Sympózium ● Budapeštiansky Slovák desaťročný

Národné piesne „Hoj, vlasť moja...“ a „Aká si mi krásna...“ v prednese Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena pod taktovkou Jána Šutinského slávnostne naladili účastníkov jubilejných osláv, ktoré sa konali v divadelnej sále budovy, v ktorej sídli Slovenská samospráva Budapešti (SSB).

Hostí privítala moderátorka slávnosti, prvá zodpovedná redaktorka časopisu Budapeštiansky Slovák, podpredsedníčka SSB Ildika Klauszová Fúziková:

- Dovoľte mi, aby som vás v mene členov poslaneckého zboru SSB srdečne pozdravila pri príležitosti 10. výročia vydávania časopisu Budapeštiansky Slovák. Je mi cťou, že môžem medzi nami privítať vysokopostavených hostí zo Slovenska i z Maďarska: pani Evu Balážovú z Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR, riaditeľa Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislava Bajaníka a jeho spolupracovníčku Vieru Tapaľagovú, bývalého šéfredaktora časopisu Život Ladislava Tomášeka, šéfredaktora mesačníka Dimenzie z Košíc Róberta Matejoviča, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, riaditeľku Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbetu Uhrinovú Hornokovú, bývalého šéfredaktora Ľudových novín Zoltána Bárkányiho, riaditeľku Slovenského osvetového centra CSS Katarínu Királyovú a členov poslaneckých zborov slovenských samospráv hlavného mesta, ako i všetkých prítomných. Je pre mňa mimoriadnou cťou moderovať sympózium, ktoré inicioval poslanecký zbor SSB pri príležitosti 10. výročia založenia časopisu Budapeštiansky Slovák. Náš poslanecký zbor a redakcia časopisu BS sa rozhodli toto jubileum osláviť, veď v desaťročných dejinách našej samosprávy je toto výročie ozajstným sviatkom. Navyše poznávanie sa, zbližovanie sa, vzájomný dialóg a výmena skúseností v oblasti médií sú dôležité aj v súčasnosti. Veď si máme navzájom čo povedať, ukázať, máme sa čo navzájom učiť. Nehovoriac o tom, že výročné stretnutie je vhodnou príležitosťou na bilancovanie činnosti, sumarizovanie výsledkov a problémov, na základe ktorých si možno určiť úlohy do budúcnosti a smer ďalšieho rozvoja nášho časopisu. Tentokrát budeme oslavovať pracovne, veď sme požiadali dvoch skvelých odborníkov, aby hodnotili desať ročníkov nášho časopisu.

Početným prítomným sa prihovorila predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, ktorá stručne informovala o desaťročnej činnosti SSB, o vzniku, poslaní, zámeroch, ale aj o finančných ťažkostiach, ktoré sprevádzajú vydávanie časopisu Budapeštiansky Slovák. Potom dostali slovo bývalý šéfredaktor najväčšieho slovenského obrázkového týždenníka Život Ladislav Tomášek a bývalý šéfredaktor Ľudových novín Zoltán Bárkányi, ktorí vypracovali hodnotenie nášho dvojmesačníka, ktoré bolo východiskovým materiálom sympózia. Odborníci konštatovali, že Slováci našej dvojmiliónovej metropoly by bez SSB nemali vlastný časopis. Samospráva po svojom vzniku medzi svoje prvé najdôležitejšie úlohy zaradila založenie vlastného časopisu. Bol to smelý a rozvážny čin, ktorý vyvolal v našich slovenských novinárskych kruhoch úprimný obdiv a uznanie. Oprávnenosť existencie a užitočnosť časopis ako fórum SSB potvrdil. Prví zodpovední redaktori - Ildika Klauszová Fúziková (k jej menu sa viaže vypracovanie programu časopisu) a Michal Hrivnák - dali časopisu základnú tvár, na ktorej nebadať po rokoch vrásky, ale skôr postupné skrášľovanie, presnejšie, v rámci daných možností zlepšovanie. Pôvodnou prioritou časopisu bola úloha informovať o živote slovenskej menšiny v hlavnom meste, o jej rôznorodej činnosti. V tomto poslaní pokračovali aj nasledujúci zodpovední redaktori, ktorí sa ako tvoriví novinári snažili svojou mierou formovať časopis - Oldřich Kníchal, Gregor Papuček a Alžbeta Hollerová Račková. Budapeštiansky Slovák počas svojej existencie prešiel rozvojom tak z formálnej, ako i z obsahovej stránky. Nemožno však zamlčať fakt, že z palety novinárskych žánrov mnohé sa v ňom vyskytujú pomerne zriedkavo. Časopis sa od svojich počiatkov usiluje vyhovieť nielen obsahove, ale i jazykovo všetkým čitateľom, obaja odborníci vyzdvihli dobrú jazykovú úpravu časopisu. Skromne poznamenali, že v maďarskej prílohe je oveľa viac jazykových nepresností ako v slovenskej časti časopisu.

