Hovorievame, že my, Slováci v Maďarsku, sme roztrúsení po celej krajine a spájajú nás iba naše tradície a jazyk. Existuje však jedno miesto v tejto krajine, kde žije veľa Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali z historických slovenských osád, aby si tu vytvorili novú spoločnosť.

Áno, hovorím o Budapešti, ktorá je svojou rôznorodosťou jedinečná. Budapešť, či skôr jej peštianska časť, bola centrom Slovákov už v 19. storočí. Centrom centra bol súčasný XIII. obvod. Sem prichádzali neraz na pltiach Slováci za živobytím a tu sa usadili ich potomkovia, ktorí si aj po stáročiach zachovali svoju identitu.

„Ak by som mal jedným slovom charakterizovať náš vzťah, tak by som povedal, že je partnerský,“ hovorí starosta XIII. obvodu Budapešti, poslanec Národného zhromaždenia József Tóth, ktorý v decembri 2004 slávnostne odovzdal Dom národností, slúžiaci deviatim národnostným samosprávam obvodu. V XIII. obvode po stáročia v mieri a pokoji spolunažívalo multinárodnostné obyvateľstvo a tak je tomu i v súčasnosti. Jedným z prvoradých cieľov poslaneckého zboru je podpora národností žijúcich v tejto mestskej časti. „Boli sme medzi prvými, ktorí vytvorili tzv. národnostné nariadenie, ktoré usmerňuje spoluprácu s národnostnými samosprávami a už sme schválili aj nové nariadenia, ktoré nám predpisuje nový zákon o národnostiach. Súvisí to aj s financovaním: na fungovanie národnostných samospráv dávame ročne pre každý zbor tri milióny forintov z vlastných zdrojov,“ povedal starosta mestskej časti a dodal, že nabáda národnostných poslancov, aby sa uchádzali o granty na realizovanie svojich podujatí. Odvtedy, ako vstúpil do platnosti národnostný zákon, funguje v ich obvode tzv. Národnostný okrúhly stôl, v ktorom pracujú aj vedúci všetkých národnostných volených zborov. Je to grémium, ktoré pred každým rokovaním valného zhromaždenia prediskutuje otázky týkajúce sa národností a predostrie svoje požiadavky v záujme čím lepšieho spolunažívania. Jeho prácu koordinuje vicestarosta, čím chcú zdôrazniť význam zboru. Najväčšou poctou pre národnosti žijúce v XIII. obvode je, že záverečným programom Dní mestskej časti je Národnostný deň. Séria podujatí prebieha vždy začiatkom júna a ukončí ju predstavenie sa národnostných folklórnych a volených zborov. V rámci tohto dňa v mestskej časti žijúce národnosti prezentujú svoju kultúru, gastronómiu, a volený zbor svoju činnosť. Ako mi prezradil J. Tóth, aj on osobne rád chodí na tieto podujatia, veľmi rád sa zúčastňuje na krojovanom sprievode, v ktorom idú všetci účastníci podujatia.

Poslanecký zbor obvodu berúc do ohľadu činnosť tunajších národnostných samospráv sa rozhodol zlepšiť ich pracovné podmienky. Na ulici Övezet č. 5 im vytvoril vkusne a účelne zariadené kancelárie a veľké zasadačky, v ktorých môžu aj paralelne organizovať rôzne programy. Práve tu som sa stretla s členkami slovenského voleného zboru XIII. obvodu Budapešti, ktoré pod vedením predsedníčky Zuzany Hollósyovej mali práve svoje riadne zasadnutie, na ktorom pripravovali blížiace sa programy.
„Samospráva sa už na začiatku svojho pôsobenia rozhodla organizovať pre študujúcu mládež súťaž v prednese poézie a prózy. Keďže väčšina poslancov je pôvodným povolaním pedagóg, pokladáme za prioritu zachovávanie jazyka našich predkov aj touto formou. Od samých začiatkov sprevádzal súťaž čulý záujem. Okrem detí z hlavného mesta sa na ňu hlási aj mládež z iných regiónov krajiny,“ hovorí pani predsedníčka a dodá, že raz sa im dokonca podarilo zabezpečiť ako dar pre výhercov týždňový pobyt na Slovensku, čo vôbec nebola maličkosť od obvodnej slovenskej samosprávy.

Už viac ako 10 rokov organizuje slovenský zbor XIII. obvodu pre najmenších oslavu Mikuláša spojenú s adventným stretnutím. Na toto podujatie prichádzajú poslanci a milí hostia aj so svojimi vnúčatami. Niektoré sa tu dozvedia, že Mikuláš vie aj po slovensky.

