„Stredobodom nášho života je jazero v osade,“ začína náš rozhovor starosta novohradskej Banky Ondrej Ivanič. Osady, ktorú naši čitatelia akiste dobre poznajú podľa novohradských folklórnych slávností. Ja som sa však teraz vybrala nie za folklórom, ale za tunajšími Slovákmi.

Priznám sa, nerobila som si veľké nádeje, veď často hovoríme o asimilácii, ktorá na nás dolieha. Práve preto bol pre mňa deň strávený v Banke osviežujúcim. Stretla som sa s milými ľuďmi, ktorí sa nesťažovali, pochválili sa, čo všetko z vytýčených cieľov uskutočnili a čo si ešte zaumienili uskutočniť.

Ale poďme po poriadku. Starosta stojí na čele obce už druhý cyklus, predtým bol 12 rokov poslancom. Rad-radom vymenuje, ako pekne si žijú z turizmu, ktorý vďaka prekrásnemu jazeru prosperuje v tejto osade so sotva 700 obyvateľmi. Práve jazero „môže“ aj za vytvorenie chatovej osady, ktorá priam zrástla s pôvodnou dedinou. Tvorí ju 570 domčekov, skoro na jednu ďalšiu obec. Bančania chvália svojich chatárov: v tejto časti osady sú všetky cesty vyasfaltované – až na jednu. Hoci aj tá je štrková, takže je schodná aj počas najväčších dažďov. Pre chatárov usporadúvajú verejné zasadnutie priamo v hlavnom meste, na ktorom sa zúčastňuje väčšina majiteľov. Informujú ich o finančnom stave obce a o plánovaných aktivitách a berú do ohľadu aj ich návrhy. Ak niekoho vábi ich okolie, ale nemá na vlastnú chatu, tomu ponúkajú rôzne možnosti ubytovania sa. Ubytovacie kapacity sú tu slušne využité – vlani strávili turisti v Banke takmer 20-tisíc nocí.

V 70. rokoch hospodársky rozvoj krajiny a rýchly rast miest vyvolali potrebu vytvoriť nové rekreačné pásma, oddychové zóny. Krásne banské jazero aj predtým lákalo milovníkov prírody, ale rýchlejší rozvoj tu nastal tiež v tom čase, obec sa zmenila na rekreačný raj.

Najpyšnejší sú na hotel Jazero, ktorý vybudovali z niekdajšej ubytovne samosprávy belgickí investori a dnes je perlou okolia. Ďalšou možnosťou ubytovania je kemping, ktorý vlastní samospráva a ktorý bol vlani dejiskom Svetového šampionátu lodných modelárov. „Je to preto zaujímavé, lebo jednak takéto súťaže neuskutočňujú každý rok a jednak nie práve z Maďarska pochádza najväčší počet súťažiacich. Za desať dní tu bolo počuť ruský, čínsky a holandský jazyk. Do súťaže sa nominovalo vyše 300 modelárov, ktorí boli ubytovaní v kempingu,“ informoval nás O. Ivanič. Ak je pre niekoho kemping príliš jednoduchý a hotel príliš drahý, môže si vybrať z ďalších troch možností. V obci sú tri penzióny, osem rodín poskytuje služby vidieckeho turizmu a je tu aj ubytovňa na brehu jazera, postavená v roku 1996. „Z rôznych slovenských zdrojov sme získali peniaze na dobudovanie tejto budovy, kde môžeme v skromných podmienkach ubytovať 40 osôb. Využívame ju skôr pre školské výlety. Ako odplatu – ak sa dobre pamätám – dostali Slováci v Maďarsku jednu izbu zdarma na dobu desať rokov. Tie však uplynuli, takže budova patrí samospráve. Počas folklórnych slávností ju využívajú vystupujúci,“ povedal starosta. Žiaľ, nevedel mi odpovedať na otázku, prečo nie je na priečelí budovy ani zmienka o tom, že s domom mali niečo spoločné aj Slováci, veď ho dávnejšie nazývali Slovenské národnostné kultúrne a doškoľovacie stredisko.

