Ozvena pod Martinskými hoľami

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena ukončil tento polrok usilovnou prácou. Sotva uplynul mesiac od stretnutia speváckych zborov a takmer celý kolektív sa vydal na Slovensko, na týždňové sústredenie. Cieľom školenia bolo rozšírenie repertoáru a príprava na jesennú a zimnú sezónu, keď budú vystúpenia takmer každý týždeň.

Na Slovensko sme sa vybrali preto, aby sme boli v autentickom jazykovom prostredí, dosť ďaleko od domova, aby to členov zboru neťahalo po skúške domov. Takéto sústredenie je veľmi užitočné z viacerých hľadísk. V prvom rade by som vyzdvihla odbornú stránku. Na doškoľovaní máme celý deň len na to, aby sme nacvičovali nový repertoár, zdokonaľovali sa v dielach, ktoré ešte stopercentne neovládame, ale i vo výslovnosti.

Za veľmi dôležité pokladám aj upevňovanie kolektívu, ktorý je schopný obetavo pracovať za spoločný cieľ. Navyše musím podotknúť, že výdavky za ubytovanie a stravu sme si hradili z vlastného vrecka, lebo našu žiadosť o podporu z konkurzov zamietli.

Pracovný deň sústredenia bol priam stereotypný. Po výdatných raňajkách od deviatej do poludnia sme sa učili techniku spievania, nácvik viedli naši dirigenti Marta Pálmaiová a Ján Šutinský. Po obede sme si poprezerali pamätihodnosti Martina. Navštívili sme Slovenskú národnú knižnicu, v ktorej sme si vypočuli podrobný a veľmi zaujímavý výklad riaditeľky odboru služieb PhDr. Dariny Janovskej. Hneď prvý deň sme si pozreli aj známy Národný cintorín a Múzeum Martina Benku. Po večeri sme do deviatej pokračovali v nácviku piesní. To sa opakovalo deň čo deň.

Samozrejme, že vo voľnom čase sme mali možnosť pozrieť si známu prehliadku divadelníkov, ktorá práve prebiehala. 30. júna sme mali v evanjelickom kostole hodinový koncert, kde si nás vypočulo veľmi milé obecenstvo. Na druhý deň podvečer sme zavítali do prekrásnej dedinky učupenej medzi horami, do Necpal, kde sme spievali v evanjelickom kostole, týčiacom sa na kopci. Do hodinového koncertu sme zaradili aj dačo z nového repertoáru. Keďže v tejto dedinke sa narodila matka Alexandra Petroviča (Petőfiho) Mária Hrúzová, na jej počesť sme zaspievali zhudobnenú báseň Petőfiho Osirelý v preklade Gregora Papučka, ktorú Ján Šutinský upravil pre štyri hlasy. Po koncerte nás čakalo milé stretnutie na obecnom úrade, kde nás privítali pán starosta a pán farár. Bol to pre nás pekný zážitok, stretli sme sa s príjemnými a milými ľuďmi, ktorým aj touto cestou ďakujeme za pohostenie.

Cestou domov sme sa zastavili na bryndzové halušky a na dobré pivo Martiner, pričom sme sa poďakovali vedeniu za starostlivosť a dirigentom za prácu, ktorú vykonali bezplatne. Ozvena bude pokračovať v práci koncom augusta, keď sa k nej budú môcť pripojiť ďalší milovníci hudby a spevu.

(zh)