Obec Kerepeš leží v Peštianskej župe, medzi mestom Gödöllő a Budapešťou, na hranici Peštianskej doliny a pahorkatiny Gödöllő. Má približne 10 000 obyvateľov, mnohí denne cestujú za prácou do hlavného mesta.

Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1148. Názov obce je údajne odvodený od slova kerep – loď, čln. Podľa predpokladov tu žili výrobcovia lodí a člnov, ktoré sa po potoku Szilas dostali až k Dunaju. Podľa druhého variantu pomenovanie dostala od Slovanov ešte pred príchodom Maďarov, teda pred viac ako tisíc rokmi.

Prvým majiteľom osady bol okolo roku 1270 bán zo Sebenu Sándor Kárészi. Podľa písomných záznamov osada bola začiatkom 15. storočia veľmi silná a bohatá. Kostol sv. Mikuláša, ktorý bol postavený na vŕšku Kalvária v roku 1430, sa spomína v pápežskej listine. V tej dobe bol Kerepeš majetkom biskupa Jánosa Kerepesa. Za tureckých čias sa dedine podarilo prežiť, ale pri tatárskom vpáde roku 1596 veľká časť obyvateľstva zahynula, alebo utiekla. Územie bolo dlhé roky neobývané, až v 90. rokoch 17. storočia sa sem začali sťahovať nemecké a maďarské rodiny. Počas Rákócziho boja za slobodu obyvatelia opustili obec, v roku 1711 bola neobývaná. Vďaka osídľovaciemu programu sem prišlo niekoľko nemeckých, maďarských a slovenských rodín. Slovenské prichádzali z okolia Galanty a Nitry. Zaoberali sa hlavne poľnohospodárstvom, pestovali obilie a hrozno. V roku 1715 tu žilo dvadsať, v roku 1720 už päťdesiatdva rodín. Kerepeš bol v tom čase majetkom Antona Grassalkovicha.

Po druhej svetovej vojne sa osada začala rozvíjať. V roku 1951 tu založili prvé poľnohospodárske družstvo, ktoré zabezpečilo množstvo pracovných miest. V roku 1968 ho zlúčili s družstvom Szilasmenti v Malej Tarči. Po hospodárskej fúzii nasledovala aj administratívna. Roku 1978 Kerepeš administratívne spojili s Malou Tarčou a tak vznikla Kerepeštarča. 1. januára 1995 sa opäť osamostatnili. Kerepešania si vytvorili vlastný obecný úrad, prevzali prevádzku kultúrnych, zdravotných a sociálnych inštitúcií. Po počiatočných ťažkostiach nasledovala doba rozvoja. Dnes tu stoja obytné parky Szilasliget, Széphegy a Hollandia a kvôli rastúcemu počtu obyvateľov nedávno rozšírili materské a základné školy.

Kerepeš si svoj slovenský ráz a slovenské tradície zachoval do začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase nastal príliv obyvateľov z hlavného mesta, ale aj z celej krajiny. Pôvodné slovenské zvyky postupne upadali do zabudnutia, dovtedy bežne používaná slovenčina začala ustupovať maďarčine. Už-už sa zdalo, že tento neblahý proces sa nikdy nezastaví, keď pred šiestimi rokmi vtedy päťčlenná slovenská samospráva pod vedením jej predsedu Karola Kišša sa rozhodla rázne vystúpiť v záujme zachovania slovenských zvykov, jazyka a kultúry. Členmi voleného zboru sú pracovníčka sociálnej inštitúcie Služby pre pomoc rodín Marta Zomboriová, recepčná Nemocnice Ferenca Flóra v Malej Tarči Helena Tarnóczka a kaderníčka Zuzana Paksaová. Predseda slovenskej samosprávy je zároveň vicestarostom, takže spolupráca oboch zborov je úspešná. Ako povedal K. Kišš, o podporu obecného zastupiteľstva sa opierajú v prvom rade pri financovaní kultúrnych podujatí. V Kerepeši existuje fond na podporu občianskych organizácií a obecná samospráva má vo svojom rozpočte položku na podporu národnostných volených zborov. V obci pôsobí aj rómska a nemecká samospráva. Všetky tri národnostné zbory podpísali dohodu o spolupráci a navzájom sa zúčastňujú na svojich podujatiach.

