Severozápadný cíp Slovenska je ako Popoluška z ľudovej rozprávky. Kedysi patril k najchudobnejším, dnes sa stal rajom turistov.

Za radikálny obrat nenesú zodpovednosť ani holúbky, ani čarovné oriešky, lež predovšetkým ľudia. Po piatich dňoch, ktoré som vďaka Krajskej organizácii cestovného ruchu nesúcej názov Žilinský turistický kraj strávila v spoločnosti slovenských novinárov z Česka, Maďarska, Poľska, Srbska a Švédska, som pochopila, čo mi raz povedala bývalá spolužiačka: Ak máš dcéru, vydaj ju za Oravca. Takých dobrých, obetavých ľudí ako na Orave nikde inde nenájdeš. Jej chválospev, ako ju, testinú a svatku, vítajú, keď k nim príde na návštevu, som brala s rezervou. Aj touto cestou sa ospravedlňujem.

Zostaňme však pri ľuďoch. Tí sú v tomto kúte Slovenska aj podnikaví, dokážu promptne využiť dané možnosti. 1. decembra 2011 nadobudol v Slovenskej republike účinnosť zákon o podpore cestovného ruchu, ktorý vytvoril právny rámec pre založenie krajských organizácií cestovného ruchu. O tri mesiace, 9. marca tohto roku, Žilinský samosprávny kraj, Oblastná organizácia cestovného ruchu Rajecká dolina so sídlom v Rajeckých Tepliciach a Oblastná organizácia cestovného ruchu Klaster Orava sídliaca v Dolnom Kubíne založili organizáciu s názvom Žilinský turistický kraj (ŽTK). Postupne sa k nej pripojili aj oblastné organizácie cestovného ruchu Kysuce, Liptov a Malá Fatra. Čo tým získali? Nuž podľa vedenia ŽTK priestor pre lepšiu spoluprácu a zveľaďovanie partnerských vzťahov všetkých jej členov, spoločný marketing a využívanie viaczdrojového financovania. V praxi to znamená, že krajská organizácia cestovného ruchu môže získať ďalšie zdroje financovania mimo členských príspevkov, konkrétne dotáciu na aktivity z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Prioritou krajskej organizácie je presadzovanie spoločných záujmov jej členov a trvalé udržiavanie cestovného ruchu so zreteľom na životné prostredie.

Žilinský turistický kraj v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí umožnil 20 novinárom navštíviť také regióny, ktoré vynikajú aj v celoslovenskom rámci. Orava, Liptov, Kysuce, Malá Fatra, Rajecká dolina očarujú už svojimi prírodnými krásami. Tunajší ľudia ich dokážu umne využívať, aby boli atraktívnou destináciou, ktorá priťahuje turistov, ale ich aj účinne chránia, aby sa z nich mohli tešiť aj ich potomkovia. Nájdete tu množstvo hotelov, chát, ubytovaní v súkromí - napríklad aj v prekrásne renovovaných dreveničkách, ktoré sú v prevádzke po celý rok. Hotely, ale aj niektoré chaty, sú vybavené bazénmi, saunami, posilňovňami. V zime, ktorá tu trvá aj päť mesiacov, sa kraj mení na raj milovníkov zimných športov s bohatým výberom skiparkov s množstvom lyžiarskych vlekov i bežeckých dráh. Len čo zmizne sneh a trocha obschnú lesné cestičky, prichádzajú turisti. Im domáci odporúčajú, aby si pri výletoch do hôr nahlas spievali. Nevadí, ak aj trocha falošne, to len aby dali medveďom, ktorí sa tu v posledných rokoch trocha premnožili, šancu, aby sa im vyhli. Vraj sú plachí a človeku sa radšej vyhnú. Nehnala ma novinárska zvedavosť, nechcela som sa o tom presvedčiť na vlastnej koži.

Keď sme pri speve, v tomto kraji má folklór hlboké korene. I keď prekrásne ľudové kroje dnes vidíte len v múzeách a na členoch folklórnych súborov, určite v nich budú vystupovať aj o niekoľko desaťročí. Zachovajú sa aj ľudové zvyky a hudba. Napr. chýrna Terchovská muzika požiadala o zápis na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Takmer v každej obci pôsobí folklórna skupina, niekde sú ich desiatky. Aj my sme mali možnosť každý deň si vypočuť niekoľko speváckych skupín. Zvlášť mi utkveli v pamäti Terchovčania so sýtymi, mužnými hlasmi, ktorým by sa pravdepodobne medvede naozaj vyhli, žičliví terchovskí zbojníci, ktorí prepadli náš autobus a keď od nás nedostali ani šperky, ani peniaze, ba ani kreditky, ponúkli nás tradičným chlebom a soľou, ako aj pálenkou. A nebola to frndžalica, lež poctivá domáca...

Veľmi milé bolo vystúpenie speváckej skupiny v Múzeu kysuckej dediny v katastri obce Nová Bystrica. Deti a ženy v krojoch nás čakali ukryté pred hustým dažďom v autobusovej čakárni, aby nás privítali prekrásnymi piesňami. Kým sme sa my previezli úzkokoľajovým vláčikom, pardón, historickou lesnou úvraťovou železnicou, ktorá kedysi slúžila na prepravu dreva, premiestnili sa k jednej hospodárskej budove, kde nám zaspievali niekoľko piesní a ponúkli nás vynikajúcimi domácimi koláčikmi a posúchmi. Tu sme sa stretli s umeleckým drotárom Jurajom Šeríkom, ktorý v tom čase plietol z kovových prútikov Srdce pre Slovensko. Každý, kto na diele urobil čo i len jediný uzlík, zapísal svoje meno na zoznam, ktorý autor spolu s drôteným srdcom chce odovzdať na Deň ústavy prezidentovi SR. Z našej skupinky sa zapojili do práce predseda SZSZ Vladimír Skalský a riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová.

V inej drevenici nám predviedli pečenie kapustníkov v domácej peci. Chutili fantasticky. Múzeum v lone prekrásnej prírody napriek vytrvalému dažďu ma natoľko očarilo, že pri ceste vláčikom, striedavo do kopca raz ťahaným, raz zasa tlačeným dieselovým rušňom, som tvrdila, že mi vonia, ako keby išiel na repkový olej. Nedalo mi a spýtala som sa nášho sprievodcu. Sklamal ma - vraj je to obyčajná nafta. Nechápem, vlastné auto mi smrdí, ale ten vláčik mi skutočne voňal.

V žilinskom kraji je pozoruhodná nielen ľudová spevná a tanečná kultúra, ale aj staviteľstvo. Toľko krásnych dreveníc ako v Zázrivej a vo Vlkolínci, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, inde veru neuvidíte. Sú krásne udržiavané, radosť na ne pozrieť.

V. Zsákaiová Držíková