Hovorí sa, že Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku. Pre niekoho áno, pre niekoho nie. Ako je to vo svete?

Pre 24. december máme niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer volajú Štedrý pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov „vilija” alebo „vigilija”, odvodený od latinského „vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

V prevažne evanjelických dedinách nájdeme aj staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (karácsony) aj rumunčina (grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako. Pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio - narodenie. Ďalej tu existuje názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten, ale sú miesta, kde sa používa slovo Hody alebo Sviatky.

V Rusku je pre väčšinu dôležitejší Nový rok ako Vianoce

V Rusku sú Vianoce najdôležitejším sviatkom len pre kresťanov. Zvyšok populácie uprednostňuje Nový rok. Príčinu treba hľadať v minulosti. Komunisti po nástupe k moci potláčali prejavy náboženského života a Vianoce ako oficiálny sviatok zanikli. Zákazom padla za obeť aj tradičná vianočná jedlička. Zelenú dostala až v roku 1935, no len ako ozdoba domácností pri príležitosti osláv Nového roku. Zmena sa nevyhla ani hviezde, ktorá stromček zdobila. Tradičnú nahradila komunistická päťcípa hviezda. Zvyk zdobiť jedličku na Nový rok pretrval do súčasnosti a aj darčeky si ľudia rozbalia 31. decembra. Pre ateistov a ateistky je preto najväčším sviatkom práve koniec roka. Väčšina veriacich Rusov a Rusiek sa hlási k pravoslávnej cirkvi. Pre nich sa vianočné sviatky začínajú 28. decembra pôstom, počas ktorého sú z mäsových jedál povolené len ryby. Vianoce sa oslavujú 7. decembra. V kostoloch sa po celý deň konajú omše, posledná je polnočná. Najväčšiu slúži v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa hlava cirkvi - patriarcha.

Typické vianočné menu pozostáva z plnených pirohov a im podobných varenikov, nejakého vegetariánskeho pokrmu, ryby, sladkých zákuskov a ovsenej kaše. Na stole nechýba ani čaj a vodka. Základ novoročnej hostiny tvorí pečená bravčovina s chrenom.

Darčeky nosí Dedo Mráz, pomáha mu jeho vnučka Sneguročka. Vo väčších mestách existujú firmy, ktoré poskytujú zvláštnu službu - návštevu profesionálneho Deda Mráza aj s pomocníčkou. Pracovník v tradičnom oblečení prinesie malým deťom darčeky a pohrá sa s nimi.

Zvláštnym, aj keď nie veľmi rozšíreným sviatkom je takzvaný „starý nový rok“. Niektorí Rusi ho oslavujú, aby zachovali postupnosť osláv, kedy sú najprv Vianoce a až potom Nový rok.

Japonské Vianoce sú párty, Silvester rodinný sviatok

Do Japonska priniesli Vianoce kresťanskí misionári. Ako náboženský sviatok ho vníma iba tá časť populácie, ktorá vyznáva toto náboženstvo. Tradičným rodinným sviatkom stále ostáva oslava Nového roka. Pre väčšinu je to príležitosť zabaviť sa a vďaka vianočným zľavám aj výhodne nakúpiť. Zamilované páriky si na Vianoce doprajú romantickú večeru, obľúbené sú aj párty s priateľmi. Predovšetkým mladé páry idú von a vyberajú jeden druhému darčeky.

Do Japonska prenikla výzdoba typická pre Európu a Ameriku - domy vyzdobené žiarovkami, vianočné stromčeky či kresťanské jasličky, ktoré sú v ponuke už od začiatku novembra. Všetky dekorácie však 25. decembra zmiznú a nahradia ich tradičné šintoistické novoročné ozdoby.

Francúzske Vianoce sú najmä rodinným sviatkom

Francúzi a Francúzky považujú vianočné sviatky predovšetkým za možnosť stráviť čas v úzkom kruhu blízkych. Štedrý večer je rodinnou udalosťou, 25. decembra sa ľudia stretávajú s ďalšími príbuznými. Náboženský aspekt je druhoradý, vianočnú omšu navštevuje iba malá časť obyvateľstva. Počas vianočného obdobia sa mestá a dediny menia, ľudia ich osvetlia a vyzdobia. V celej krajine sa koná zhruba 170 vianočných trhov a v decembri je väčšina obchodov otvorená aj v nedeľu.

Vianoce nazývajú Noel, pomenovanie pochádza z frázy les bonnes nouvelles (dobré správy) a odkazuje na evanjelium. Okrem vianočného stromčeka, ktorý nemá vo francúzskych domácnostiach dlhú tradíciu, si ľudia doma vystavujú malý betlehem. Niektorí, najmä na juhu krajiny, zapaľujú od Štedrého dňa až do 31. decembra polienko. Tento zvyk je pozostatkom starej tradície, kedy si tak farmári zabezpečovali dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku. V Štedrý deň vystavia deti topánky, ktoré im zaplní darčekmi Pere Noel. Ráno okrem nich nájdu na stromčeku zavesené sladkosti, ovocie, oriešky a malé hračky. V severnom Francúzsku majú v tej dobe deti darčeky už dávno vybalené, dostávajú ich totiž na sv. Mikuláša 6. decembra. Dospelí si navzájom venujú darčeky na Nový rok. Štedrý deň niekde nazývajú aj Dvanásty deň. Kedysi to bol posledný deň dlhého Sviatku bláznov, kedy musel Pán zmätku odovzdať svoj trón a vrátiť sa k bežnému životu.

Kapustnica nesmie chýbať na vianočnom stole v Rumunsku

Rumunské Vianoce sú v každej oblasti iné, spája ich však to, že sú najdôležitejším rodinným sviatkom v krajine. V každej domácnosti je jedlička alebo smrek ústrednou vianočnou dekoráciou.