Ako novinku pred pár rokmi zaviedli tzv. Literárne piatky, v rámci ktorých sa konali prezentácie CD-platní, nových publikácií našich autorov, výstavy fotografií, stretnutia a besedy so spisovateľmi a osobnosťami našej národnostnej scény. Slovenský zbor je činný aj vo vydavateľskej oblasti: finančne podporuje vydávanie literárnych a spoločenskovedných publikácií Slovákov v Budapešti.

Samospráva sa aktívne zapája do kultúrneho diania obvodu. Tradične sa zúčastňuje na kladení vencov pri príležitosti obvodných sviatkov a osláv, kde sa vždy snaží na vysokej úrovni prezentovať slovenskú kultúru a gastronómiu. Nezabúda na svojich predkov, ktorých si uctila pamätnými tabuľami. Tradične v druhú májovú nedeľu usporadúva spomienkovú svätú omšu na počesť bývalého kanonika Vojtecha Uhlára, ktorý pôsobil v Kostole sv. Ladislava na Námestí mieru. Práve na túto slávnosť sa pripravovali členky samosprávy počas mojej návštevy.

Zbor pozostávajúci výlučne zo žien založil spolu so súčasnou predsedníčkou dlhoročný tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Juraj Bielik, ktorý bol v dvoch cykloch jeho podpredsedom. Po úmrtí J. Bielika členovia slovenskej samosprávy sa rozhodli založiť študijné štipendium, ktoré nesie jeho meno.

Z. Hollósyová stála v roku 1994 aj pri zrode Slovenskej samosprávy Budapešti a stala sa jej predsedníčkou. Túto funkciu vykonáva už piaty cyklus. Takisto bola jednou z iniciátorov zrodu dvojmesačníka SSB Budapeštiansky Slovák, ktorý je kronikou Slovákov v hlavnom meste. Bola medzi zakladateľmi všetkých budapeštianskych slovenských občianskych organizácií, tak aj Klubu slovenských dôchodcov. „Prínos slovenských samospráv v Budapešti vidím v tom, že zobudili a zmobilizovali Slovákov v hlavnom meste. Dlhé desaťročia sa hovorilo o tom, že v Budapešti nežijú Slováci. Ja tvrdím opak. V posledných rokoch slovenské volené zbory obohatili kultúrny život jednotlivých obvodov, národnostné podujatia sa stali obľúbenými akciami. Slováci v Budapešti sa aktívne zúčastňujú na národnostnom dianí. Sú také obvody, kde slovenské samosprávy zaviedli kurzy slovenčiny, vytvorili si národopisné zbierky a založili spevácke zbory,“ povedala Z. Hollósyová a zdôraznila, že budapeštianski Slováci sa organizujú na úrovni obvodných slovenských volených zborov. V ich obvode sídli aj jedna zo slovenských organizácií, Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Medzi jeho členmi tiež nachádzame veľa Slovákov z tejto mestskej časti. Zbor vlani oslávil desiate výročie svojho založenia.

Klára Mátéová Papučková sa stala členkou Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti pred desiatimi rokmi. Časom ju zvolili za podpredsedníčku zboru, kde sa podujala o. i. organizovať súťaže v prednese poézie a prózy, či zabezpečovať darčeky na Mikuláša. Jej zásluhou objavili stopy po významných Slovákoch žijúcich v tejto mestskej časti.

Mária Nagy-Győryová je jedna z najaktívnejších žien, aké som kedy spoznala. Nevidieť na nej, že už prekročila osemdesiatku, je čiperná, aktívna a hlavne otvorená. Pochádza z pilíšskeho Santova, odkiaľ sa pred pár rokmi presťahovala do hlavného mesta. Ako hovorí, prvé dva roky boli ťažké, chýbala jej hlavne slovenčina. Raz sa šťastnou náhodou stretla v električke so Z. Hollósyovou, ona ju pozvala na podujatie XIII. obvodu, kde sa zoznámila s ďalšími Slovákmi žijúcimi v tejto mestskej časti. Odtiaľto už mala rovnú cestu do samosprávy, kde najradšej robí hostiteľku. Táto rola jej nie je neznáma, veď v mladosti bola „šenkárkou“ (krčmárkou). Najmladšia členka zboru je Boglárka Bundová, ktorá študuje na vysokej škole a preto sa môže zapájať do činnosti samosprávy iba cez voľné dni.

*

Pohľad do histórie

Podľa štatistík v roku 1851 žilo v Pešti 4700 a v Budíne 1300 Slovákov. O 40 rokov neskôr ich už bolo 27 000. Najviac ich žilo v mestských častiach Jozefov (Józsefváros), Terezín (Terézváros) a Alžbetín (Erzsébetváros). Na budínskej strane žilo 4,5 % Slovákov, teda podstatná väčšina sa usadila na ľavej strane Dunaja. V roku 1872 vzniklo v hlavnom meste desať obvodov. Medzi Dunajom a Vacovskou cestou to bol Leopoldov (Lipótváros) a medzi Vacovskou cestou a Kráľovou ulicou Terezín.