Čo sa týka budúcnosti, BS by sa mohol obohatiť o ďalšie žurnalistické žánre, aby sa stal profesionálnejším. Príkladom úspechu aktivity Slovákov v Budapešti je vznik a prežitie, ale aj vyprofilovanie Budapeštianskeho Slováka. Potom odzneli pozdravné listy splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov Vilmy Prívarovej, ktorý prečítala pani Eva Balážová, a predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša a riaditeľa Krajanského múzea MS Stanislava Bajaníka, ktorý prečítala pani Viera Tapaľagová.

Pri príležitosti 10. výročia časopisu Budapeštiansky Slovák sa prítomným prihovoril aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý zablahoželal SSB a redakcii BS. Spomenul, že časopis vyrábajú profesionálni novinári na kvalitnej úrovni, ale nemajú to ľahké, najmä čo sa týka nedostatku finančných prostriedkov. Pripomenul, že o rok budú menšinové voľby, takže aj prostredníctvom časopisu treba mobilizovať budapeštianskych Slovákov, aby sa mohla opäť vytvoriť SSB a aby mohla pokračovať vo vydávaní svojho časopisu. J. Fuzik sa zmienil aj o tom, že 4. októbra tradične oslavujeme Deň slovenských novinárov v Maďarsku, keď sa na pôde CSS koná stretnutie všetkých slovenských novinárov.

Záverom sa predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová poďakovala všetkým bývalým a súčasným zodpovedným redaktorkám a redaktorom, jazykovým lektorom, autorom, odborníkom, sponzorom a tlačiarni „Zoro Stúdió“ za doterajšiu spoluprácu. V mene poslaneckého zboru SSB a redakcie BS im odovzdala vecný darček a kyticu kvetov a popriala im dobré zdravie, vytrvalosť a ďalšiu úspešnú prácu.

Jubilejná slávnosť sa skončila blokom slovenských ľudových piesní v prednese Ozveny, ochutnávkou jubilejnej čokoládovej torty a priateľským posedením.

(fúziková)

Splnomocnenkyňa

vlády Slovenskej republiky

pre zahraničných Slovákov

Vilma Prívarová

V Bratislave dňa 23. novembra 2005.

Vážené vedenie Slovenskej samosprávy hlavného mesta,

vážený redakčný kolektív Budapeštianskeho Slováka,

desať rokov v živote jednej tradičnej slovenskej zahraničnej komunity je len nepatrný zlomok v jej histórii. O slovenskej národnostnej menšine v Maďarsku to platí dvojnásobne. Napriek tomu je jubileum Vášho šíriteľa slovenskej litery v Budapešti veľmi významné. Veď Budapeštiansky Slovák zohráva významnú úlohu pri šírení slovenskej kultúry a slovenského jazyka a prispieva k upevňovaniu kultúrnych hodnôt a národnostného povedomia Slovákov nielen v hlavnom meste. Za roky svojej existencie sa vykryštalizovali jeho obsah i forma. Stal sa kontaktnou základňou, šíriteľom kultúrnych hodnôt i informácií. Oprávnene si nárokuje na označenie fórum, ale zároveň aj zrkadlo mnohostrannej aktívnej činnosti volených zborov i početných slovenských záujmových združení, ktoré pôsobia v Budapešti.

Stránky Budapeštianskeho Slováka so záujmom otvárame aj na Slovensku. Napriek výhodám modernej techniky, ktorá ovládla aj naše vzájomné kontakty, môžeme tlačené slovenské slovo prirovnať k hodnotám trvalým, k diamantu v hrudi. Sme preto radi, že text v našom spoločnom materinskom jazyku má neustále svojich čitateľov. Veríme, že napriek finančným ťažkostiam, ktoré sú stabilnými súputníkmi každého periodika, budeme ešte dlho poznávať prostredníctvom Vášho časopisu tvorbu slovenských literátov, odkrývať hlboké stopy Slovákov v minulosti hlavného mesta, tešiť sa spolu s Vami a s Vašimi čitateľmi z úspešných národnostných podujatí. Z Budapeštianskeho Slováka sa pravidelne dozvedáme o naplnených jazykových kurzoch a veľkom záujme o štipendium pre študentov slovenčiny. Tieto informácie nás mimoriadne tešia, lebo to znamená budúcnosť slovenskej menšiny v Maďarsku, budúcnosť Vášho časopisu.

Vážená Slovenská samospráva Budapešti,

vážená redakcia Budapeštianskeho Slováka,

Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov si Vašu doterajšiu prácu mimoriadne váži. Dovoľte mi preto, aby som pri tejto jubilejnej príležitosti všetkým tvorcom časopisu zaželala veľa tvorivých síl, invencie, ale aj autorskej a vydavateľskej spokojnosti.

Vilma Prívarová