V posledný novembrový deň sa uskutočnila ďalšia premiéra profesionálnej zložky Slovenského divadla Vertigo. Tentoraz sa herci predstavili s novým žánrom. - Ako sa zrodil nápad priniesť našim divákom slovenské operety? - spýtali sme sa riaditeľky divadla Daniely Onodiovej.

- S týmto nápadom prišiel ešte na jar režisér András Dér. Spočiatku nešlo vyslovene o operety, resp. ukážky z nich, ale o zámer pripraviť predstavenie - skôr pásmo - scénok a piesní slovenských a maďarských autorov, ktoré by divákom priblížili medzivojnové roky, a to tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku (teda v rámci Československa). Vo februári Núdzový fond Inštitútu otvorenej spoločnosti v Budapešti (OSI) a Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) v Bratislave uverejnili spoločnú výzvu, na ktorú sa mohli prihlásiť záujemcovia o vytvorenie programu v rámci slovensko-maďarského kultúrneho dialógu Podajme si ruky. Vertigo si projekt Mesačný svit na Dunaji (názov vychádza zo stáročného spolužitia, resp. „vedľa seba žitia“ Slovákov a Maďarov na oboch brehoch Dunaja) zobralo pod svoje krídla a tak vlastne po prvýkrát v histórii divadla - až na dve-tri kratšie produkcie, pripravené cieľovo pre väčšinové publikum, resp. na konferenciu prekladateľov - vzniklo slovensko-maďarské predstavenie, alebo: opakujem, pásmo vtipných scénok a pesničiek z jednej slovenskej a jednej maďarskej operety. Vertigo po prvýkrát uvádza takýto „ľahší“ žáner.

- Nakoľko bol blízky tento žáner dvom protagonistom?

- Obaja herci – Denisa Dérová i András Nagy už mali isté skúsenosti so spevom, takže to pre nich nebolo nič nové, hoci vo Vertigu ešte nespievali. Spoznali sme ich opäť v novej – a veľmi milej polohe. Priznám sa, ja sama som sa veľmi dobre bavila. Obaja si hru, spev aj tanec naozaj užívali.

- Ako prijalo publikum nové predstavenie a kde si ho môžeme pozrieť v najbližšej budúcnosti?

- Ak som povedala, Denisa a Andriš si to naozaj užívali a som presvedčená, že im v tom pomohli aj veľmi srdečné a spontánne reakcie divákov, čím som vlastne odpovedala na otázku. Publikum sa veľmi dobre bavilo, smialo, ale si aj zasnívalo pri romantických melódiách... Zaslúžili sa o ne nielen herci, ale aj dvaja spoluúčinkujúci – hudobnici, klavírista Ákos Pallagi a gitarista Ferenc Peltzer.

Podmienkou výpisu grantu bol slovenský partner, ktorým je v našom prípade bratislavské divadlo Malá scéna STU – s produkciou tam zavítame pravdepodobne v januári. Zmluva s OSI nás zaväzuje na tri predstavenia, my ich však plánujeme viac – a predovšetkým pre slovenské publikum v Maďarsku. Program chceme rozšíriť, pretože, čo je vlastne pozitívna skutočnosť, divákom to, čo videli, nestačilo... Už teraz sa na nás so záujmom o produkciu obrátil Tardoš a Lucina, takže je možné, že prvé kroky povedú tam. V každom prípade bude medzi prvými divákmi naša „partnerská“ obec Kestúc.

- Podľa našich informácií máte za sebou pestrú menšiu polovicu sezóny. Kde všade ste vystúpili od septembra tohto roku?

- V septembri sme začali divadelnou hrou Romana Olekšáka Ticho v budapeštianskom Srbskom divadle. V októbri sme zavítali do Alkáru s rozprávkou K. Aulitisovej a T. Lehenovej O deviatich mesiačikoch, s Tichom do Békešskej Čaby a s veselohrou Petra Scherhaufera Umy si rúčky, ideme jesť do Rétšágu. V novembri to boli opät „Rúčky“ v Lučenci v rámci Divadelnej jesene a víkend s veselohrou Šestka pre šťastie, s ktorou sme konečne zavítali do Mlynkov a napokon, hocako je to smutné, mala svoju derniéru v Nadlaku. O našej novej produkcii sme hovorili, nuž a zatiaľ posledným predstavením boli „Mesiačiky“ v rámci adventného stretnutia detí.

V tomto roku nás ešte čakajú predstavenia O deviatich mesiačikoch v Békešskej Čabe a Slovenskom Komlóši, vystúpenie v rámci divadelného festivalu Arcus s Tichom a jedno hosťovanie s Mesačným svitom, dokonca je ešte otázne jedno predstavenie Mesiačikov. Niekoľkým pozývateľom sme nevedeli vyhovieť (napr. Čerňa, Bratislava), napravíme to hneď začiatkom budúceho roka.

O tom, aké novinky pripravuje Slovenské divadlo Vertigo pre milovníkov slovenského divadla v Maďarsku, sa s jeho riaditeľkou porozprávame začiatkom budúceho roku... Isté je, že to bude pestrý rok, už len z toho dôvodu, lebo Vertigo sa dožilo pätnástich rokov (úplné začiatky spadajú na jeseň 1996), čo mieni aj patrične osláviť...

Otázky kládla E. Fábiánová