V roku 1890 žilo v Budapešti 500 000 obyvateľov, z nich 300 000 hovorilo dvomi alebo tromi jazykmi. V roku 1910 malo hlavné mesto 880 000 obyvateľov. Od roku 1870 sa urýchľovala asimilácia, v roku 1910 sa za Maďarov hlásili štyri pätiny obyvateľov Budapešti. Roku 1880 bolo Maďarov 56,7%, v 1900 už 79% a v roku 1910 85%. Pomer Slovákov bol v tých istých rokoch 6,5%, 5,6%, resp. 2,3%. Na prelome 19. a 20. storočia sa k Slovákom v Leopoldove hlásilo 3539 osôb (7,2%), kým v Terezíne 3,6%. Do súčasného XIII. obvodu prichádzali za prácou Slováci zo severných oblastí krajiny - z Oravy, Kysúc a Liptova. Klesajúci pomer svedčí o urýchľovaní asimilácie, ktorú podnecovalo násilné pomaďarčovanie. Pomaďarčovali sa najmä Slováci a Nemci. Napriek tomu v čase monarchie vychádzalo 68 slovenských periodík. Na vysokých školách a univerzitách študovalo veľa Slovákov, hlavne polytechniku v Jozefove, ale navštevovali aj právnickú a filozofickú fakultu. V školskom roku 1905/1906 univerzity registrovali 51 študentov slovenského pôvodu. Z hľadiska vzdelania podstatná väčšina Slovákov v hlavnom meste v polovici 19. storočia nemala žiadnu kvalifikáciu, veľmi veľa bolo negramotných. V roku 1880 bolo 44 % negramotných, o štyridsať rokov neskôr to bolo ešte stále 18,2%. V obvode žili predovšetkým prievozníci, rybári a pltníci, hlavne Nemci a Slovania. V prvej polovici 19. storočia sa tu usadili prvé slovenské rodiny, ktoré sa plavili na pltiach po Dunaji a ktoré bývali v mestskej časti Vizafogó (pasca na vyzy). Šikovných Slovákov radi zamestnávali v rôznych drevospracujúcich firmách. V mestskej časti Vizafogó stavali dočasné drevené a hlinené chatrče. Túto časť volali aj Brindele város. Toto sme sa mohli dozvedieť z prednášky riaditeľky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anny Kovácsovej, ktorá sa venuje okrem iného výskumu Slovákov žijúcich v hlavnom meste. V tomto obvode, na Lehelovej ulici, bola škola, do ktorej chodili slovenské deti. Zachovali sa tu aj iné konkrétne stopy po Slovákoch - názvy ulíc: Vág (Váh), či Tutaj (plť). Slováci privážali na pltiach po Váhu a Dunaji drevo na výstavbu Budapešti, kde mali na brehu Dunaja obrovské sklady. V tejto mestskej časti žili aj významné slovenské osobnosti, napr. Ján Nepomuk Bobula (poslanec), Jozef Pozdech (vynálezca, výrobca zvonov), majster Sedlák (výrobca zvonov), Ivan Vydarený (maliar, fotograf), Vojtech Uhlár (katolícky farár).

Mestská časť má partnerské vzťahy s časťou Košice-Juh - navzájom sa navštevujú, ba slovenskí dôchodcovia prichádzajú aj na olympiádu seniorov v Budapešti. Od uzatvorenia dohody v roku 2001 partnerské mestské časti úzko spolupracujú v obchodnej oblasti, kultúre, športe aj v zdravotníctve, zameriavajúc sa na všetky vekové vrstvy obyvateľov. Ako uviedol József Tóth, doterajšia zmysluplná spolupráca s časťou Košice - Juh má ešte rezervy v ekonomickej oblasti, ktoré by chceli zužitkovať prostredníctvom podnikateľských subjektov a priemyselných komôr obidvoch miest. Pred necelým mesiacom ich navštívila 40-členná skupina košických učiteľov, ktorí zavítali aj do budapeštianskej slovenskej školy, ktorá tiež sídli v tomto obvode. O dobrej spolupráci svedčí aj fakt, že starosta Jaroslav Hlinka dostal z iniciatívy budapeštianskeho partnera od maďarskej vlády Strieborný kríž rytierskeho rádu a J. Tóth prevzal vlani v Košiciach cenu tamojšej mestskej časti. V partnerskom vzťahu zohráva úlohu aj slovenská samospráva, nakoľko jej predstaviteľ sa zúčastňuje na budapeštianskom programe košického partnera.

Partnerstvo je teda prvoradé: či ide o styky s väčšinovou samosprávou, s ostatnými národnostnými samosprávami, alebo s členmi slovenského voleného zboru, ktorí spoločne vykonávajú vytýčené úlohy v prospech zachovania slovenskosti v tejto časti hlavného mesta.

Eva Patayová Fábiánová