Pôvod názvu malebnej novohradskej dediny Sudice nie je známy, ale miestni občania sú toho názoru, že je odvodený od slova srdce. Majú ju radi celým srdcom.

Na čele obce je už desaťročia Anton Markó. Už v roku 1982 ho zvolili za predsedu miestnej rady, od transformácie spoločnosti je starostom. Ako mi prezradil, vo voľbách vždy dostal veľký počet hlasov, má teda plnú dôveru Sudičanov. Nečudo, veď obec s 1545 obyvateľmi – z toho je 25-30 percent slovenskej národnosti – v posledných rokoch získala veľa grantov na rozvoj a na skrášlenie životného prostredia. Dobudovali napríklad základnú školu, v ktorej dostala priestory aj materská škola, kde sa vyučuje slovenčina.

Do Sudíc sa dostanete cez Balašské Ďarmoty. Do roku 1411 vlastnila obec rodina Szügyiovcov, neskôr ju kráľ Žigmund daroval Lászlóovi Garaymu. Osadu zničili najprv vojská Gábora Bethlena, neskôr turecké hordy. Po zániku nebezpečenstva sa obyvateľstvo vrátilo naspäť do pôvodnej obce, ktorú dodnes nazývajú Starou dedinou. Od polovice 18. storočia do roku 1790 v tejto osade zasadalo Stoličné (župné) zhromaždenie a pôsobila tu i súdna stolica. Dodnes sa v pôvodnom stave zachovali dve strážne budovy bývalého Župného domu, v ktorých sa nachádza obecný úrad. Zachovali sa i základné múry a pivnice bývalého Župného domu. V pivnici sa schádzajú členovia Klubu lukostrelcov, je tu sklad školy a obecného úradu.

Písomné dokumenty o histórii obce sú uložené na evanjelickom cirkevnom úrade. Zaujímavé je, že až do roku 1938 sa písali po slovensky. Prvý evanjelický kostol, ktorý neskôr zhorel, bol vysvätený roku 1698. Druhý kostol bol vybudovaný v rokoch 1774-1781 a je najväčším evanjelickým kostolom Novohradskej župy. Tento kostol sa preslávil tým, že v roku 1883 tu mal sobáš slávny maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth, ktorý si zobral za manželku Ilonu Mauksovú. Okrem evanjelikov žijú v Sudiciach v značnom počte aj katolíci. Medzi nimi tiež nájdeme Slovákov, ktorí sem prišli z okolia Galgy.

Osada sa koncom 60. rokov minulého storočia stala strediskovou obcou. V tom čase tu postavili budovu spoločnej miestnej rady, bolo tu prospievajúce poľnohospodárske družstvo, ústredné budovy a kancelárie štátneho majetku. Nepretržitý rast počtu obyvateľov si vyžiadal vybudovanie materskej školy, osemtriednej obvodnej základnej školy, lekárskej ambulancie, ambulancie zubného lekára, kultúrneho domu a knižnice. Od 80. rokov sa tu podarilo vybudovať takmer kompletnú infraštruktúru, na čom majú veľký podiel aj obyvatelia obce. Časť prostriedkov získali prostredníctvom súbehov.

Obec je otvorená novým výzvam a preto keď sa prihlásili zahraniční investori, že by chceli v chotári dediny vybudovať nový závod, dostali povolenie. Samozrejme, stalo sa tak v prospech obce, veď daňové odvody obohacujú jej rozpočet, ktorý dosahuje 390 miliónov forintov. „Snažíme sa vytvoriť také podmienky, aby sme vyhoveli požiadavkám spoločného notárstva pre tri osady (Sudice, Nógrádmarcal a Čestva) a mikroregionálneho združenia výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Ide tu o prevádzkové priestory, možnosti parkovania a stravovania,“ hovorí starosta, keď nás informuje o veľkom projekte, ktorý sa im podarilo realizovať vďaka súbehu.

