Slovenskí presídlenci z Maďarska hybnou silou kultúrnych aktivít v Kolárove

V dolnej časti Žitného ostrova, na sútoku Váhu a Malého Dunaja, leží mesto Kolárovo. Voľakedajší názov obce bol Gúta. Toto stredisko obilia a mlynov do r. 1967 bolo (v bývalom Československu) najväčšou dedinou s počtom takmer 14 tisíc obyvateľov.

Ešte v časoch Uhorska bolo po Debrecíne druhou najrozsiahlejšou obcou s chotárom, ktorý meral vyše 50 tisíc jutár obrábateľnej pôdy. V minulosti sa obyvatelia Kolárova okrem poľnohospodárstva a rybárstva zaoberali tkaním sietí a výrobou člnov. V rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa v roku 1947 - 1948 do mesta a jeho blízkeho okolia, najmä novovybudovanej Dediny Mládeže, prisťahovalo približne dve tisíc Slovákov z Maďarska. Prišli sem prevažne z Poľného Berinčoka, Medeša a v menšom počte aj z iných miest a osád Békešskej a Čanádskej oblasti. Boli to prevažne roľníci a robotníci, ktorí našli zamestnanie v roľníckych družstvách. Napríklad hneď po svojom príchode do Kolárova začali s pestovaním ryže v založenom Ryžovom družstve. V roku 1965 postihla takmer celý Žitný ostrov roztrhnutím dunajskej hrádze veľká povodeň. Tá nevynechala ani Kolárovo a spôsobila mu nesmierne škody. Na obnove poškodeného mesta sa významne podieľali podniky a inštitúcie zo slovenských a českých krajov. Vtedy sa tu vybudovali nové rodinné domy, verejné budovy, infraštruktúra a po roku 1970 sa takto Kolárovo stáva aj priemyselným strediskom severovýchodnej časti Žitného ostrova. V nových závodoch a prevádzkach tu popri poľnohospodárstve nachádzajú uplatnenie aj Slováci - presídlenci z Maďarska. Za zmienku stojí, že v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia sa tu vyrábali mopedy značky Babeta, exportované vo veľkom množstve aj do zahraničia. Pre tu žijúcich Slovákov, pochádzajúcich prevažne z maďarskej Dolnej zeme, bol rozhodujúci rok 1968, keď v Kolárove odovzdali do užívania novovybudovanú slovenskú základnú školu. To bol rok aj ich národného a kultúrneho posilnenia. Slovenské aktivity v tomto prevažne Maďarmi obývanom meste mali v ostatnom desaťročí svoje vrcholy a útlmy. Pred piatimi rokmi, roku 2000, sa rozhodli Slováci túžiaci po intenzívnejšej a činorodejšej kultúrno-osvetovej práci založiť Spolok priateľov slovenskej kultúry. Aj pri tomto počine stáli pri jeho zakladaní na čele Slováci z Maďarska a ich potomkovia. Napríklad prvý výbor spolku tvorili: Jozef Kubica, Mária Styková, Pavol Piliši, Margita Selčániová. Teraz je predsedníčkou spolku Anna Tóthová-Gajdáčová, čestnou predsedníčkou Margita Selčániová a kronikárkou Žofia Nagyová-Švihlová. Veľkú organizátorskú činnosť v spolku vykonáva aj jeden z jeho zakladateľov inžinier Pavol Poliš, ako aj rodiny Selčániovcov, Menďanovcov, Stykovcov, Babinských, Litvaiovcov, Pilišiovcov, Beňovcov, Molnárovcov... Spolok priateľov slovenskej kultúry v Kolárove má každoročne bohatý plán činnosti. Napríklad začiatok roka začína stretnutím pri novoročnej kapustnici, fašiangy reprezentačným plesom, jar otvárajú besedami a prezentáciami kníh v rámci mesiaca knihy, máj patrí mládeži a súťaži nových talentov v prednese poézie a prózy, v lete organizujú sviatok Cyrila a Metóda, Deň slovenskej kultúry, na rozlúčku s letom majú tekvicový festival a do konca roka ďalšie podujatia. Najkrajšie a najvydarenejšie akcie sa konajú pod holým nebom. K tomu v Kolárove najlepšie slúži prírodné prostredie starého koryta Malého Dunaja so svojím plávajúcim mlynom. Tento historický zrekonštruovaný mlyn bol vyrobený podľa pôvodného mlyna, ktorý stál ešte pred druhou svetovou vojnou v Radvani nad Dunajom. Je v ňom zriadené múzeum predstavujúce život vodných mlynárov v minulosti. Na mlyne a v priľahlých priestoroch sa organizuje ekologická výučba detí a mládeže. Pri mlyne organizuje svoje podujatia aj Spolok priateľov slovenskej kultúry. Po ukončení kultúrnych podujatí tu spolkári aj radi oddychujú, ženy upečú pagáče, muži uvaria guláš a o zábavu sa postará mládež. Miestnou raritou je, že k vodnému plynu vedie drevený most, ktorý sa považuje za najdlhší v Európe. Spolok udržiava priateľské styky s krajanmi žijúcimi v Poľnom Berinčoku a Medeši a týchto svojich priateľov pozýva na svoje hlavné podujatia a rovnako sa zúčastňuje na ich podujatí v Maďarsku. Takto napríklad boli Slováci z Kolárova vlani účastníkmi Melónového festivalu v Medeši. Spolkárov v ich kultúrnych snaženiach podporuje aj mestský magistrát. - V týchto a podobných aktivitách chce náš spolok pokračovať aj v budúcnosti. Chceme dať našim Slovákom možnosť kultúrneho vyžitia, pracovať v zmysle "ži a nechaj žiť", tolerovať inakosť každého jedinca, pestovať lásku a pocit k národu a vzájomnosti, vieru v zdravé jadro človeka a dobrotu srdca s rešpektom k jeho cíteniu a národnej príslušnosti, - povedala o hlavnom cieli tohto kultúrneho spolku jeho kronikárka a aktivistka Žofia Nagyová.

Treba doplniť, že v meste, v ktorom pri ostatnom sčítaní obyvateľstva žilo 10 823 obyvateľov, z ktorých bolo 17,5 %, čiže 894 Slovákov, je slovenská kultúra nenahraditeľnou činnosťou. A to aj preto, že počet tu žijúcich Slovákov sa od ostatného sčítania obyvateľov podstatne znížil.

Ján Jančovic