Slovné spojenie „malebná dedinka“ dostalo pravý výraz v Moďoróši (Mogyorósbánya). Malá obec v severnej časti Komárňansko-Ostrihomskej župy, vzdialená 50 km od Budapešti a 12 km od Ostrihomu, sa vyznačuje svojou usporiadanosťou a súdržnosťou.

Názov obce sa v písomnej forme vyskytuje prvýkrát v polovici 13. storočia. Obec má banícku minulosť. V súčasnosti má 880 obyvateľov. Tichá, lesmi obkľúčená dedinka s čistým vzduchom je mimoriadne vhodná na oddych, rekreáciu či výlety. Jej pohostinní obyvatelia svoju rímskokatolícku vieru praktizujú v kostole postavenom v 18. storočí. Hoci tu nemávajú pravidelné slovenské bohoslužby, ženy zvyknú po maďarskej omší spievať slovenské náboženské piesne a pravidelne sa zúčastňujú na slovenských sv. omšiach v Budapešti.

Počas mojej návštevy v obci som sa stretla s otvorenými ľuďmi, ktorí mi ochotne hovorili o svojich radostiach a starostiach, ale hlavne o dobrej spolupráci.

Vo voľbách roku 1994 si Moďoróšania vytvorili miestnu slovenskú samosprávu, členovia ktorej sa aktívne zapájajú do organizovania spoločenského života obce a usmerňujú národnostné dianie, dbajú na zachovávanie slovenských tradícií, jazyka a kultúry. Predsedom slovenského voleného zboru je od jeho založenia Pavol Hévizi. Bývalý učiteľ a vedúci známej moďoróšskej dychovky je horlivým zástancom slovenského slova. V základnej škole na podnet slovenskej samosprávy bola v polovici 90. rokov zavedená výučba slovenského jazyka. Hoci vyššie ročníky museli prejsť do susedného Tátu a ich škola sa stala súčasťou združenia výchovno-vzdelávacích inštitúcií, aj z iniciatívy moďoróšskeho zboru v združení pokračujú vo výučbe slovenčiny. Je to zaujímavý moment, lebo takto sa slovenčine venujú aj také deti, ktoré s ňou predtým nemali nič spoločné, ale na druhej strane - to už tvrdí jediný slovenčinár Jozef Fábrik, deti prijímajú slovenčinu s láskou, hlavne v nižších ročníkoch. Vo vyšších už menej, ale nie kvôli slovenčine, lež kvôli všeobecnému prístupu tejto vekovej vrstvy k učeniu. V tátskej škole sa neučia všetci žiaci po slovensky, nakoľko v obci žijú aj občania nemeckej národnosti, ale len tí, ktorí sa chcú venovať angličtine a slovenčine. Nižšie ročníky ostali v Moďoróši.

Slovenčinu sa učí vyše tridsať žiakov 4 hodiny týždenne, pričom slovenská vzdelanosť je integrovaná do iných učebných predmetov. Reputácia slovenčiny nie je zlá, jeden-dvaja žiaci sa vážnejšie zaujímajú o slovenské gymnázium v Budapešti, ba jeden jeho odchovanec nedávno zložil maturitnú skúšku v budapeštianskom slovenskom gymnáziu. J. Fábrik pochádza zo Zemplína, z Veľkej Huty. V Moďoróši vyučuje siedmy rok. V osade sa rýchlo aklimatizoval, jeho prácu uznávajú a on sa venuje každému žiakovi podľa svojich najlepších schopností. Takto napríklad ich pripravuje na komunikatívnu súťaž žiakov základných škôl Komárňansko-Ostrihomskej župy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet. V Tardoši dosiahli moďoróšski žiaci dobré výsledky. Určite je dobrým stimulom podpora slovenskej samosprávy, ktorá organizuje lyžiarsky tábor na Slovensku kde môžu byť moďoróšske deti spolu so žiakmi zo spriatelených osád. Moďoróš spolupracuje s Brusnom a Mužľou zo Slovenska a so Sencváclavom z Maďarska. Táto štvorstranná spolupráca je výhodná pre všetky strany, nakoľko si môžu nielen vymieňať názory a skúsenosti, ale aj spoločne usporadúvať rôzne aktivity pre obyvateľov. „Keď ideme do lyžiarskeho tábora, žiaci chodia za mnou, aby som im povedal nové slová, názvy potravín a predmetov, s ktorými sa dostanú do styku. Takto majú možnosť precvičiť si teoretické poznatky v praxi a preto je pre nás veľmi osožný pobyt na Slovensku,“ povedal J. Fábrik.

