Oslavy vo Vágašskej Hute

Popri mnohých obciach tradičné stretnutie slovenských národnostných súborov usporiadali tohto leta aj Obecná a Slovenská menšinová samospráva Vágašskej Huty.

Bolo by chybou odmietnuť pozvanie do malebnej obce uprostred prekrásnych zemplínskych lesov a nezúčastniť sa obecného dňa Huty Vagasiensis, ako sa dedina v prvej písomnej zmienke o obci spomína.

Typickým remeslom, rozšíreným kedysi v obci, bolo sklárstvo. O rozmach osady sa pričinil rod Károlyiovcov. Ak sa však viac ako 200 divákov započúvalo do dvojjazyčného historického prierezu minulosti obce, mohli sa dozvedieť, že o osídlení obce Slovákmi existujú dve verzie. Sklársky priemysel tu totiž začiatkom 19. storočia zaniká a „valal“ opúšťa 50 rodín. Podľa prvej sa sem nasťahovali obyvatelia zo susednej obce Kovácsvágás, pričom pomenovanie „vágás” odhaľuje ich remeslo, teda drevorubačstvo. Existuje však i verzia o príchode šiestich podtatranských rodín, pretože široké lesy priťahujú drevorubačov spod Tatier. V 30. rokov 19. storočia sa miestni muži priúčajú od trenčínskych majstrov drotárskemu remeslu, aby sa v 60. a 70. rokov dali na vandrovné drotárstvo. Stopy po sklárskom remesle prezrádzajú dnes už iba dva nefunkčné kameňolomy.

Roku 1941 žilo v obci 434 ľudí, ale po výmene obyvateľstva ich počet klesol na polovicu. Napriek tejto smutnej bilancii sa dedinka neustále rozvíja. V posledných rokoch tu dokonca vybudovali kanalizáciu.

Vo Vágašskej Hute je medzinárodná dielňa drevorezbárov, ktorí ukážky zo svojej tvorby rozostavali popri ceste. Hostí vítajú a predstavujú im typický obraz jej minulosti drevená socha ženy, sklenára i drotára. Hostia, väčšinou turisti, tu môžu navštíviť miestne slovenské múzeum.

Pozvaniu do tejto malebnej dedinky s pestrou históriou ťažko odolať. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik síce roky odolával, predsedníčka miestnej menšinovej samosprávy Estera Kissová, ho však nakoniec presvedčila. Hneď v úvode podujatia mu odovzdal slovo starosta obce Jozef Kuma. Ján Fuzik začal svoj pozdrav sebakriticky. Svoju dlhoročnú absenciu na podobných oslavách v regióne ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou, ale zároveň sa priznal, že v myšlienkach sa často vracal do tejto dedinky, kde ako redaktor slovenského národnostného vysielania Maďarskej televízie nakrúcal film o zemplínskych drotároch. Spomenul si dokonca i na mená dnes už zosnulých majstrov. Predseda CSS na záver prisľúbil, že sa sem mieni častejšie vracať, veď záujem samosprávy o slovenskú základnú školu v Novom Meste pod Šiatrom, ako aj kúpa objektu pre budúci slovenský oblastný dom v Baňačke, ho k tomu budú aj nútiť, čo prítomní privítali búrlivým potleskom.

Po príhovoroch nasledoval kultúrny program, ktorý začali najmenší z novomestskej slovenskej školy. Detský folklórny súbor Zemplínčatá predstavil novú choreografiu, pozostávajúcu z čapáša, širiakového, karičiek, polky a valčíka. To všetko, samozrejme, na zemplínske piesne v podaní dievčat. Po deťoch vystúpili spevácke zbory z Malej Huty, Baňačky, Fizéru a Nižného Regmecu. Tradičnými hosťami národnostného stretnutia sú mladší i starší členovia Folklórnej skupiny Strapec z obce Čerhov na Slovensku.

Odmenou pre vystupujúcich bola obrovská kytica a brúsená váza, ale aj pohostenie z diviny, zapíjané miestnym ostrým, aby sa vraj spevákom hlasivky „namazali“.

(jk)