Pri tejto príležitosti sa zišli 18. mája v Kultúrnom dome a osvetovom inštitúte Ferenca Dérczyho priatelia spevokolu z okolitých miest a obcí. Hostia si už v hale budovy mohli pozrieť výstavu fotografií o histórii jubilujúceho spevokolu. Miestni prichystali pre svojich priateľov chutné „magáne“ a domácu pálenku.

Jubilejnú slávnosť otvorila zástupkyňa predsedu Slovenskej samosprávy Békešskej župy a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kondoroši Judita Krajcsoviczová. Moderátorka pozdravila prítomných aj v mene Istvána Dankóa, syna nedávno zosnulej Zuzany Dankovej, ktorá viedla spevokol Ruža 30 rokov. Vedúci hosťujúcich spevokolov a skupín položili kvetiny k pamätnému miestu vytvorenému zo sviečky a jej fotografií.

„V priebehu 40 rokov sa členovia súboru zúčastnili na každom podujatí, boli aktívnymi občanmi svojho mesta. Ich vedúca Zuzana Danková pozbierala a dala do repertoáru skupiny celý poklad miestnych ľudových piesní. Spevokol vyvinul veľké úsilie v oblasti zachovávania kondorošských tradícií. Ďakujem vám za 40-ročnú prácu a želám vám veľa zdravia, aby ste mohli pokračovať vo svojej činnosti a zapájali ste do tejto práce aj mladých. Veď zachovanie tradícií, odovzdávanie hodnôt našich predkov bude takto úplné.” - týmito slovami ocenil činnosť ľudového spevokolu Béla Dankó. Primátor mesta a parlamentný poslanec na znak uznania tvorivej práce spevokolu odovzdal každému členovi kvetinu.

Pani Látkócziová rozprávala o pôsobení spevokolu za posledných desať rokov. Aj ona vychádzala zo zbierky Zuzany Dankovej. „Má plnú skriňu pozbieraných ľudových piesní. Do posledného okamihu svojho života pomáhala našej speváckej skupine,” zaspomínala si s dojatím terajšia vedúca spevokolu a v slzách dodala: „Prvá pieseň, ktorú sa súbor naučil, bola o Kondoroši.”

S históriou spevokolu oboznámili prítomných knihovníčky Márta Nagyová Godová a Gyöngyi Bájerová Žiaková. Spevokol založili r. 1974 s cieľom zachovať piesne Slovákov a Maďarov žijúcich v Kondoroši. Jeho členovia si v priebehu desaťročí vytvorili dobré styky so spevokolmi v okolí Kondorošu. Kondorošskí speváci boli pravidelnými účastníkmi na národnostných podujatiach v župe a v regióne. Ich úspešnú prácu dokazujú významné ceny: „Nívó“ cena od župy, Pamätná plaketa Za Kondoroš, Zlaté kvalifikácie a cena Zlatý páv od Zväzu speváckych zborov KÓTA.

„Štyridsať rokov je pekný vek - v tom čase som ešte navštevoval gymnázium. Už vtedy som počul o kondorošskej čárde, o ktorej vedeli ľudia v celej krajine.Ale o tom, žetu žijúa pestujú svoju kultúru aj Slováci, som počul prvý raz od spevokolu. Najprv som sa stretol s Kondorošanmi ako novinár. Počul som, že majú bohatý repertoár. Dobre by bolo tú skriňu piesní zachovať a šíriť ich aj naďalej na javisku,” posmeľoval kondorošských spevákov do ďalšej práce vo svojom pozdravnom prejave predseda CSSM a parlamentný hovorca Ján Fuzik.

Starosta priateľskej dediny Tekovské Lužany zo Slovenska Marián Kotora sa pripojil k myšlienke pokračovania v práci so starou legendou o starcovi, ktorý sadil svätojánsky chlieb. „Keď sa ho spýtali, prečo sa pustil do roboty, ktorej plodov sa nedožije, odpovedal takto: - Keď som prišiel na tento svet, dostal som dary zeme, slnka a iné dobrodenia, o ktoré som sa tiež nijako nepričinil. Patrí sa, aby som po sebe tiež niečo zanechal pokoleniam, čo prídu po mne,“ povedal starosta a ďalej sa prihovoril členom spevokolu: „Nadviažuc na posolstvo citovanej starej legendy, je našou povinnosťou po sebe niečo zanechať, nejakú pamiatku, odkaz, smerovanie. Vaše posolstvo vyjadrujete v piesňach, v objavovaní a zachovávaní zvykov a obyčajov. Vaše snaženie je nedoceniteľné a nadovšetko dôležité. Nielen pre nás, ktorým svojimi vystúpeniami spôsobujete radosť a príjemné pocity, ale aj pre generácie, ktoré prídu po nás a budú chcieť vedieť, ako sme žili my, ako žili naši rodičia. V každej piesni je kus života, osudu, zážitkov či spomienok. Každá má svoj odkaz, svojho adresáta. Buďte ešte dlho poštármi dobrých správ. Pretože piesne - aj vďaka vám - tu budú, aj keď my už nebudeme...“ Na záver svojho prejavu informoval obecenstvo o tom, že zastupiteľstvo obce Tekovské Lužany udelilo Zuzane Dankovej cenu in memoriam. Vyznamenanie odovzdal starosta jej synovi Istvánovi Dankovi.

Vedúci spriatelených spevokolov a skupín odovzdali členom jubilujúceho speváckeho zboru darčeky a povzbudili ich peknými slovami. Jubilanti potom zaspievali už spomínanú prvú pesničku o Kondoroši. Pieseň znela dvojjazyčne - s maďarským a slovenským textom -, ako to spievali predkovia Kondorošanov.

„Ľudia sa cítia osamelí, pretože stavajú múry namiesto mostov.” - otvorila kultúrny program spevokolov so slovami Josepha F. Newtona Judita Krajcsoviczová a dodala, že prítomné skupiny stavajú mosty z ľudových piesní. Potom pre radosť prítomných dlho spievali aj priatelia z Čabačudu, Čorvášu, Kétšoproňu, Telekgerendášu a Poľného Berinčoka.

Ildika Očovská