Jubilejná spomienka na Vladimíra Mináča
- Podrobnosti
- Kategória: Kultúra
Chodník stúpa do budínskych vŕškov ožiarených zubatým decembrovým slnkom. Na úpätí vyhúkne budova svojou konštrukciou pripomínajúca skôr pevnosť, nedobytnosť ktorej akoby pripomínali masívne múry a vchod strážený príslušníkmi robotníckej milície.
Za touto nezvyčajnou fasádou sa naskytne rovnako nezvyčajný pohľad: vo vestibule debatuje krojovaná skupina žien. Kroj je slovenský, ale reč maďarská, čo je na prvé počutie snáď i nepochopiteľné, veď v sídle niekdajšej pästi robotníckej triedy sa v onen decembrový deň roku 1988 konal posledný zjazd Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku.
Sotva sa za mnou zavrela brána, pribehol ku mne známy matičný historik František Bielik a vzrušeným hlasom ma vyzval, aby som ho nasledoval, keďže si želá hovoriť so mnou Vlado Mináč. Pozrel som naňho asi dosť nechápavo, na čo ma priam schmatol za rukáv a vliekol za sebou a než som sa stačil spamätať, ocitli sme sa v kútiku priestornej zasadacej haly, kde postávali vtedajší minister I. Pozsgay, veľvyslanec ČSFR Ďurovský, generálna tajomníčka DZSM Mária Jakabová-Šingeľová a predseda Matice slovenskej, spisovateľ Vladimír Mináč. V tej chvíli náš vzácny hosť držal v ruke roztvorený exemplár Ľudových novín, kde iba pred dvomi dňami vyšla moja štúdia Regionálnosť verzus univerzálnosť, ktorá získala prvú cenu v literárnej súťaži DZSM a ktorá pojednáva o problémoch národnostnej literatúry. Uvedomil som si, že V. Mináč si ju prečítal ešte vo štvrtok, snáď ako prvý čitateľ vôbec. Zrejme na jeho podnet vyšla neskôr aj v Slovenských pohľadoch.
Krátko som sa predstavil a poďakoval za záujem o svoju tvorbu. V. Mináča som poznal iba z jeho románov tematicky čerpajúcich zo Slovenského národného povstania, aj to len povrchne, ako aj z jeho esejí Dúchanie do pahrieb, ktoré svojho času výnimočne ocenili aj moji kolegovia z Vojvodiny.
Vzácny hosť, používajúc kráľovský plurál, mi povedal asi toto: My sa zásadne zhodujeme s vašimi závermi, ktoré uvádzate vo svojej stati. V nasledujúcich chvíľach náš vzácny hosť vystúpil s príhovorom na zjazdovej tribúne a pri tejto príležitosti ocenil aj prvé číslo časopisu Sme, na príprave ktorého som sa tiež podieľal. Nasledujúci deň sa predseda MS stretol s členmi Literárnej sekcie pri DZSM a pri tejto príležitosti konštatoval, že slovenská literatúra v Maďarsku nie je takpovediac na zahodenie
Po slovensky píšuci autori si o rok neskôr založili svoju vlastnú organizáciu a vedenie časopisu Sme prešlo z rúk DZSM do rúk Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku, ktorému predsedal Alexander Kormoš, zároveň šéfredaktor Sme. Časopis však zanikol ešte v roku 1991 pre údajný nedostatok finančných prostriedkov.
A Vladimír Mináč? Po páde komunizmu v ČSFR sa chopil už len svojho esejistického a polemického pera, ktorým v nasledujúcich rokoch glosoval búrlivý chod udalostí po tzv. nežnej revolúcii, napospol na stránkach literárnej tlače. Tohto roku v auguste by sa dožil svojich deväťdesiatych narodenín.
Oldřich Kníchal
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199