Banka leží pozdĺž železnice Romhány-Diósjenő. V období tureckej okupácie zanikla, znovu sa začala zaľudňovať až v 18. storočí. Jej novými obyvateľmi boli Slováci evanjelického vierovyznania. V roku 1720 tu evidovali 13 domácností. Miestny evanjelický kostol bol postavený v roku 1783. V osade sa nachádza veľa tradičných domov. V jednom z nich sídli pamätný ľudový dom, stála výstava predstavuje miestny slovenský národnostný život a kultúru. O miestnej architektúre nám porozprával člen miestnej pobočky ZSM, poslanec, pôvodným povolaním murár Ján Pintér. „Po skončení tohto cyklu uplynie 50 rokov odvtedy, ako som bol prvýkrát poslancom,“ začína náš rozhovor a hneď sa popýši aj ďalším jubileom: vlani získal zlatý prsteň – pred 40 rokmi sa stal živnostníkom.

„Za vyše 40 rokov som postavil pol dediny a veľa chát, väčšinou v Banke. Štyri roky som robil v Budapešti, kde som sa vybral postaviť dom svojmu kamarátovi, ale jeho susedom sa natoľko zapáčila moja robota, že ma zavolali k sebe,“ hovoril s úsmevom. Po skončení práce ho ťahalo srdce naspäť do Novohradu. Na ilustráciu uvádzame ďalšie číslo: v 90. rokoch začali budovať novú ulicu, kde 22 z 29 domov postavil on. Keď sme sa už takto stretli, tak som sa ho spýtala aj na niekdajší spôsob budovania domov. V novohradskej osade stavali kedysi dlhé domy, s vchodom z dvora. Na začiatku domu bola čistá izba, potom nasledovala kuchyňa a na konci spálňa, v ktorej neraz spávali aj tri generácie. Domy stavali z váľkových tehál, ktoré si samy vyrábali. Posledný takýto dom postavili v 70. rokoch minulého storočia, ale dodnes má J. Pintér objednávky na opravu starých domov. Posledná tretina 20. storočia priniesla tehlové poschodové budovy, ktoré sa stali súčasťou koloritu v Banke.

Obyvatelia osady verne zachovávajú slovenské národnostné tradície, svoj jazyk. V miestnej materskej škole sa vyučuje slovenčina. Vedúca škôlky je Zuzana Laczkovská Homolyová, ktorá pochádza z Borsosberényu a vydala sa za Bančana. V súčasnosti škôlku navštevuje 13 detí, a to aj zo susedných osád. Inštitúcia je v mikroregionálnom združení s Materskou školou v Tolmácsi (niekdajšie Tlmače, kde dnes už nežijú Slováci). Výchova najmenších obyvateľov Banky prebieha v rodinnom prostredí, kde veľký dôraz každú aj na slovenčinu. Podrobnejšie sa o tejto inštitúcii zmienime v niektorom z ďalších čísel nášho týždenníka.

Škola nie je v Banke, výučba zanikla koncom 90. rokov pre nízky počet žiakov. Deti zo slovenskej osady dochádzajú do Rétšágu, kde nie je výučba slovenčiny.

Slovenské ľudové tradície sa zachovali na stavbách, v krojoch i v tradičných slovenských jedlách. Prekrásne vyšívaný tunajší kroj je starostlivo strážený poklad snáď v každej rodine, pravda, dnes už nie je každodenným odevom. Na väčšie sviatky sa však v ňom rady pýšia dievčatá a ženy. Je zaujímavé, že typický banský motív – vyšívané červené ruže – nájdeme aj v erbe osady, ba aj na oltárnom obruse, ktorý používajú počas národnostného stretnutia.