Z materskej školy prichádzajú žiaci do školy s dobrými základmi. O tom som sa mohla presvedčiť aj na tohoročnom župnom stretnutí materských škôl, kde sa vyučuje slovenčina, ktoré usporiadali v marci v Moďoróši. Členka slovenskej samosprávy, vedúca škôlky Zuzana Babočaiová sa stará so svojimi kolegyňami o približne 30 škôlkarov zaradených do jednej skupiny. „Materiálne podmienky máme výborné, personálne sú už menej dobré: pracujú tu dve učiteľky a jedna pestúnka, jedna upratovačka a jedna zamestnankyňa na polovičný úväzok vydáva jedlo,“ povedala vedúca materskej školy. „Deti majú veľmi rady slovenčinu, nenútime ich k ničomu a sú veľmi nadané. Starí rodičia majú vzťah k slovenčine a pestujú ho aj vo svojich vnúčatách. Uplatňujeme celodenné používanie slovenčiny, teda nemáme zvlášť slovenské zamestnania, ale všetko hovoríme aj po slovensky. Hoci naše deti nepoužívajú v bežnom kontakte slovenčinu, ale hry, riekanky si rýchlo osvoja,“ informovala nás Z. Babočaiová. Využívajú metodické pomôcky Celoštátnej slovenskej samosprávy a veľmi úzko spolupracujú so slovenskými materskými školami v župe. Okrem toho raz ročne sa stretávajú, aby sa deti mohli predstaviť svojim rovesníkom s programom a spoločne sa zahrať, zatiaľ čo si ich učiteľky vymieňajú názory a skúsenosti na národnostnú predškolskú výchovu.

Škôlka od jej založenia, teda od roku 1974, je umiestnená v tej istej budove. Kedysi tu sídlila obecná rada a bola tu aj lekárska ambulancia, ale rastúci počet detí si vyžiadal, aby objekt patril výlučne najmladším obyvateľom Moďoróšu. Vďaka grantu budovu v roku 2009 obnovili: vymenili strechu a izoláciu. Medzi obľúbené programy moďoróšskych škôlkarov patrí výlet na deň detí. Každý druhý rok chodievajú do zoologickej záhrady a často podnikajú menšie výlety do okolia.

Okolie je naozaj nádherné. Skala, ktorá sa týči nad osadou, je stálym dejiskom medzinárodných astronomických táborov. Pod ňou stavajú budovu pre hudobníkov. To ma už informoval starosta obce Tibor Havrancsik, ktorý vykonáva túto funkciu od októbra 2010. V Moďoróši totiž pôsobí chýrna banícka dychovka, ktorá bola založená v roku 1924. Dnes má 45 členov. Ich činnosť obdivujú aj deti v školskom veku, viaceré sa zapísali do základnej umeleckej školy, kde si osvojujú hru na hudobných nástrojoch. Dychovka v súčasnosti funguje formou spoločenskej organizácie. Okrem nej v obci pôsobí aj stolnotenisový spolok a verejná nadácia.

„Bez škôlky a školy nie je čulý spoločenský život,“ tvrdí starosta, ktorý sa teší tomu, že sa im podarilo zachovať výučbu slovenčiny aj po integrovaní inštitúcií. Väčšie obecné podujatia sú neodmysliteľné bez vystúpenia najmenších obyvateľov osady, na ktorých sú zvedaví nielen rodičia a starí rodičia, ale aj ostatní obyvatelia obce. Okrem tradičných výročných podujatí jednou z najočakávanejších akcií je trojdňový festival na rozlúčku s letom, tohto roku sa uskutoční od 17. do 19. augusta. V nedeľu z iniciatívy slovenskej samosprávy usporiadajú stretnutie národnostných dychoviek.