„V súčasnosti sa naša samospráva zameriava na tri oblasti, v ktorých čakáme na vypísanie súťaží. Je to modernizovanie a rozšírenie našej čistiacej stanice odpadových vôd, vytvorenie nového priemyselného parku a obnovenie veľkej sály kultúrneho domu,“ prezradil nám starosta. V súčasnosti majú v Sudiciach výrobné závody dve nemecké firmy. Jedna vyrába strechy pre kabriolety a druhá kovové konštrukcie pre počítače. Vedenie obce rokuje s ďalšou firmou, ktorej profilom sú umelohmotné výrobky a ktorá by chcela presťahovať jeden zo svojich závodov z Nemecka do Sudíc.

V týchto výrobných jednotkách je zamestnaných veľa miestnych obyvateľov, hoci podľa starostu bydlisko je pri výbere pracovnej sily na piatom, alebo šiestom mieste. Dôležitejšie sú odborná pripravenosť, zručnosť, efektívita a ovládanie jazykov. „Viacerí zamestnanci sú miestni, ale bol by som rád, keby ich bolo ešte viac, hoci v Sudiciach nie je veľa občanov, ktorí dostávajú podporu v nezamestnanosti,“ povedal starosta a dodal, že obidve firmy by chceli do konca roka rozšíriť výrobu a zvýšiť počet zamestnancov o 150 ľudí. Nová firma by chcela rozbehnúť stavebné práce na budúci rok a poskytla by prácu 200 zamestnancom. Ak vyjdú všetky plány, v roku 2014 by malo pracovať v priemyselnom parku v Sudiciach 1 000 ľudí. Pre nich, ale aj pre turistov by bolo potrebné vybudovať hotel, lebo Sudice a ich okolie ponúkajú množstvo zaujímavých programov a prírodných krás. Partnerskou osadou Sudíc sú na Slovensku Želovce, vedenie obcí aj obyvatelia sa pravidelne navštevujú. „Bol by som veľmi rád, keby národnostné samosprávy dostávali viac zdrojov zo štátneho rozpočtu, pretože ich účasť v samosprávnom systéme znamená oživenie. Ich prínos je veľký hlavne v kultúrnej sfére a bolo by potrebné ich patrične podporovať,“ konštatoval starosta.

V Sudiciach od roku 1995 pôsobí slovenská a od roku 2002 aj rómska samospráva. Slovenská samospráva sa snaží chrániť a pestovať slovenskú kultúru, jazyk a národopisné hmotné pamiatky obce. V záujme toho zakúpila slovenský sedliacky dom, v ktorom zriadila obecné múzeum. Expozíciu tvorí bohatý a vzácny národopisný materiál. Na zriadenie Dedinského múzea prispela aj obecná samospráva, pričom udržiavateľom je výhradne slovenský zbor.

Múzeum sa nachádza uprostred dediny. Všetky exponáty darovali miestni obyvatelia – ich mená sú zapísané v knižke, aby sa aj návštevníci mohli dozvedieť, kto starostlivo uchovával pamiatky po svojich predkoch, aby ich raz, keď sa na to naskytne možnosť, mohli ukázať svetu. Táto možnosť vznikla roku 2003, keď otvorili Dedinské múzeum. Ako mi prezradila predsedníčka slovenskej samosprávy Katarína Plevová, všetky programy, ktoré majú niečo spoločného so Slovákmi, organizujú v múzeu. Pravidelne sa zapájajú do obecných slávností. V také dni sa dvor múzea zaľudní, zovšadiaľ prichádzajú dedinčania a ich hostia, aby ochutnali čerstvo upečené „lepienky“, čiže tvarohové koláče a halušky, ktoré v Sudiciach robia s kapustou. Pri prehliadke múzea mi K. Plevová o každom predmete porozprávala nejakú historku: bolo by to dlhé rozprávanie, takže ak ste zvedaví, čo všetko je tam vystavené, musíte sa tam vybrať osobne. Čo sa týka predmetov, prevažne sú to pamiatky ľudovej kultúry - domáce potreby, nábytok, odevy, kroje, sakrálne predmety a starodávne fotografie. Na dvore v šope, pod ktorou je aj pivnica, sa nachádzajú poľnohospodárska nástroje a vedľa stojí pec. Prezdradím vám však, že osobitosťou sudického múzea je dlhá lavica v prednej izbe pod oknom. Pod oknom preto, lebo tam bolo viac svetla a neskoršie bolo treba zapáliť lampu, ale aj preto, lebo na dlhú lavicu sa zmestili aj štyria-piati. Prekvapilo nás, v akom dobrom stave sú vystavené predmety. Ukázalo sa, že veľa z nich dali do poriadku K. Plevová s manželom. Oni zhotovili aj vystavené krojované bábiky, ktorým „namaľovala“ tvár miestna umelkyňa.

