Na Budínskom hrade v aule sídla Samosprávy I. obvodu Budapešti bolo v podvečer 15. mája rušno. Slovenská samospráva tejto mestskej časti tu zriadila výstavu pod názvom Stavajme mosty!

Vkusne umiestnené farebné fotografie predstavovali rôzne zaujímavé mosty, ale aj jednotlivé fázy ich budovania. Napríklad rekonštrukčné práce roku 2001 odovzdaného mosta Márie Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom a dvoch nedávno obnovených ipeľských mostov medzi: Rárošom a Ráróspusztou (2011) a Peťovom a Pösténypusztou (2012).

Na osobitnom paneli pod názvom Umelecký preklad ako most poézie predstavili organizátori ukážku detských básní Sándora Weöresa (1913 – 1989) spolu s ich prekladom do slovenčiny. Na stole boli rozložené zbierky detských básní maďarského autora a vedľa zbierka v slovenskom preklade Keby svet bol drozdom, práca Gregora Papučka. A ešte jedna podobná paralela: knižka maďarského poslanca samosprávy I. obvodu Andrása Vecseyho Nevető fejfák (Usmiate náhrobníky) a vedľa knižka G. Papučka Úsmevné epitafy, ktorá obsahuje aj cyklus prekladov zo zbierky A. Vecseyho.

Podnet k zriadeniu výstavy poskytla skutočnosť, že v I. obvode Budapešti žije mladý talentovaný stavebný inžinier Ján Karkuš, rodák zo Slovenského Komlóša, pracovník firmy Via Pontis, ktorý je stavebným dozorcom pri výstavbe a rekonštrukcii mostov. Nie je jediný Komlóšan v hradnej štvrti, aj poslankyňa slovenského zboru Alžbeta Moravská a jej manžel sú komlóšski rodáci. - Je našim záujmom, aby vzťahy medzi našimi národmi boli priaznivé, priateľské, – povedal predseda Slovenskej samosprávy I. obvodu Gregor Papuček. Na vernisáž pozvali organizátori nielen Slovákov, ale aj maďarských záujemcov a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. V hľadisku bolo pripravených vyše 60 stoličiek a všetky boli obsadené. G, Papuček srdečne privítal všetkých prítomných a poďakoval im, že prijali ich pozvanie. Konštatoval, že všetci štyria členovia ich zboru sú rodení Slováci, vyrastali obklopení dvoma kultúrami, sú dvojjazyční a teda ako stvorení na to, aby boli sprostredkovateľmi medzi slovenskou a maďarskou kultúrou, čiže môžu spĺňať funkciu mosta medzi nimi. Keď si pozrú literárnu časť expozície, tam tiež objavia most. Je tam aj časopis Barátság (Priateľstvo) s básňami Sándora Weöresa v slovenskom preklade. Aj to je most: jedno jeho predmostie je v maďarskom origináli, druhé v preklade do slovenčiny. S. Weöresa obohacuje množstvom slovenských čitateľov a čitatelia sa obohacujú jeho poéziou. Podobne je to aj s knižkou Andrása Vecseyho. G. Papuček sa mu osobne poďakoval a daroval mu svoju knižku, v ktorej jeden cyklus tvoria preklady epitafov A. Vecseyho.

Podobne nás navzájom obohacujú aj mosty, mosty J. Karkuša. Istá pani v Rároši, teda na slovenskej strane, pri rozhovore s novinármi povedala: - Most spája nielen breh s brehom, dedinu s dedinou, ale aj ľudí, a to je dôležité. Ním je vzácnejší aj zaujímavejší náš región. Vzmôže sa turizmus aj hospodárstvo.

G. Papuček po tomto úvode odovzdal slovo zboru Ozvena s dirigentkou Martou Pálmaiovou Pápayovou, ktorý zaspieval prekrásnu pieseň Daj Boh šťastia... po slovensky i po maďarsky. Spieval pekne, ako vždy, a tak dostal vďačný potlesk a pani Marta kytičku kvetov.

