Slovenská samospráva v Ďurke usporiadala koncom novembra v miestnom kultúrnom dome Slovenský večierok.

Na podujatie pozvala svojich voličov, ale aj starostu obce Zsolta Matejcsoka, predstaviteľov inštitúcií, predsedov miestnej nemeckej a rómskej samosprávy a vedúcich slovenských volených zborov z Pišpeku, Jače a Čúváru. Pre organizátorov bolo veľkou cťou, že ich pozvanie prijali aj vedúci Stredoeurópskeho oddelenia Ministerstva zahraničných vecí, bývalý veľvyslanec Maďarskej republiky v Bratislave Antal Heizer a riaditeľ Odboru národnostných vzťahov Ministerstva verejnej správy Anton Paulik. Keďže predseda slovenskej samosprávy Jozef Slifka zo zdravotných dôvodov nemohol byť prítomný, večierok otvorila slovenská učiteľka Juliana Bátyiová Nemeczová. O činnosti samosprávy v období od volieb v roku 2010 informoval prítomných zástupca predsedu slovenského voleného zboru Ján Matejčok. Ako povedal, v materskej aj v základnej škole prebieha výučba slovenského jazyka, pričom v oboch inštitúciách kladú veľký dôraz aj na pestovanie slovenskej národnostnej kultúry. Čoraz viac absolventov základnej školy zloží štátnu skúšku zo slovenského jazyka na základnom stupni, čo je pre nich veľkou pomocou pri pokračovaní v štúdiách. Škola v uplynulom školskom roku usporiadala súťaž zo slovenského jazyka, na ktorú pozvala aj okolité školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina. K usporiadaniu tejto súťaže slovenská samospráva prispela aj finančne. Pri zabezpečení členov poroty dostali pomoc od Celoštátnej slovenskej samosprávy a nezaujatí odborníci ocenili vedomosti detí rôznych vekových kategórií z Ďurky niekoľkými prvými, druhými a tretími cenami. Deti sa zúčastnili aj na celoštátnej súťaži zo slovenského jazyka v budapeštianskej slovenskej škole, kde jeden žiak Ďurky získal štvrté miesto. Z iniciatívy miestnej nemeckej samosprávy založili cenu Majstra jazykov, ktorú udeľujú žiakom, ktorí počas ôsmich rokov dosahujú vynikajúce výsledky zo slovenského a anglického jazyka. V minulom školskom roku získali túto cenu traja žiaci, ktorí mohli prevziať pohár, diplom a finančnú odmenu. Zástupca predsedu slovenskej samosprávy sa poďakoval za prácu aj pedagógom školy a učiteľom Základnej umeleckej školy Podmaniczkého so sídlom v Asóde, ktorí obetavo pomáhajú zachovávať slovenské tradície v obci.

Po prejave nasledoval kultúrny program. Citarová skupina Zvončeky na obvyklej vysokej úrovni predniesla viachlasné slovenské ľudové piesne. Viktória Gyürkyová v krásnom ďurčianskom kroji nevesty v sprievode skupiny Pejko, pozostávajúcej zo žiakov a pedagógov základnej umeleckej školy, zaspievala miestne slovenské svadobné piesne. Počas večera skupina sprevádzala viacerých vystupujúcich, ale vystúpila aj samostatne. O veľký zážitok sa postarali siedmaci a ôsmaci, ktorí predniesli ľudové tance a piesne, za čo zožali neutíchajúci potlesk. Napriek tomu, že Ďurčania vystupujúcich a ich produkcie poznajú z rôznych podujatí, spolu s ostatnými hosťami sa s uznaním zmieňovali o programe, o tom, že účinkujúci neustále rozširujú svoj repertoár.

Koncom kultúrneho programu sa za oduševnenosť detí, rodičov a pedagógov poďakovala riaditeľka školy Márta Magyarová Braunsteinerová. Pani riaditeľka sa zmienila o tom, že do Ďurky sa dostala v septembri tohto roka. Ako povedala, aj pre ňu bolo veľkým prekvapením, čo sa deje v obci na poli hudobnej, tanečnej a výtvarnej výchovy, ako i vysoký počet detí zaujímajúcich sa o umenie. S uznaním sa zmienila aj o práci pedagógov, ktorí sa venujú deťom. Zároveň informovala prítomných o tom, že od budúceho roka pre deti z Ďurky a okolia, ktoré navštevujú stredné školy, zabezpečia možnosť osvojovať si slovenčinu na vyššom stupni, aby po skončení strednej školy mohli zmaturovať zo slovenského jazyka. V údolí Galgy prebieha výučba slovenského jazyka vo všetkých ôsmich ročníkoch už iba v Ďurke a iba v tejto obci sa venujú popri zachovávaní maďarskej kultúry aj pestovaniu slovenských tradícií, hudby, tancov a piesní. Všetky spomenuté faktory sú argumentmi pre zachovanie tejto malej školy, pretože v prípade jej zániku by hrozilo definitívne vytratenie sa slovenskej kultúry z údolia Galgy, ktorá pred niekoľkými desaťročiami, ale ešte aj pred niekoľkými rokmi, bola príznačná pre drobné obce tohto regiónu.

Po slovách pani riaditeľky nasledovala spoločná večera a zábava. Do tanca hrala skupina Pejko.

Ján Matejčok (br)