O vzťahu národnostných samospráv s obecným zastupiteľstvom hovoril starosta s uznaním. Od tohto volebného cyklu totiž pribudla k slovenskej samospráve aj nemecká, hoci tá podľa P. Héviziho a T. Havrancsika zatiaľ nie je až taká aktívna. „Národnostné samosprávy podporujú obecné programy, napríklad získajú granty na podujatia a spájajú, aktivizujú obyvateľov. Na podujatia im požičiavame kultúrny dom a podporujeme ich vo všetkom, o čo nás požiadajú,“ povedal starosta obce. P. Hévizi dodal, že majú podpísanú dohodu o spolupráci hlavne v oblasti kultúry. „Materiálnu pomoc dostaneme od obecnej samosprávy vždy, keď o ňu požiadame, ale robíme to iba vtedy, keď je to naozaj nutné,“ povedal predseda slovenského voleného zboru. Čo sa týka financií, tých nikdy nie je dosť, ale ako ma informoval P. Hévizi, vždy našli peniaze na to, čo bolo potrebné. „Nie je najlepšie, že začiatkom roka nevieme, koľko peňazí dostaneme, ale už sme sa zmierili s touto situáciou,“ dodal v súvislosti s udeľovaním podpory zo štátneho rozpočtu na fungovanie národnostných samospráv a dodatočnej podpory za vykonanú činnosť.

Členovia slovenského zboru boli medzi komisármi pri minuloročnom sčítaní obyvateľov a presvedčili sa o tom, že viacerí obyvatelia obce sa viažu k slovenskej kultúre, ale máloktorí označili slovenčinu za svoj materinský jazyk. „Obávam sa, že ak starší obyvatelia vymrú, tak vymrie aj moďoróšsky dialekt západoslovenského typu,“ povedal P. Hévizi, ktorý sa však teší, že slovenčina v osade ostane, veď ich potomkovia sa učia v škole literárnu slovenčinu. Obavy má však z toho, že sa tu znižuje počet Slovákov. Rýchla asimilácia sa prejavila aj v tom, že pred dvomi rokmi zanikol páví krúžok, lebo už nemal kto spievať. „Po vyše štyridsaťročnom pôsobení už asi polovica členov nevedela, o čom spieva. Z obce sa odsťahovala vedúca skupiny, preto sme už nevedeli udržať spevokol,“ povedal P. Hévizi. Slovenský ľudový spevokol od roku 1982 šíril dobré meno obce. Jeho členovia pestovali miestnu slovenskú kultúru, zbierali a starostlivo uchovávali hmotné a nehmotné pamiatky svojej národnosti. T. Havrancsik je toho názoru, že ak by sa podarilo znovu nájsť agilného vedúceho, našli by sa ľudia, ktorí by mali záujem spievať prekrásne moďoróšske slovenské piesne. Starosta pochádza z Moďoróšu, od starej mamy sa učil po slovensky, v prípade potreby sa dokáže dohovoriť, ale v súčasnosti v praktickom živote nepoužíva slovenčinu.

Keď sa prejdete po dedine, určite si všimnete pivnice. Je to nezvyčajné, že stoja priamo v centre obce, ale zároveň to svedčí o vyspelej vínnej kultúre. „Je tu do 40 pivníc a v každej je aj víno, s ktorým naši vinári získavajú prestížne ocenenia na rôznych súťažiach,“ popýšil sa starosta. Práve pivnice im pred dvomi rokmi spôsobili veľké problémy, ktoré sa podarilo vyriešiť vďaka podpore z fondu vis maior. Takto mohli spevniť steny pivníc, vybudovať kanály odvod povrchovej vody a vďaka grantu vybudovať detské ihrisko v strede dediny.

V obci je nízky počet nezamestnaných. Približne 40 ľudí pracuje v pekárni, ktorá od tohto roku rozšírila svoj sortiment aj o studenú kuchyňu. Okrem toho tu pôsobí aj krajčírska dielňa a niekoľko občanov podniká v stavebnom priemysle.

Moďoróšski Slováci sú členmi Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov, pravidelne usporadúvajú fašiangový ples pilíšskych Slovákov a aktívne sa zapájajú do činnosti župnej slovenskej samosprávy. Moďoróš je malá osada s veľkým turistickým a spoločenským potenciálom. Verím, že sa sem ešte neraz vrátim, aby som mohla informovať našich čitateľov o aktivitách tunajších obyvateľov.

Eva Patayová Fabiánová