Daj Boh šťastia tejto zemi/Všetkým ľuďom v nej/Nech jej slnko jasne svieti/Každý Boží deň

Nech ich sused v láske má
Nech im priazeň pokoj dá
Daj Boh šťastia tejto zemi
Všetkým ľuďom v nej

Daj Boh šťastia celej Zemi
Všetkým národom
Nech ju svetlo hviezdy lásky
Ožaruje dom

Hladným chleba dobrého
Chorým zdravia pevného
Daj Boh šťastia celej Zemi
Všetkým národom

Dopraj Bože svojmu dielu
Večné trvanie
Nech sa samo nezahubí
Všetci prosíme

Rybám čistej vody daj
Vtáctvo a zver zachovaj
Dopraj Bože svojmu dielu
Večné trvanie

V roku 1989 sa v rodine Blahoroda Kolárika v Brusne objavila vzácna zbierka „Písně pastorálne“ zapísané Gašparom Drozdom (1805-1874) asi v tridsiatych rokoch 19. storočia. Touto zbierkou, ktorá popri textoch má aj notový záznam, sa autor významne zapísal do našej kultúrnej histórie. Objavenie zbierky dalo v r. 1991 podnet ku vzniku festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska. Zároveň sa zrodila aj hymnická pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi na melódiu pastorely G. Drozda s textom Viliama Jána Grusku (1936).

Táto prekrásna koleda je dnes rozšírená po celom Slovensku aj vďaka obľúbeným spevákom Paľovi Haberovi a Robovi Kazíkovi, ale aj vďaka CD nosiču Daj Boh šťastia tejto zemi (1993), ktorý v booklete uvádza aj pôvod melódie a autora textu. Autora textu uvádza na CD svojich vianočných kolied aj spevák Paľo Habera, aj Čítanka pre slovenské školy v Poľskej republike, aj Hudobná výchova platná už štyri roky pre základné školy v Slovenskej republike, atď. Text koledy má svoju anglickú verziu (v preklade Marty Barabášovej), francúzsku (v preklade Etiena Rudzana), nemeckú (v preklade Františka a Marty Barabášovcov), rumunskú (v preklade Jána Kerďu), maďarskú (v preklade Lászlóa Koncsola, 1988) a rusínsku v prebásnení Márie Mačoškovej, 2011), vždy s uvedením autorov. Zväz Slovákov v Maďarsku  prijal túto krásnu koledu za svoju hymnu. Všetci ju máme radi, hrdo ju spievame na rôznych podujatiach, ale sotva kto z nás vie, odkiaľ jej hudba pochádza a kto je autorom jej textu. Práve preto som tento článok napísal. Patrí sa predsa, aby sme všetci vedeli, ako vznikla táto pieseň, komu môžeme za ňu ďakovať.

Viliam Ján Gruska, ktorého Výbor Matice slovenskej 18. januára 1990 zvolil do funkcie predsedu, a ktorého vízie o budúcnosti MS boli dosť chmúrne, o zrode tejto hymny píše takto:

„Najprv som svoje pocity vložil do priania, názvu putovného vianočného programu uvádzaného v decembri 1990. Nazval som ho Daj Boh šťastia tejto zemi. Po objavení zbierky Gašpara Drozda v Chrenovci u Stolárikovcov a v nej množstva krásnych kolied, ktoré sa stali podnetom pre vznik festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska, v roku 1991 som ako jeho dramaturg pociťoval potrebu festivalovej koledy. Jej začiatok, aj základnú osnovu troch strof som už mal. Pri prvom uvedení kolied Chrenovčanmi som sa sústredil na počítanie slabík. Melódia koledy, na ktorú čakal prvý verš, ich mala mať osem. Takto znela:

Ho - re vstá - vaj - te va - la - si. To je ona! Daj Boh šťas - tia tej - to ze - mi. Prvá strofa bola na svete za pár minút. Podľa pripravenej osnovy zakrátko aj ďalšie dve strofy. Čo textu tejto koledy pomohlo na svet? Princípy výchovy z domu, tisíce ľudových piesní, ktoré sa mi rokmi cez Lúčnicu aj cez tvorbu programov vrývali do podvedomia, i vnímanie najsúčasnejších trápení a starostí ľudstva…”

Vo víre týchto myšlienok vznikol text svojrázne slovenský, ktorého korene hlboko siahajú do duše nášho národa. Prevláda v ňom ľudskosť a dobrota. Prosba k Pánu, aby dal šťastia celej Zemi, všetkým národom a - pre seba iba malé želanie: aby nás sused v láske mal, aby nám priazeň a pokoj dal! To sú tie hlboké korene duše nášho slovenského národa, o ktorých som ani nie tak dávno písal aj v súvislosti so vznikom našej národnej hymny.

Viliam Ján Gruska, autor textu pilíšskej hymny, bol predsedom Výboru Matice slovenskej iba do 6. júla 1990.

Predtým, aj potom pôsobil ako scénograf, pedagóg VŠMU, etnograf, tvorca festivalov novej generácie, scenárista a režisér scénických, televíznych programov a filmov, výstav a vydavateľ. V roku 1996 habilitoval na docenta. V roku 2008 mu bol udelený Pribinov kríž.

Od decembra 2012, spolu s Ondrejom Šulajom a Vladimírom Godárom, je jedným z členov Rady vlády pre kultúru, ktorých menuje ministerstvo kultúry.

Gregor Papuček
(Na základe listu V. J. Grusku)