Je tomu už zhruba 7 rokov, ako bol v našich Ľudových novinách uverejnený článok pod názvom My sme akísi neprebudení (Ľudové noviny, 2005/4). V ňom boli príklady na to, v čom všetkom nás predstihli iní, kým sme my tak sladučko spali.

Stalo sa napríklad, že šesťčlenná skupina Spoločnosti maďarsko-madagaskarského priateľstva vycestovala do obce Maroantsetra, na hlavnom námestí umiestnila trojjazyčnú pamätnú tabuľu Mórica Benyovszkého a sochu, ktorej pôvodina stojí v záhrade na ulici Benyovszkého v Budapešti. Pamätnú tabuľu umiestnila aj v hlavnom meste Antananarivo na ulici Benyovszkého. Jej členovia uviedli, že cieľom výpravy bolo „utvrdiť vedomie, že gróf Benyovszky bol Maďar. Jeho meno vraj síce mnohí poznali, ale o jeho národnej príslušnosti takmer nič nevedeli.“ Výprava bola podľa nich úspešná, nuž po tom všetkom nám má byť jasné, kto bol gróf Benyovszky. Bol som z toho ako obarený, keď som si to prečítal v novinách Népszava (27. 2. 2003).

Totiž meno Benyovszky sa viaže k slovenskej obci Beňov (dnes už časť Bytče), malo by sa písať Beňovský. Aj Vrbové, rodné mesto Mórica, je slovenské. Navyše jeho otec bol Slovák, v matrike gymnázia vo Sv. Jure, kde študoval, je uvedený ako praenobilis Slavus (slovenský šľachtic). Ako to, že nie my, Slováci sme boli v tejto veci na Madagaskare?! – zamyslel som sa… Svoj názor som skoncipoval v uvedenom článku.

Odvtedy – ako sa vraví – veľa vody pretieklo dolu Dunajom. Mňa môj článok zaviedol do Vrbového, na konferencie (2006, 2007), kde som spoznal mesto, ulicu Mórica Beňovského a v nej kúriu Beňovských, v ktorej sa narodil. Získal som tam známych, priateľov. Vlani som sa s nimi stretol na konferencii o Móricovi Beňovskom v Budapešti. Teraz sme sa dozvedeli mimoriadnu správu: Na Madagaskare stojí námestie Mórica Beňovského! Správa o tom, že sme sa prebudili!

Spod Tatier na Madagaskar vycestovalo dvadsať Slovákov vrátane filmárskeho tímu pod vedením Vladimíra Dudláka s bádateľom a spisovateľom Miroslavom Musilom. Do mesta Antalaha na severovýchodnom pobreží ostrova priviezli aj pamätník Mórica Beňovského. Jeho autorom je Stanislav Machovčák z Kysúc. Predstavuje dva prvky – plachtu a sťažeň lode. Plachta má klasický tvar, sťažeň lode je v tvare slovenského dvojkríža. Reliéf, bronzová tabuľa s textom, je dielom akademického sochára Vojtecha Pohanku. Základňu pre pamätník, ako aj samotné dielo, bolo treba stavebne upraviť. Na vyznačenom mieste sa dali do práce. Pomáhal aj nemecký lekár Bernd Zschocke, ktorý žije na ostrove už 25 rokov. Na prácu dohliadal autor diela so synom a ďalšími slovenskými nadšencami.

V pondelok 16. januára slávnostne otvorili nové námestie Mórica Beňovského. Počas ceremónie vztýčili vlajky Madagaskaru a Slovenska a zaspievali štátne hymny oboch krajín. Za slovenskú stranu po prejave starostu Antalahy predniesli prejav Miroslav Musil a Stanislav Machovčák. Potom vystúpila miestna malgašská folklórna skupina s piesňou venovanou Móricovi Beňovskému. Zasadili aj dva stromy na znak priateľstva oboch krajín. Na záver slovenskí účastníci zaspievali ľudovú pieseň Na Kráľovej holi.

Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, rodák z Vrbového, bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnej časti Tichého oceánu. Stalo sa tak sedem rokov pred Jamesom Cookom. Počas svojho ani nie 40 ročného života navštívil štyri kontinenty (Európu, Áziu, Afriku a Ameriku) a bol tiež prvým slovenským autorom celosvetového bestselleru (Pamäti a cesty). V roku 1776 ho na Madagaskare vyhlásili za kráľa kráľov, čím získal mocenský vplyv v severovýchodnej časti tohto ostrova. Na Madagaskare strávil štyri roky svojho života. Padol v boji s francúzskym komandom na Východnom myse pri meste Antalaha.

Na základe správy SITA spracoval Gregor Papuček