Zájazd Sarvašanov ● Mestá ako na dlani

V auguste sa 54 Sarvašanov, väčšinou členov kultúrneho spolku Vernosť, vybralo na štvordňový zájazd na Slovensko, do Rakúska a do okolia Šopronu.

Prvý deň sme po menších prestávkach v popoludňajších hodinách zavítali do Malaciek, partnerského mesta Sarvaša. Tu nás milo privítali viceprimátor Jozef Bulla a vedúci všetkých organizácií seniorov. Po chutnom a výdatnom obede sa k nám pripojili aj pracovníci mestského úradu a vybrali sme sa na prehliadku tohto záhorského mesta. Najskôr sme si pozreli Chrám Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Od pána farára sme sa dozvedeli, že v októbri 1653, chrám spolu s kláštorom slávnostne odovzdal rádu sv. Františka z Assisi veľmož Pavol Pálfy. Hlavný oltár je najcennejšou cirkevnou i kultúrnou pamiatkou mesta. Tu sa nachádzajú aj Sväté schody z roku 1653 verná kópia jeruzalemských schodov, po ktorých kráčal Kristus do súdnej siene Pilátovej. Ich originál je v Ríme. Historická expozícia krypty pod františkánskym kostolom sa nachádza na dvoch podlažiach. V nadzemnej časti sú umiestnené exponáty venované františkánom v Malackách. V Pálfyovskej kaplnke sú rakvy rodu Pálfiovcov. Odtiaľ vedú schody do podzemia, kde je malé lapidárium - torzá sôch, ktoré v minulosti zdobili Malacky.

Po prehliadke kláštora sme sa rozlúčili s predstaviteľmi malackých seniorov a v sprievode pána viceprimátora a pracovníkov mestského úradu sme odcestovali do susednej obce Kostolište, kde nás privítal starosta Daniel Hubert, ktorý nás informoval o histórii obce a o živote tamojšieho rodáka, slávneho maliara Martina Benku. Prvá konkrétna zmienka o osídlení územia obce je z roku 1206. Jej názov je odvodený od slova kostol. Prvá zmienka o kostole je z roku 1397. Pôvodný gotický kostol bol v roku 1563 prestavaný na renesančnú budovu. Najznámejšou osobnosťou obce bol akademický maliar Martin Benka (21. 9. 1888 - 28. 6. 1971), národný umelec. Rod Benkovcov pravdepodobne pochádzal z horských oblastí Liptova a na Záhorí sa usadil na rozhraní 16. a 17. storočia. V rokoch 1903-1906 bol Martin maliarskym učňom v Hodoníne. Po skončení učenia za maliara-natierača u majstra Lesquiera sa dostal do Viedne, kde pracoval ako maliarsky tovariš v rôznych firmách. Čoraz viac sa zaujímal o skutočné umenie, výtvarné i hudobné.

Vďaka svojpomoci miestnych občanov ešte za umelcovho života vznikla v miestnom kultúrnom dome pamätná izba. Výjavy muža a ženy v kostolištskom kroji na priečelí kultúrneho domu nakreslil sám umelec. Taktiež je zachovaný a rekonštruovaný i Benkov rodný dom. Majstrove diela je možné zhliadnuť nielen v Pamätnej izbe M. Benku, ale i v miestnom kostole, kde namaľoval obraz patróna obce sv. Martina na koni. Na Obecnom úrade v Kostolišti v sobášnej sieni sa nachádzajú obrazy Záhorácka svadba. Po kultúrnom zážitku sme sa ubytovali v novom penzióne Zuzana, kde sme strávili príjemný večierok s hostiteľmi. Ďakujeme im!

