V nedelu 24. júna na Slovensko pricestoval Američan, nositeľ Nobelovej ceny Douglas Dean Osheroff. Narodil sa v roku 1945 v Aberdeene v rodine lekárov, ale už ako študent strednej školy zostrojil snímač röntgenového žiarenia.

Od roku 1987 až dodnes pôsobí na fakulte fyziky Stanfordskej univerzity v San Franciscu. Okrem fyziky sa venuje otázkam globálneho otepľovania, popularizácii vedy, bol tiež členom vyšetrovacieho panelu tragédie raketoplánu Columbia. Nobelovu cenu získal za fyziku v roku 1996 spolu s Davidom Leem a Robertom Richardsonom za objav supratekutosti v extrémne ochladenom héliu.

Slovensko navštívil na pozvanie občianskeho združenia Asociácie pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) a spoločnosti Slovenské elektrárne, člena skupiny Enel. Počas týždňového pobytu medziiným sa zúčastnil aj na oslavách 75. výročia Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. V aule Aurela Stodolu na Strojníckej fakulte STU sa stretol so žiakmi stredných škôl na podujatí Hodina otázok. Jej cieľom bolo vytvorenie priestoru pre popularizáciu vedy medzi mladými ľuďmi. Študentom prednášal o svojom živote. Byť šikovným vedcom americkému fyzikovi vlastne umožnil jeho otec. Mal pochopenie pre synove záľuby, schopnosť všetko rozoberať a skúmať. „Mohol som sa hrať so súčiastkami, ktoré otcovi priniesli pacienti,” zdôrazňoval vedec. „Ale bol som vlastne rád, že ma za tieto experimenty nevykopli zo školy. Neskôr som sa uchádzal o štúdium na ôsmich univerzitách a prijali ma na každú,” smial sa laureát prestížneho ocenenia. „No nie som taký múdry, ako si asi myslíte.” Vedec študentom stredných a vysokých škôl, z ktorých niektorí prišli až z východného Slovenska, zdôrazňoval, že na vede je najzaujímavejšie nielen to, že sa pýtate priamo na podstatu prírody, ale aj to, že príroda vždy odpovie.

Hovoril aj o tom, aké to je získať najprestížnejšie ocenenie vo svete vedy, spomenul, že toto ocenenie, ktoré mu akadémia vtedy oznámila o pol tretej v noci miestneho času, mnohé veci zmení. A vedec akosi prestane mať čas na samotný výskum. „Čas na cestách išiel na úkor študovania prírody a experimentov,” spomínal Osheroff. „Tým, že som dostal Nobelovu cenu, je vlastne menej pravdepodobné, že sa mi podarí urobiť ešte nejaký objav.”

Študenti prejavili o prednášku vedca mimoriadny záujem a kládli mu aj svoje otázky, na ktoré on ochotne odpovedal. Vedec tiež priznal, že na Slovensku nie je úplne po prvý raz. No kým pred časom sa vybral do Vysokých Tatier a navštívil rodinu, teraz mu chce STU udeliť čestný doktorát. „Sme radi, že sa nám darí pritiahnuť na Slovensko aj takéto významné osobnosti vo vede. Najkrajšie je, keď vidíte, s akým zápalom sledujú žiaci životné stimuly smerujúce k úspechu,” poznamenal predseda AMAVET Jozef Ristvej s tým, že aktivity popularizujúce vedu dávajú mládeži príležitosť zorientovať sa v dnešnom zložitom svete.

Osheroff, profesor na Stanfordskej univerzite a absolvent prestížneho Caltechu je pre nás o to zaujímavejší, že - ako si na to on sám zaspomínal, - má čiastočne slovenské korene. Jeho starí rodičia z matkinej strany sa prisťahovali do Spojených štátov práve zo Slovenska. Preto mu ako dieťaťu dávala mama príkazy v slovenčine. „Zavri dvere!” - kričala naňho mama vždy, keď opúšťal miestnosť. A keď mali ísť do postele, povedala mu: „Pôjdeme spať.”

Bola to úchvatná prednáška, vidno to aj z príspevkov internetových diskutérov. Napríklad:

Myslím, že to bola fajn popularizačná prednáška. Aj keď Slovensko nemá priameho nositeľa Nobelovej ceny, pre všetkých Slovákov je pozitívna správa, že niekto, kto bol v živote taký úspešný ako prof. Douglas Dean Osheroff, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, sa hlási k nám. V Amerike každý odniekadiaľ prišiel, niekde má svoje korene... Môžeme byť hrdí, že americký profesor dokonca ovláda niekoľko slov z jazyka svojich predkov. Študenti mali zážitok a pán profesor sa snažil, aby jeho angličtine porozumeli aj tí, ktoríneboli za hranicami Slovenska, ale poctivo sa učia svetový jazyk. Mne sa to veľmi páčilo. Ursina

Pekný postreh, Ursina, múdre názory. Aj mne sa to páčilo. Dôležité je „zapáliť iskru”, podnietiť vnímavé mozgy, ukázať, že veda môže byť aj úžasné dobrodružstvo. V každom dieťati je skrytý nejaký talent, v niektorých možno aj génius. Prvým predpokladom ich rozvoja je nadchnúť, dať impulz, víziu, vzor. C. Smith

Na základe správ TASR a veda.sme.sk spracoval

Gregor Papuček