Na zachovávaní slovenských tradícií má veľké zásluhy slovenská samospráva, predsedníčkou ktorej je agilná učiteľka slovenského jazyka Mária Ivaničová Hudecová. V súčasnosti nevyučuje slovenčinu, nakoľko v Banke už nie je škola a v Rétšágu nie je výučba slovenčiny, ale všemožne sa usiluje o to, aby v obci nezmizli stopy po Slovákoch. Pomáhajú jej v tom aj niekoľkí obyvatelia, ktorí sa v novembri 2010 rozhodli založiť výšivkársky krúžok. Ja som sa stretla s jeho tromi členkami, ktoré mi porozprávali o tradíciách a o svojich možnostiach. Zuzana Hudecová, Mária Hudecová a Anna Ivaničová sú milé, zhovorčivé ženičky. Ako mi povedali prekrásnou slovenčinou, nielen vyšívajú, ale aj háčkujú, napríklad na vianočný stromček do evanjelického kostola uháčkovali anjelikov a rôzne figúrky. Výšivky zatiaľ ukladajú u seba doma, ale od tohto roku im obecná samospráva dala do užívania miestnosť, kde sa môžu schádzať každú nedeľu popoludní. Počas vyšívania neleňošia ani ich jazyky: „Pospomíname si na všetko, čo bolo. Keď sa rozprávame, viacej vecí nám príde na um, občas si aj zaspievame. Ani nezbadáme a už je pol šiestej,“ povedali. Takto sa vlastne dotvára živá pamäť dediny, ktorú spisuje predsedníčka slovenského zboru. Podobne sa pred štyrmi rokmi zrodil aj nápad založiť tanečný súbor. Každý rok sa naučia novú choreografiu, vlani piesne a tanec z Banky s choreografkou Evou Szilágyiovou Šubovou, s ktorým mali veľký úspech na národnostnom stretnutí. Súbor má v súčasnosti 22 tanečníkov rôzneho veku a sedem speváčok. Skúšky majú každý piatok. Kedysi pôsobil v obci úspešný tanečný súbor Dolina, ale ten začiatkom 21. storočia, po zániku svojho sponzora - vojenského útvaru v Rétšágu, zanikol. Súbor absolvoval veľa úspešných vystúpení, v roku 1974 sa predstavil aj na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Dnešní tanečníci sa rozhodli, že obnovia niekdajšiu banskú svadbu.

Vzťah slovenského zboru s veľkou samosprávou je dobrý. Obec zabezpečuje miestnosť na skúšky tanečnej skupiny, poskytla klubovú miestnosť pre krúžok, vo veľkej sále obecného úradu môžu bezplatne usporadúvať svoje podujatia. Cieľom slovenskej samosprávy je oživovať slovenský duch v obci: zbiera slovenské ľudové piesne, pre deti organizuje remeselnícke dielne a udržiava dobré kontakty aj s miestnou evanjelickou cirkevnou obcou. Spolu organizujú tábory pre deti a na vianočnej bohoslužbe predviedli kultúrny program, v ktorom odzneli aj slovenské básne. Kedysi v nedeľu poobede bývali slovenské bohoslužby, tie sa však už neuskutočňujú.

Výstava slovenskej národnosti – pamätný ľudový dom prevzalo koncom 80. rokov múzeum v Balašských Ďarmotách. „Veľa vecí darovali dedinčania, ktoré však v tom čase premiestnili do Plavského múzea,“ povedali mi členky výšivkárskeho krúžku. Slovenská samospráva dostala múzeum do užívania na základe dohody o spolupráci. Popoludnie v Banke je názov nového programu, ktorý plánuje organizovať spolu s Plavským múzeom. Bude to vlastne krátky kultúrny program pre turistov, obohatený o gastronomickú špecialitu - ochutnávku vakarčov. Je to vlastne pečené kysnuté cesto zväčša slané. „Voľakedy v nedeľu na raňajky sme mali vakarče s mliekom alebo kávou. Pred odchodom do kostola dostali susedia trošku pálenky a vakarče,“ uviedli ma do tajov miestnych tradícií členky výšivkárskeho krúžku. Aké boli typické tunajšie jedlá? Napríklad na páračkách dusená kapusta s údenou klobásou, rebierkami a hríbmi.

„Hoci údaje sčítania obyvateľstva ešte nepoznáme, podľa našich odhadov sa zvýšil počet ľudí, ktorí sa prihlásili za Slovákov. Veríme, že sme k tomu prispeli aj my,“ povedala predsedníčka slovenskej samosprávy. Slovenské korene má asi 90 percent pôvodných obyvateľov. A. Ivaničová Hudecová pri lúčení dodala, že by chceli dosiahnuť, aby Bánčania boli hrdí na to, že sú Slováci.

Eva Patayová Fábiánová