkového domu sú zamerané na zachovávanie tradícií a nahráva ich aj miestna káblová televízia. Okrem detí zo slovenskej školy navštevujú dom aj žiaci z ostatných škôl mesta a veľmi populárna je aj niekoľko mesiacov trvajúca miestno-historická súťaž, do ktorej sa zapájajú aj pedagógovia a rodičia.

V centre Békešskej Čaby, v typickom podstienkovom dome pôsobí Informačná a poradenská kancelária Nadácie Diáktanya. Jednou z dôležitých oblastí činnosti tejto kancelárie je zachovávanie tradícií a napomáhanie mimoškolskej činnosti detí. Ako povedala etnografka Éva Ujjová, v tomto dome sa dopĺňa obsah a forma, veď staré cenné knihy, výšivky a iné predmety vytvárajú príležitosť na to, aby sa hovorilo o týchto predmetoch, aby si deti uvedomovali aj hodnoty rodinného dedičstva. O činnosti prebiehajúcej v dome hovorila vo svojej neviazanej prednáške, ktorá plynule prechádzala do pútavého zamestnania prítomných detí, ktoré s radosťou šúpali a mrvili kukuricu a vyrábali najrôznejšie predmety z vopred pripravených jesenných plodov.

Účastníci seminára si po prednáškach pod vedením Zuzany Venerčanovej pozreli jednu z národopisných zbierok mesta a navštívili Slovenské regionálne kultúrne stredisko, o ktorom poskytla základné informácie podpredsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Anna Molnárová.

A. Račková