Po raňajkách sme sa vybrali do hlavného mesta Slovenskej republiky, do Bratislavy. Zaparkovali sme pri hrade a Národnej rade SR. Prehliadku mesta s turistickou sprievodkyňou Ing. Vierou Forrovou sme začali na hradnom kopci, najvyššie položenom mieste nad Dunajom. Pred nami sa rozprestrelo mesto ako na dlani. Videli sme bratislavské mosty, vrátane najnovšieho mosta Apolo, Slovnaft, nové moderné výškové budovy a vďaka dobrému počasiu aj Rakúsko, množstvo veterných mlynov, ba dokonca aj Maďarsko. Boli sme presne vo výške vyhliadkovej veže UFO, ktorá je nad Novým mostom (Mostom SNP). Z odborného výkladu sme sa dozvedeli, že mesto pri Dunaji je známe už z rímskych dôb. Bratislava bola korunovačným mestom kráľov a kráľovnej Márie Terézie. V čase, keď krajinu ohrozovali Turci, sem presunuli panovníci svoje sídlo aj úrady. Bratislava bola centrom Uhorska. Dunaj je tu prirodzenou hranicou troch štátov (Rakúska, Maďarska a Slovenska) a mesto je známe tým, že sa tu stretávali tri národnosti, tri kultúry. Každý Bratislavčan až do polovice minulého storočia ovládal perfektne a prirodzene tri jazyky. Pokochali sme sa v panoráme a presunuli sme sa na nádvorie hradu. Hrad bol roky v ruinách následkom požiaru i bombardovania a až v šesťdesiatych rokoch bol zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. Kedysi bolo nádvorie miestom, kde jeho obyvateľov zabávali putovní herci a igrici. Tradícia pokračuje a pravidelne sa tu konajú letné programy: divadlá, koncerty klasickej aj modernej hudby. Na hrade je stála expozícia dávnej minulosti Slovenska, strieborný poklad, historický nábytok a zariadenie, historické hodiny. V súčasnosti je tam inštalovaná výstava Kým nevesta povedala áno… (mimochodom, podobná výstava je aj v Sarvašskom múzeu, predstavujúca svadobné odevy Slovákov, žijúcich na Dolnej zemi). Aj ďalšia výstava nazvaná Obrazopis sveta s podtitulom Objektívom Milana Rastislava Štefánika má spojenie so Sarvašom, kde Štefánik študoval na gymnáziu. Fotky z tohto obdobia tam však nenájdete. Z hradu sme sa odviezli popri Grassalkovichovom, dnes Prezidentskom paláci na nábrežie Dunaja. Autobus zaparkoval pri Slovenskom národnom múzeu a prístavisku osobných lodí a my sme sa pešo vydali popri Redute a obnovenom hoteli Carlton do centra. Hviezdoslavove námestie, budova Slovenského národného divadla, Ganymedova fontána… Bratislava je plná turistov, ktorí obdivujú nielen zrekonštruované historické budovy, ale aj novodobé atrakcie. Napríklad sochu Čumila - pracujúceho muža, ktorý sa na okoloidúcich usmieva z kanála, sochu Napoleona, paparazza s obrovským fotoaparátom, ale aj šokujúce prekvapenie na každom rohu či vhodnom mieste - kravy. Pomaľované, vyzdobené - každá je originálna, každá je iná. Fotoaparáty a kamery majú každú chvíľu čo snímať.

Na Hlavnom námestí sa pristavujeme pri fontáne, ktorá vznikla z prozaického dôvodu. Požiar v meste bol kedysi pohromou, pretože bolo potrebné nosiť vodu až z Dunaja. Fontány sa stali zásobárňou vody aj miestom stretnutí a námetom pre legendy. Postava rytiera Rolanda je údajne podobizňou cisára Maximiliána. Rytier Roland jej prepožičal meno preto, aby cisárova socha mohla zostať na námestí v časoch, keď uctievanie cisárov nebolo v móde. Legenda hovorí, že ktorá slobodná dievčina uvidí na Silvestra sochu, ako sa otočí okolo vlastnej osi, do roka sa určite vydá. My sme v auguste nemali šancu.

Budovu radnice práve rekonštruujú a priečelie je vtipne zakryté plátnom, pomaľovaným osobnosťami slovenských dejín.

Primaciálny palác, Mirbachov palác, zrekonštruovaný Kostol františkánov s múmiou a Čiernou Madonou, medené korunky na mestskej dlažbe, ktoré označujú, že kráčame po kráľovskej ceste, Michalská veža... Z rozprávania našej sprievodkyne vyžaruje jej láska k mestu, úcta k bohatej histórii metropoly na Dunaji. Lúčime sa s ňou a ďakujeme jej. Jeden deň nestačí na to, aby sme videli všetky poklady dejín.

S Bratislavou a Slovenskom sme sa rozlúčili po obede - v Slovenskej krčme sme ochutnali pravé slovenské bryndzové a kapustové halušky. Sedeli sme za Pribinovým stolom, na stoličkách, ktorých je v tejto reštaurácii 500, presne toľko, koľko členov mala Pribinova družina. Na stenách sú obrazy národných buditeľov a úryvky z ich básní. Aj naša slovenská hymna… Dejiny a udalosti v skratke na jednom mieste. Možno sa nám spomienky na výlet vybavia doma práve pri varení a jedení strapačiek. A keď budú v televízii vysielať zábery z Bratislavy, budeme znovu na miestach, ktorými sme sa prešli.

Z Bratislavy sme smerovali do západného Maďarska, do Šopronu. Tu sme sa ubytovali v prekrásnej časti mesta Lővérek. Na druhý deň sme sa so sprievodkyňou Annou Blaškovou (sarvašskou rodáčkou) vybrali do Eisenstadtu, malebného rakúskeho mestečka. Tu sme sa prechádzali ulicami medzi prekrásnymi budovami, niektorí z nás si pozreli aj kaštieľ Esterházyovcov. Popoludní sme sa vrátili naspäť do Maďarska. V Nagycenku sme navštívili kaštieľ rodiny Széchenyiovcov a potom nás čakala návšteva Šopronu. Na hlavnom námestí pod Požiarnou vežou sme sa kochali pohľadom na krásne staré budovy mesta, obdivovali sme dom Fabricius a Stornó, Kozí kostol a iné pamätihodnosti mesta. V posledný deň sme navštívili malú dedinku Fertőrákos a popoludní nás čakala posledná zastávka nášho zájazdu Pannonhalma. V dobrej nálade a s peknými zážitkami sme sa vrátili domov.

Za finančnú podporu ďakujeme Generálnemu sekretariátu zahraničných Slovákov a Celoštátnej slovenskej samospráve.

V mene účastníkov zájazdu

Anna Franková