Dedinské múzeum plánujú v tomto roku upraviť: chcú vybetónovať podlažie šopy, aby sa neprepadlo do pivnice a zastrešiť priestor na dvore, aby tam mohli organizovať podujatia aj v prípade nepriaznivého počasia. Na moju otázku, z čoho dokážu hradiť prevádzkovanie múzea, mi K. Plevová prezradila, že iba z ušetrených zdrojov, ktoré odkladali, kým ešte mali vyššie príjmy zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, na všetky svoje podujatia sa uchádzajú o granty, ale na udržiavanie budovy sa nemôžu, lebo zatiaľ nemajú povolenie k prevádzke múzea. Keď sa im ho podarí získať a zbierku zaradia medzi muzeálne jednotky, budú sa môcť uchádzať o granty. Čaká ich teda ešte veľká práca.

Kataríne Plevovej udelili vlani najvyššie ocenenie obce, stala sa čestnou občiankou Sudíc. Je to ocenenie, ktoré v súčasnosti vlastnia v Maďarsku dve dámy. Druhá je bývalá predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, ktorá na všetkých fórach a všetkými možnými spôsobmi podporovala novohradskú osadu. K. Plevovej udelili toto vyznamenanie za jej doterajšiu činnosť v obci, do ktorej sa nasťahovala pred viac ako tridsiatimi rokmi. Rodáčka zo Starej Huty sa vydala za Galgaguťana a našli si prácu v Sudiciach. Najprv pracovala v miestnom poľnohospodárskom družstva, neskôr v škole. Aktívne sa zúčastňovala na spoločenskom dianí osady: počas predošlého režimu bola členkou miestnej rady a od transformácie spoločnosť je poslankyňou obecnej samosprávy. Z jej iniciatívy založili slovenskú samosprávu, ktorú vedie už v piatom cykle. Na jej podnet založili aj Dedinské múzeum a dlhý čas viedla pre záujemcov bezplatný slovenský jazykový konverzačný kurz. Finančnú podporu, ktorú jej udelili spolu s titulom, darovala miestnej základnej škole, čo tiež svedčí o jej zanietenosti za slovenskú vec.

V kultúrnom živote obce, v pestovaní slovenského jazyka a slovenských tradícií zohrávajú dominantnú úlohu dva zbory. Ženský spevácky zbor bol založený roku 1992. Jeho cieľom je zber slovenských a maďarských ľudových piesní, ich interpretovanie a pestovanie miestnych tradícii. Jeho vedúcou je Katarína Marczinková. Vystupuje predovšetkým v Novohradskej župe, ale predstavil sa aj na Slovensku, v Sedmohradsku a v Poľsku. Spevokol získal osobitnú cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Trikrát mu udelili kvalifikáciu zlatého stupňa. Členky zboru tvoria zároveň aj jadro slovenských aktivistov. Nemôžu chýbať ani na jednom podujatí slovenskej samosprávy a ochotne sa zapájajú aj do každodenných prác okolo Dedinského múzea. V tomto roku plánujú osláviť 20. výročie svojho založenia. Druhý je Evanjelický cirkevný spevácky zbor, ktorý má tiež v repertoári aj slovenské náboženské piesne.

