Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši usporiadal 20. januára prednášku nazvanú Známe a menej známe tváre bánhedešskej slovenskej kultúry.

Záujemcovia sa zišli v klubovni miestneho kultúrneho domu. Tu ich privítala predsedníčka spolku Jolana Pepová, ktorá požiadala čestnú členku organizácie, vedúcu Katedry slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti Máriu Žilákovú, aby sa s nimi podelila o svoje poznatky. Pani docentka vo svojom zaujímavom a pútavom referáte priblížila prítomným menej známe činnosti a hmotné dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia. Pre predsedníčku spolku bolo veľmi zaujímavé dozvedieť sa o činnosti prastarého otca jej manžela. Štefan Chovanecz patril k dobre situovanej sedliackej vrstve. Mal náročne zostavenú knižnicu, predplácal si rôzne časopisy a noviny a zorganizoval v osade „čitateľský kruh“. Keď čítal v novinách výzvu, aby si občania viedli Domácu kroniku, hneď sa pustil do práce. Z jeho kroniky sa zachovali zaujímavé informácie o živote vtedy ešte Tótbánhegyesu. Keď prelistujeme zožltnuté listy, nájdeme po nemecky písané poznámky o tom, čo sa dialo na obecnom dome, ale aj rodinnú kroniku v bánhedešskom nárečí. Kuriozitou je, že Štefan Chovanecz preložil do slovenčiny prvý verš maďarskej štátnej hymny. Nie je to síce umelecký preklad, ale dal sa spievať a je napísaný v bánhedešskom nárečí. Š. Chovanecz sa značne pričinil o vybudovanie evanjelického kostola v obci.

Ďalšou kultúrnohistorickou pozoruhodnosťou obce bolo, že tam vyučovali učení farári, ktorí sa zaoberali jazykovednými otázkami. Prvým evanjelickým farárom vo Veľkom Bánhedeši bol Ján Kutlík, ktorý tam slúžil 37 rokov. Rodina Kutlíkovcov udržiavala styky s Ľudovítom Štúrom, s ktorým si dopisovala. Bolo dojímavé pozrieť sa na kópiu jedného takého listu.

Mária Žiláková ku koncu svojej prednášky prečítala tri básne od miestneho ľudového autora Františka Boriša. Vyšli v Čabianskom kalendári ešte pred jeho presídlením. Na stretnutí odznelo, že v obci viacerí písali a uverejňovali svoje diela tlačou. Pani docentka na záver konštatovala to, o čom už dlhšie uvažujú aj členovia spolku – že by bolo potrebné vydať monografiu Veľkého Bánhedeša.

Jolana Pepová - aszm