Okrem návštevy kostola je obľúbeným zvykom spievanie kolied. Deti a mladí ľudia navštevujú počas vianočných sviatkov susedov, spievajú vianočné piesne a recitujú. Vedúci skupiny nesie veľkú drevenú hviezdu, známu ako steaua, pokrytú lesklým papierom a ozdobenú zvončekmi a farebnými stuhami. V jej strede je obraz svätej rodiny.

Sviatočné menu obsahuje rôzne domáce potraviny, ako plnené kapustné listy nazývané sarmale, sladký koláč cozonac a najmä kapustnicu. Tá je veľmi obľúbeným a zároveň praktickým jedlom, pretože podľa zvykov táto polievka „dozrieva” a najlepšie je ju konzumovať na druhý alebo tretí deň po uvarení. Kuchár alebo kuchárka ju pripraví vopred, a tak na Štedrý deň, či v prvý sviatok vianočný netreba nič variť.

Juhoafričania zvyknú mať vianočnú večeru v prírode

V Juhoafrickej republike sú Vianoce cez letné prázdniny a prázdninová sezóna vrcholí práve počas nich. Na oslavách vo väčších centrách býva aj takzvané Koledovanie pri sviečkach a rôzne vystúpenia. Domovy Juhoafričanov sú ozdobené borovicovými halúzkami a všetci majú doma ozdobené vianočné jedličky, pod ktorými sú pripravené darčeky pre deti. Na Štedrý večer si niektoré deti zvyknú zavesiť aj ponožky na darčeky od otca Vianoc, Deda Mráza.

V mnohých rodinách sa tradičná vianočná večera odohráva v podobe posedenia v prírode. Na jedálnom lístku sa objavuje moriak, pečené hovädzie mäso, biskupské chlebíky, žltá ryža s hrozienkami, zelenina, slivkový puding i prasiatka. Poobede zvyknú rodiny chodiť do prírody, kde sa hrajú, kúpu a užívajú si letné slniečko.

Na Filipínach oslavujú kresťanské Vianoce

Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa na Filipínach začali už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme, a keď ho nenašla, musela sa uchýliť do maštale.

Súčasťou bohoslužby na prvý sviatok vianočný býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia. Vianočné oslavy často obsahujú aj staré kmeňové zvyky, ktoré sú však ovplyvnené kresťanstvom.

V Toskánsku si na Vianoce dajú kura a karfiol

Na toskánskom vianočnom stole nesmie chýbať pečené kura a karfiol. Tradičným sviatočným dezertom sú plátky mandľového cesta riciarelli.

Deti v Taliansku sa tešia aj na ďalší sviatok - 6. januára. V tento deň domácnosti navštevuje škaredá čarodejnica Befana a rozdáva darčeky. Ak boli deti poslušné, v pančuche nad krbom si nájdu množstvo sladkostí.

Vianočné obdobie v USA sa začína Čiernym piatkom

Obdobie Vianoc sa v USA začína „Čiernym piatkom”, teda prvým dňom po dni vďakyvzdania, ktorý pripadá na koniec novembra. Je to tiež začiatok vianočných nákupov. Niektoré obchody ponúkajú skoré ranné výpredaje, ktoré sa niekedy začínajú už o piatej hodine ráno. Hoci to nie je oficiálny sviatok, ani deň pracovného pokoja, mnohé firmy dávajú zamestnancom voľno, aby mohli nakupovať. Tento deň je podľa niektorých najrušnejším nákupným dňom roka. Podľa iných zdrojov ho prekonáva posledný deň pred Vianocami.

Štedrý deň je pre Američanov veľmi významný. V tento deň sa rodiny a priatelia stretnú za štedrovečerným stolom a rozdajú si darčeky. Na stole nechýba pečený moriak, hus, kačka alebo šunka podávaná s brusnicovou omáčkou, slivkový puding alebo dyňový koláč. Dezertom sú rôzne oriešky a ovocie. V každom štáte sa dodržiavajú špecifické zvyky. V Bostone sa napríklad usporadúvajú podujatia, na ktorých ľudia spievajú koledy, vo Filadelfii sa konajú sprievody masiek.

V Nemecku dodržiavajú adventné tradície

Vianočné obdobie sa v Nemecku začína adventom štyri nedele pred Štedrým dňom. Veľmi obľúbený je adventný veniec a adventný kalendár, pomocou ktorých ľudia odpočítavajú ostávajúci čas do Vianoc. Rovnako ako na Slovensku je možné kalendáre kúpiť v obchode, alebo vyrobiť doma. Pre deti je dôležitý ďalší sviatok, ktorý poznáme aj u nás - deň sv. Mikuláša, ktorý pripadá na 6. decembra. V predvečer vyložia prázdnu topánku a dúfajú, že bude ráno plná sladkostí, orechov či ovocia.

Pred Štedrým dňom nechávajú deti na parapete okna zoznam želaných darčekov. Niekde ich roznáša okrídlená postava Christlkind (Ježiško), inde Weihnachtsmann (Dedo Mráz). Dlhú tradíciu má zdobenie vianočného stromčeka, ktorý má v Nemecku pravdepodobne svoje korene. Večera je v každej rodine iná, niektoré uprednostňujú pečenú hus, iné syrové fondue. Vždy je to však bohaté a slávnostné jedlo. Dvere do miestnosti, v ktorej je jedlička a jasličky, otvoria rodičia až po večeri. Pred rozbalením darčekov prečítajú vianočný príbeh a spievajú koledy. Prvý a druhý sviatok vianočný má viac-menej rovnakú atmosféru, ľudia oddychujú, chodia na výlety, či na návštevy.

(it-ef)