V Kerepeši sa o pestovanie slovenských tradícií starajú v prvom rade páví krúžok a tanečný súbor Kvietok. Okrem toho tu fungujú aj kluby dôchodcov Fialový agát a Zlatý dážď. Páví krúžok vedie členka slovenskej samosprávy Marta Zomboriová. Spevácky zbor má dvadsaťtri aktívnych a desať pasívnych členov. Je natoľko úspešný, že vlani spolu s tanečníkmi na celoštátnom stretnutí folklórnych skupín a tanečných súborov v Sarvaši získal zlatú kvalifikáciu. Tanečný súbor Kvietok vedie učiteľ tanca Imre Ragoncza. Často vystupuje spolu s pávím krúžkom. Členovia súboru si osvojujú základy tanca už od malička. Keďže Základná škola I. Széchenyiho je aj umeleckou školou, v rámci rozvrhu hodín tu vyučujú tanec a hudbu. Kvietok má tri skupiny. Do prvej chodia deti od šesť do desať rokov, druhú skupinu tvoria žiaci do šestnásť rokov a tretiu mládež do dvadsaťštyri rokov. V repertoári figurujú väčšinou slovenské tance, zvyky a hry, napr. Satmárske, Zadunajské a Zemplínske tance, verbunk, karičky, čardáš, alebo oberačkové a betlehemské zvyky. Skúšky sú dvakrát týždenne v obecnom dome. Ako nás informoval pán predseda, sú všetky predpoklady k tomu, že mladí ľudia budú pestovať slovenské tance a piesne, aj keď vyrastú zo súboru. Obe kultúrne telesá aktívne zachovávajú slovenské tradície a zvyky, často reprezentujú obec na domácich i zahraničných podujatiach, preto ich slovenský volený zbor podporuje všetkými možnými prostriedkami.

Slovenská samospráva v Kerepeši usporadúva ročne niekoľko podujatí. Prvou akciou je Zelený štvrtok pred Veľkou nocou, keď po slávnostnej bohoslužbe veriaci putujú ku kostolu sv. Mikuláša. V poslednú júnovú sobotu prebieha už tradičný medzinárodný národnostný festival, na ktorom sa zvyčajne zúčastňujú aj hostia zo Slovenska, Čiech a Poľska. Začína sa slovenskou a maďarskou bohoslužbou, po ktorej krojovaný sprievod prejde k javisku, kde v kultúrnom programe vystúpia slovenské folklórne telesá z okolitých osád a zo zahraničia. Na jeseň spolu s obecnou samosprávou usporadúva oberačkovú veselicu. Jej súčasťou je oživovanie svadobných zvykov – pytačiek. Prihlásiť sa môžu páry, ktoré v danom roku uzavrú manželstvo. Výhercovia pohostia pytačov a svadobný sprievod drobnými domácimi zákuskami, koláčmi a fašírkami. Sprievod sa zastaví na piatich miestach, až príde k javisku, ktoré je postavené vo dvore základnej školy. Tu vystúpia miestne slovenské a maďarské folklórne telesá, ako aj pozvaní hostia. Chladný večer spríjemní zvyčajne krásny zážitok z dojímavého programu, ale aj horúci čaj, varené víno, mastný chlieb s cibuľou a čerstvé oškvarky, ktoré pripravia členovia slovenskej samosprávy. V Kerepeši žijú aj rodiny z rôznych kútov Maďarska, ktoré neovládajú slovenčinu a nemajú k nej žiadny vzťah, na slovenské kultúrne podujatia však veľmi rady chodia. Na júnový národnostný festival prichádzajú tisíce záujemcov. Samozrejme, podujatia, ktoré usporadúvajú s miestnou samosprávou, majú väčší rozpočet, pozývajú na ne známych hercov, spevákov atď.

Slovenská samospráva v Kerepeši bude mať v tomto roku rozpočet 1,3 milióna forintov, čo je v dnešných podmienkach úctyhodná suma. Tvorí ju štátna podpora, zvyšok z minulého roku, peniaze získané z konkurzov, granty podnikateľov a firiem. Kanceláriu bude mať v obecnom dome. Žiaľ, do nových priestorov sa presťahuje až začiatkom mája, keď dokončia rekonštrukciu obecného domu. Realizátor stavby mal odovzdať renovovaný objekt vlani, do konca 30. septembra, čo sa však nestalo a obecná samospráva s ním vypovedala zmluvu. V januári opäť vypísali verejné obstarávanie. Obecný dom je momentálne hotový na 95 percent. Je to európsky projekt, na ktorý dostala obec z fondu Európskej únie 90 percent nákladov. Ako nás informoval pán predseda, v priestoroch slovenskej samosprávy bude zriadená aj národopisná výstava s ľudovými krojmi, nástrojmi a knihami.

Druhou veľkou investíciou bolo vybudovanie jasieľ pre 40 detí, na ktorú získala obec 250 miliónov forintov. Vedúcou integrovaných jasieľ a materskej školy je Mária Lengyelová. V lete začala v obci pôsobiť nadácia Mosolyvár. Získala podporu 43 miliónov forintov, z ktorej vybudovala v sídle Služby pre pomoc rodín miestnosti pre sociálne hendikepované deti a ich matky. Cieľom nadácie je sociálne integrovanie deti do väčšinovej spoločnosti.

Slovenská samospráva má vynikajúce kontakty s okolitými slovenskými osadami. Je členom spolku Dolina a aktívne sa zapája do jeho programov. Čo sa týka výučby slovenčiny, Karol Kišš sa zúčastnil na rodičovských združeniach v materskej i základnej škole, žiaľ, bez úspechu. Ako povedal, aj dovtedy, kým sa nepodarí zaviesť v prvej triede výučbu slovenčiny, budú trvať na zachovávaní slovenských tradícií. K tomu im prajeme veľa sily a úspechov.

Andrea Szabová Mataiszová