Mlynčania na Dolnej zemi ● Zahučali hory na nížine

Z mladších čias si pamätám kultúrne zájazdy, ktoré boli kedysi v našich obciach veľmi obľúbené. Boli to vystúpenia folklórnych skupín, zamerané na predstavenie vlastnej kultúry v inom regióne. Kedysi dávno sa kultúrne telesá jednotlivých osád navzájom navštevovali.

Spevácke zbory a tanečné súbory sa na zájazdy dlhé týždne pripravovali a netrpezlivo čakali, kedy odštartuje autobus plný recitátorov, spevákov, tanečníkov a muzikantov. Boli to mimoriadne osožné cesty aj preto, lebo Slováci v Maďarsku nie vždy - česť výnimkám, predovšetkým inteligencii - vedeli, kde všade sa usadili ich predkovia počas dlhého hľadania nového domova. Ich kultúrne dedičstvo sa v mnohom odlišovalo, preto sa veľmi tešili, keď zistili, že tie isté texty piesní si zachovali aj inde, len ich spievajú v inej melódii.

Keď Mlynčania pri hocijakej príležitosti dospievali „Zahučali hory...“, automaticky sa do reči dostali aj v piesni spomínané „mladé časy“. A tak sa hovorilo predovšetkým o zážitkoch z kultúrnych zájazdov.

Kedy naposledy boli Mlynčania v Sarvaši? Hádam keď sa po druhýkrát uchádzali o titul „Súbor Zväzu Slovákov v Maďarsku“, a to veru nebolo včera!

Mlynčania sa preto rozhodli, že opäť zavítajú na Dolnú zem, aby si pospomínali, zmapovali súčasnú situáciu a získali priaznivcov k oživeniu tradícií kultúrnych zájazdov.

12. augusta v skorých ranných hodinách si členovia speváckeho zboru pod vedením Jozefa Sziveka, nasadli do autobusu a na krátky čas opustili milované hory. Na výlet ich odprevadili starosta Jozef Havelka a riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová.

Okolo obeda už boli v Sarvaši. Po chutnom obede sa vybrali na výlet loďou po Kereši. Ich hostiteľom bol predseda miestnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán, ktorý je zároveň riaditeľom miestneho slovenského kultúrneho regionálneho strediska Celoštátnej slovenskej samosprávy.

Z lode sa pobrali k pomníku osídlencov a do starého evanjelického kostola Samuela Tešedíka. Po tom, ako Tibor Mótyán zaspieval Otčenáš, Mlynčania odpovedali katolíckou piesňou v nádeji, že ak sa tento v poradí štvrtý kostol (predchádzajúce zhoreli) doteraz nezrútil, hádam aj mariánsku pieseň prežije.

Keďže putovná výstava Slovenského osvetového centra pod názvom „Svadobné oblečenie Slovákov v Maďarsku začiatkom 20. storočia“ sa na Pilíš dostane až v polovici decembra, zavítali aj do priestorov Múzea Samuela Tešedíka, aby si pozreli oblečenie nevesty z Mlynkov. Veru aj bez prečítania nápisu spoznali vlastný svadobný kroj a báseň, ktorou kedysi pozýval zváč hostí k slávnostnému sobášu. Kochali sa pohľadom na kroje iných osád a keďže „iný kraj, iný mrav“, veru sa čudovali, aké zvyky pestujú Slováci v ďalekých regiónoch.

Po nabitom popoludní ich v slovenskom regionálnom stredisku čakali „Sarvašské ňaničky“ s vedúcou Editou Častvanovou Vassovou, aby si spoločne zaspievali a zaspomínali.

Riaditeľ Kultúrneho strediska Petra Vajdu Ondrej Častvan, ktorý často sedel v porote, hodnotiacej výkon pilíšskeho speváckeho zboru, s potešením konštatoval, že Mlynčania aj dnes prirodzene a na vysokej úrovni prezentujú svoju kultúru. Aby im mohol častejšie „závidieť“ prekrásne melódie, Mlynčania mu podarovali CD-platňu so svojimi nahrávkami.

Samozrejme, zábava pokračovala v meste na terase, kde Mlynčania pesničkami potešovali okoloidúcich do neskorej noci.

V sobotu pilíšsku delegáciu čakal taktiež bohatý program. V Slovenskom Komlóši v sálašskom múzeu ich privítal Ondrej Lopušný, ktorý sa o zbierku stará presne dvadsať rokov. Návštevníkov obohacuje o nové poznatky a rozveseľuje ich krátkymi anekdotami. Na rozlúčku s múzeom Mlynčania zaspievali Pilíšsku hymnu, za čo sa im pán Lopušný zavďačil komlóšskou pesničkou. Možno by na sálaši vyspevovali dodnes, keby im pán Lopušný neprezradil, že Komlóšania majú aj ďalšie národopisné zbierky, ktoré sa oplatí pozrieť. A tak zavítali aj do mestského múzea, kde si pozreli pozostalosť vedúcej miestneho slovenského divadla Judity Tomkovej.

Vedúci miestneho slovenského regionálneho strediska CSS František Zelman pozval Mlynčanov do priestorov SRS, kde ich ďalší hostitelia (slovenská samospráva a Organizácia komlóšskych Slovákov) čakali s typickou komlóšskou kuchyňou, Mlynčanom neznámou baraňou kapustou. Po obede sa hosťom nechcelo domov. Chceli spoznať aj menšie osady tohto regiónu. Poradili im navštíviť Pivaroš, kde sa práve v ten deň konali oslavy obce. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Pitvaroši Anka Lehoczká im ukázala nedávno otvorenú stálu národopisnú zbierku.

Mlynčania odchádzali z Dolnej zeme vyspevujúc a v nádeji, že v blízkej budúcnosti sem zavítajú v rámci kultúrneho zájazdu s celovečerným programom.

(kir-)