Slováci z Békešskej Čaby a z Nových Zámkov sa koncom októbra zišli v jedálni Základnej školy vo Viniciach, mestskej časti župného sídla, aby spoločne spomínali na čabianskeho rodáka Jána Gerčiho, bývalého žiaka tejto školy, ktorá však dnes už pôsobí v novej budove. Hostí vítala školská citarová kapela, ktorú vedú Žofia Hajnalová a József Kormányos.

Čabiansky rodák Ján Gerči sa narodil 17. februára 1909. Po ukončení ľudovej školy sa popri práci autodidakticky vzdelával. Pracoval aj v slovenskom kníhkupectve, kde sa naučil správne písať. Tvoriť začal najprv po maďarsky, ale jeho slovenské korene ho priviedli k písaniu slovenských básní. Neskôr zvečnil humorné príbehy čabianskych Slovákov. Do roku 1947 napísal tri divadelné hry. Najznámejšia z nich bola veselohra „Vyslúžená žena“. Gerči sa počas výmeny obyvateľstva presídlil do Nových Zámkov. Tu popri práci písal poviedky o jednoduchom ľude Dolnej zeme.

„Ján Gerči svojimi básňami chcel prebudiť v ľuďoch lásku k svojej materinskej reči, k slovenčine. Zachovaním fragmentov z niekdajšieho života Slovákov na Dolnej zemi chcel jednoduchých ľudí povzbudzovať k vlasteneckému postoju,“ uviedla v slávnostnom prejave národnostná referentka Mestského úradu Békešskej Čaby na dôchodku Helena Somogyiová. Spomienková slávnosť usporiadaná Nadáciou Za čabiansku slovenskú kultúru pokračovala krátkym kultúrnym programom, ktorý zostavila vedúca čabianskeho slovenského klubu Alžbeta Ančinová. V úvode programu zazneli čabianske slovenské ľudové piesne v podaní vedúcej ľudového speváckeho zboru Orgován Ildiky Očovskej. Dvojjazyčný dialóg Kézcsókom Mancika v prednese Pirošky Vargovej mal veľký úspech v kruhu obecenstva, ako aj Gerčiho prvá slovenská báseň Kurdišova Muca, ktorú zarecitovali členovia čabianskeho slovenského klubu.

V hale školy pozdravila prítomných v slovenskom a maďarskom jazyku riaditeľka inštitúcie Mária Kučerová Szabová. Potom jej kolegyne, učiteľky slovenčiny Marta Péterová Budinská a Alžbeta Rencsiová Gáliková odhalili pamätnú tabuľu Jána Gerčiho. Ako prvá položila veniec k tabuli riaditeľka školy. V mene čabianskych Slovákov k tabuli umiestnili vence predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy, členka Válného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy a slovenskej samosprávy Békešsej Čaby Helena Čičeľová a predseda Čabianskej organizácie Slovákov, podpredseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Michal Lásik. Na radosť Čabanov slávnosť poctili svojou prítomnosťou a priniesli kvety vďaky aj vnuci Jána Gerčiho Alžbeta Druganová Gerčiová a Ján Gerči. Hostia zo Slovenska položili k tabuli kvety vďaky aj v mene ČEMADOK-u a Matice slovenskej.

Pri tabuli čabianskeho rodáka zaznela jeho báseň Slovenská Čaba. Čabiansku hymnu zaspievali Čabania z letáčikov, ako sa to odohralo pred 66 rokmi, po druhej svetovej vojne. Na záver podujatia speváčky - sólistky prekvapili hostí zo Slovenska prekrásnymi čabianskymi ľudovými piesňami. Študentka teológie Mária Felediová zaspievala piesne v čabianskom kroji, za čo jej boli hostia veľmi vďační. Moja mamka tak mi poviedala... – spievala členka slovenského klubu a slovenského spevokolu Orgován Helena Štírová. Posledná pieseň Hornej Čabe za kostolom, pozbieraná v rumunskom Nadlaku, spomínala príbeh dievčiny, ktorej milý sa oženil v ďalekej cudzine. Téma pripomínala obdobie výmeny obyvateľstva, keď sa veľa čabianskych mladých rozišlo podobným spôsobom. Hostia zo Slovenska pochádzajúci z Dolnej zeme počúvali speváčku s dojatím.

Ildika Očovská