V obvodnej základnej škole sa slovenský jazyk už nevyučuje, hoci do roku 1993 tam práve K. Plevová vyučovala slovenčinu. Ako mi prezradila, predtým tu pôsobili aj hosťujúci učitelia zo Slovenska, pričom slovenčina sa vyučovala tri hodiny týždenne ako cudzí jazyk. Po ich odchode požiadali absolventku budapeštianskeho slovenského gymnázia, aby prevzala výučbu slovenčiny. Keď musela z rodinných dôvodov zanechať výučbu, nemala nasledovníka. Slovenčina sa teda v Sudiciach vyučuje iba v škôlke, kde ma prijala vedúca učiteľka Katarína Busaiová Koplányiová, ktorá v súčasnosti spolu so svojou kolegyňou študuje slovenčinu v Ostrihome. Dôvod je jednoduchý: zatiaľ majú iba jednu kolegyňu s potrebnou kvalifikáciou a tak sa rozhodli, že vyštudujú slovenčinu. Škôlku, ktorú minulý rok presťahovali zo starej a pre nich už malej budovy do nových priestorov v budove základnej školy, navštevuje 73 detí. 56 rodičov žiadalo výučbu slovenčiny pre svoje dieťa. Slovenčina sa vyučuje v miestnej materskej škole od roku 1985, zväčša majú deti týždenne jedno zamestnanie, ale zamestnanci sa snažia používať slovenský jazyk aj počas dňa. Vo veľkej miere využívajú metodické zošity Slovenského pedagogického metodického centra Celoštátnej slovenskej samosprávy. V troch skupinách pracuje šesť učiteliek a tri pestúnky, ale v lete odíde slovenčinárka do dôchodku, takže na jej miesto budú hľadať novú učiteľku. Deti majú zamestnania zamerané na vecného učivo, matematiku, telesnú výchovu, kreslenie, spev, ale aj tanec a rodičia ich môžu prihlásiť aj na náboženskú výchovu. Materskú školu navštevujú aj deti z Balašských Ďarmôt a z Čestvy, kde zanikla škôlka. Škôlkari vystupujú na všetkých obecných slávnostiach. Na obecné dni si oblečú ľudové kroje, ktoré sponzorovala slovenská samospráva. Najmladší Sudičania pravidelne navštevujú aj Dedinské múzeum. Najbližšie to bude koncom marca a pozrú si zvyky spojené s očakávaním jari. Okrem toho usporadúvajú pre deti výlety do okolia. Stravovanie zabezpečuje ústredná jedáleň, ktorú vybudovali nedávno a ktorá je schopná pripravovať pre deti špeciálne diétne jedlá podľa odporúčania lekára. Teraz je veľkým snom vedúcej materskej školy presťahovanie, či skôr znovuvybudovanie hradu z dvora bývalej škôlky.

Slovenský volený zbor podporuje aj doškoľovanie učiteliek. Sú to doškoľovania, ktoré tradične organizuje Slovenská samospráva Novohradskej župy na Slovensku pre učiteľky materských a základných škôl. V tomto roku sa chystajú do Gbeliec.

V Sudiciach je ročne niekoľko podujatí, na ktorých sa môžu prezentovať miestni Slováci. Patrí sem majáles, obecné dni (ktoré doteraz usporadúvali v auguste, ale od tohto roku to bude v septembri), oberačkové slávnosti a vianočný koncert, na ktorý slovenská samospráva pozýva deti z materskej školy, žiakov základnej školy a všetky spevácke zbory. Veľkou túžbou obecnej a slovenskej samosprávy je, aby sa mohli znovu zapojiť do organizovania osláv Novohradských slávností, ktoré vrcholia festivalom v Banke. Dlhé roky patril štvrtok Sudiciam – vtedy tu vystupovali zahraničné a domáce súbory. Možno o niekoľko rokov sa k nim festival vráti.

Eva Patayová Fábiánová