Organizácia komlóšskych Slovákov (OKS), Slovenské regionálne kultúrne stredisko a Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši usporiadali 27. apríla pri príležitosti Dňa mesta prezentáciu publikácie Kataríny Štirbiczovej Dankovej Ozdobná kultúra komlóšskych Slovákov - Tkaniny, výšivky, čepce.

Prichádzajúcich vo dvore Slovenského regionálneho kultúrneho strediska vítali melódie kvintetu žiakov miestnej hudobnej školy. V mene organizátorov ich pozdravila bývalá predsedníčka OKS, učiteľka na dôchodku Anna Molnárová. Medzi hosťami boli generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo, zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy František Zelman, primátorka mesta Rita Garayová a delegácie zo Slovenska, Chorvátska a Česka. Po privítaní Juraj Dolnozemský zarecitoval báseň Úcta k minulosti, ktorú napísal pri tejto príležitosti, a kvintet zahral niekoľko skladieb.

- Ja ako Komlóšan som veľmi hrdý, že 266. výročie založenia mesta oslavujeme novou publikáciou, - povedal zástupca predsedu CSS F. Zelman a poprosil autorku knihy, aby predstavila svoje dielo. - Volám sa Katarína Štirbiczová Danková, som majsterka ľudovej umeleckej výroby. Narodila som sa v Slovenskom Komlóši, vyrastala som u starých rodičov, kde som sa naučila naše prekrásne komlóšske nárečie. Publikáciu Ozdobná kultúra komlóšskych Slovákov sme zostavili preto, aby sme mohli ukázať našu mnohotvárnu slovenskú kultúru, ktorá dodnes žije, je zachránená v rodinách. Zberateľská činnosť sa začala v osemdesiatych rokoch. Spolu s Annou Molnárovou sme popri vyučovaní zbierali hmotné dedičstvo našich predkov. Motívy sme odkreslili a spolu s deťmi sme ich vyšívali. Posledné dva roky bola naša práca intenzívnejšia. Nielen sme zbierali vzorky, ale sme ich aj fotili a digitalizovali, aby sme ich mohli zachrániť pre budúce generácie, - povedala autorka knihy.

Vydanie publikácie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Spolok pre výskum a ochranu životného prostredia Suchého potoka, Organizácia komlóšskych Slovákov a Slovenské regionálne kultúrne stredisko v Slovenskom Komlóši. Publikáciu zostavila Katarína Štirbiczová Danková, do slovenčiny ju preložila Anna Molnárová Chlebniczká a lektorovala hosťujúca učiteľka zo Slovenska Ľubomíra Rollová. Technicky upravili Tibor Bozsó a firma Polyd v Segedíne. Vydavateľom je Organizácia komlóšskych Slovákov, zodpovednou vydavateľkou Anna Molnárová Chlebniczká. Knihu vytlačila tlačiareň Paulik&Társa v Békešskej Čabe v náklade 500 exemplárov. Na obálke sú fotografie charakterizujúce Slovenský Komlóš a pečať obce z roku 1746. Publikácia sa začína slovenskou básňou Juraja Dolnozemského Pozdrav z Komlóša a pokračuje technickými informáciami v slovenskom a maďarskom jazyku. Celá kniha je dôsledne dvojjazyčná, čo je skutočne chvályhodné. Nasleduje báseň Michala Divičana Kde sa chmeľ divo rodí a obsah. Básne J. Dolnozemského pod spoločným názvom Myšlienky sú ilustrované čierno-bielymi fotografiami. V jednotlivých kapitolách sú štúdie o vývine ozdobnej kultúry komlóšskych Slovákov. Autorka sa zvlášť zaoberá napr. pradením a tkaním, vývinom vzoriek a farieb, ale aj textilnou kultúrou. Väčšiu časť publikácie tvoria farebné a čierno-biele fotografie, na ktorých sú domáce textílie, biele a strojové výšivky, čepce a ihličky. Na konci sú uverejnené digitalizované vzory po domácky vyrobených tkanín. Zadná obálka obsahuje maľbu komlóšskeho rodáka, maliara a karikaturistu Jánosa Jankóa Zrod ľudovej piesne, vedľa ktorej je text obľúbenej piesne Komlóšanov Od malička nikdy mi zle nebolo.

Prezentácia publikácie bola spojená s výstavou domácich tkanín, ktorú otvorila bývalá predsedníčka OKS Anna Molnárová. - Na začiatku svojho pobytu na komlóšskej pustatine Slováci tkali jednoduché a bielené plátno bez vzoriek. Od druhej polovice 19. storočia do plátna zatkávali farebné, bavlnené nite. Z plátna šili obrusy, uteráky, posteľnú bielizeň, oplecká, zástery, ale aj spodnú bielizeň. Mužské košele a svadobné ručníčky mladuchy zdobili tkanými vzorkami. Vzorky vyberali podľa toho, na čo bude textília používaná. Obrus na stole, uterák pri dverách, záclony na oknách, poťahy na duchnách a na vankúšoch boli krajšie zdobené v čistej izbe, ako v zadnej. Veno pre dcéry mamičky pripravovali už od ich narodenia. Pri mamičke sa naučili priasť a tkať. Potom súťažili, čia práca bude krajšia. Sviatočné textílie sa dedili v rodinách z pokolenia na pokolenie. Zbierky sa po dlhé roky, ba stáročia neustále obohacovali o nové kusy. Dnes sú tieto predmety čistým prameňom pre tých, ktorí skúmajú ľudovú kultúru. Tkané predmety nám pripomínajú starodávne svadobné, ale aj smútočné zvyky našich predkov. Informujú nás o snahe samozásobovania, o cirkevných, rodinných sviatkoch, o bytovej a odevnej kultúre. Vzorky sviatočných tkanín svedčia o tom, že tkáči boli profesionáli. Tkaniny zhotovovali na vysokej úrovni, sú elegantné a rôznorodé. Čiernymi pásmi zdobené textílie majú smútočný ráz. Striedajú sa na nich farby smútku, čierne a bordové, tmavomodré a bordové. Tkaniny používali pri rôznych udalostiach. Doma vyrábané sú svedkami ťažkého, namáhavého života žien, poukazujú na spôsob života v tej dobe. Upozorňujú nás na talent, schopnosti, usilovnosť a lásku k životu našich predkov. Prekrásne vzorky sa dedili z generácie na generáciu spolu s nástrojmi na pradenie a na tkanie. V zásuvkách sa nachádzajúce domácky vyrobené tkaniny každá rodina s láskou odkladá a chráni. Poklad tkaných a vyšívaných vzorov dolnozemských Slovákov je súčasťou slovenskej ozdobnej kultúry na Slovensku, ale aj súčasťou európskej kultúry. Pôvodné, zo severného Uhorska prinesené vzory ženy používali až do 30. rokov 20. storočia, potom sa už vzory miešali, osvojili si ich z maďarského, ale aj z iného prostredia. Prezentované textílie sú iba malou časťou v rodinách zachovaných tkanín, - povedala Anna Molnárová.

Na záver prezentácie knihy a otvorenia výstavy prítomní spoločne zaspievali obľúbenú pieseň Komlóšanov Od malička...

Andrea Szabová Mataiszová