Po hudobnej vložke sa ujal slova Ján Karkuš. Inžinier za pomoci modernej techniky predstavil rekonštrukciu mosta Márie Valérie, ktorý bol pôvodne postavený r. 1895, ale 6. 12. 1944 ho ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu. Vyše pol storočia spájala Ostrihom a Štúrovo kompa. Zaujímavé podrobnosti a problémy, ktoré sa vyskytli počas prác, J. Karkuš pútavo priblížil od začiatku rekonštrukcie až po slávnostné odovzdanie obnoveného mosta do prevádzky 11. októbra 2001.

Nasledujúci most bol obnovený medzi obcami Rároš a Ráróspuszta. Na tomto mieste stál kedysi chýrny rárošský kamenný most. Zachovala sa o tom písomná zmienka z r. 1766. Tento kamenný most začiatkom 20. storočia za veľkých sporov nakoniec rozobrali a na jeho mieste r. 1904 vybudovali jednootvorový mrežový železný most s rozponom 62 m. Žiaľ, aj tento most zničili nemecké vojská. Rekonštrukčný projekt zohľadnil klenbu podobnú niekdajšiemu kamennému mostu. Trojotvorovú (20m + 25m + 20m) železobetónovú klenbu vybavili žulovým a vápencovým obalom. Obnova sa uskutočnila vďaka významnej podpore Európskej únie a most slávnostne uviedli do prevádzky 11. októbra 2011, presne 10 rokov po slávnostnom odovzdaní mosta Márie Valérie.

Druhý most cez Ipeľ spája obce Peťov a Pösténypuszta. Kedysi tu stál drevený most, ktorý bol veľmi využívaný. V roku 1894 ho preto nahradili oceľovým. V roku 1944 časť pri pravom brehu vyhodili do vzduchu. Obyvatelia žijúci v pohraničnej oblasti museli na druhý breh rieky cestovať takmer 40-kilometrovou okľukou. Po 68 rokoch aj toto cestné spojenie obnovili s podporou európskych fondov.

Po poldruhahodinovej pútavej prednáške Ing. J. Karkuša nasledovala diskusia. G. Papuček sa poďakoval za prednášku a prítomným za to, že prišli na ich podujatie a takto si uctili prácu ich samosprávy. Vyjadril svoj obdiv nad schopnosťami človeka, ktorý sa tu objavil pred 25 000 rokmi a ktorý seba označil menom homo sapiens (človek mysliaci). Čo všetko odvtedy vymyslel a vytvoril! Zápalky, lietadlá, mosty…! Ale ten istý človek má aj svoje slabosti: stalo sa už, že tou zápalkou, ktorou si tak hravo rozloží oheň a zohrieva sa v zime, podpálil aj stoh slamy svojho suseda; to lietadlo, ktoré je vlastne skvelým vzdušným mostom pre človeka, naložil bombami a spúšťal ich zhora na hlavy nevinných ľudí; a nakoniec aj tie spomínané mosty bolo treba len preto znovu postaviť, lebo ich voľakto zničil. Ten „voľakto” bol človek! Bol to tiež homo sapiens?! Máme ešte stále na sebe čo zlepšovať, aby sme s čistým svedomím mohli byť nositeľmi tohto hrdého pomenovania. - Kiežby sme všetci tými novými mostmi prechádzali len a len s dobrými, priateľskými úmyslami! Verme, že tomu tak bude – povedal G. Papuček.

Nakoniec všetkých prítomných pozval na skromné pohostenie, pri ktorom sa rozvinula čulá beseda: o homo sapiensovi, o mostoch, o spolupráci a dobrých ľudských vzťahoch… Niektorí si pozerali vystavené knihy, obrazy a postupne sa lúčili a odchádzali. Bolo to pekné, osožné podujatie.

Gregor Papuček