Prvé dva augustové týždne môžeme s pokojným svedomím nazvať oslavou športu. Pozornosť miliárd ľudí vo všetkých kútoch sveta sa upierala na hlavné mesto Spojeného kráľovstva, ktoré hostilo 30. letné olympijské hry.

Britskí organizátori spravili všetko pre to, aby toto najsledovanejšie športové podujatie bolo skutočne nezabudnuteľné. Len samotný otvárací ceremoniál, na ktorom sa okrem britskej kráľovnej Alžbety II. zúčastnilo množstvo známych hercov a umelcov, mal rozpočet 27-miliónov libier (pribl. 10 miliárd forintov) a celkový rozpočet hier dosiahol približne 9 miliárd libier (vyše 3000 miliárd forintov). 10 500 športovcov z 204 štátov sveta a státisíce divákov tak mohli oprávnene očakávať dobre organizované preteky vo špičkových športových zariadeniach.

Odhliadnuc od niekoľkých faux pas, ako napríklad zámena zástavy Kórejskej ľudovodemokratickej republiky za juhokórejskú pred úvodným futbalovým zápasom žien, alebo uvádzanie Ruska ako krajiny pri ukrajinských miestach narodenia v internetových profiloch ukrajinských športovcov, k väčším problémom počas hier, našťastie, nedošlo a v stredobode pozornosti tak po celý čas ostával šport.

Počas dvoch týždňov našlo svojich majiteľov 302 medailových kompletov, celkovo teda 906 medailí. Z nich každá deviata putovala do Spojených štátov amerických, každá desiata do Číny a každá jedenásta do Ruskej federácie. Keďže však pri poradí štátov v tabuľke úspešnosti sa ráta v prvom rade počet zlatých medailí, na treťom mieste za USA a Čínou skončili domáci športovci, ktorí síce získali „len“ každú štrnástu medailu, zlatých mali o päť viac ako Rusi, ktorí sa tak museli uskromniť so štvrtým miestom.

Mimoriadna spokojnosť zavládla v Maďarsku, ktorého športovci sa dokázali vkliesniť medzi najväčšie športové veľmoci a získaním ôsmich zlatých, štyroch strieborných a piatich bronzových medailí sa v tabuľke úspešnosti umiestnili na konečnom deviatom mieste. Hoci trojnásobní vodnopóloví obhajcovia olympijského zlata tentoraz skončili iba na piatom mieste a aj hádzanárom ostala v rukách už tradičná zemiaková medaila (štvrté miesto po štvrtýkrát na olympiáde), zato najmä kajakári a plavci sa postarali o peknú žatvu cenných kovov.

Slovensko, naopak, nemôže byť s účasťou na tohtoročných olympijských hrách spokojné. V ére samostatnosti po prvýkrát žiaden Slovák nesiahol na zlatú medailu a po zisku jednej striebornej a troch bronzových medailí skončilo Slovensko v tabuľke až na 59. priečke. Fakt, že susedné Rakúsko nedosiahlo ani jednu medailu, môže byť len slabou náplasťou a kompetentní si môžu lámať hlavy nad tým, ako vrátiť slovenský šport do úspešnejších koľají.

Olympijské hry v Londýne sú definitívne za nami. Boli dobre zorganizované, pekné, veľkolepé. Od predstaviteľov verejnosti i médií si vyslúžili absolutórium, postavili hostiteľovi nasledujúcej letnej olympiády Riu de Janeiro vysokú latku. Po športovej stránke dokázali vyvolať veľké emócie, obrovskú radosť i slzy smútku. Na jedno však nesmieme zabúdať - šlo v prvom rade o šport, teda o hru. A pri hre nie víťazstvo je najdôležitejšie, ale účasť!

Zlatko Papuček