Čitatelia Ľudových novín si v uplynulých rokoch každoročne mohli prečítať informácie o sérii podujatí, ktoré prebiehajú v tomto (aj) Slovákmi obývanom mestečku neďaleko Budapešti v máji. Verným čitateľom nie je neznámy ani fakt, že mesto - z iniciatívy a s pomocou miestnej slovenskej samosprávy - pestuje družobné vzťahy s obcou Beluša na Slovensku, odkiaľ podľa tradície prišli predkovia Malotarčanov.

Tohoročné Malotarčianske dni (16.-18. mája) boli trochu iné. Mesto v rámci programu Európskej únie Európa pre občanov získalo finančnú dotáciu na spoločný projekt Malotarčianske mestské dni a stretnutie partnerských miest pred voľbami do Európskeho parlamentu. Projektovými partnermi, okrem Malej Tarče a Beluše, boli obce Turia (Rumunsko), Laslovo (Chorvátsko) a mesto Radomyśl nad Sanem (Poľsko). Organizátori pripravili naozaj bohatý program, v ktorom okrem kultúrnych podujatí figurovali aj konferencie a gastronomické udalosti. Poďme však pekne po poriadku.

Je už tradíciou, že Malotarčianske dni otvorí podujatie Malotarčianskeho kultúrneho spolku (KIKE). V tomto roku prekvapili záujemcov výstavami, ktoré boli inštalované v Základnej škole Józsefa Simándyho a prezentovali tvorivosť miestnych obyvateľov a tvorcov z okolia. Čo trieda - to výstava. Dve z nich patrili Slovákom. Miestna slovenská samospráva a Osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (OC CSSM) pripravili výstavu čepcov zo štyroch žúp Maďarska. Členka miestneho slovenského zboru, zástupkyňa vedúceho Slovenského regionálneho kultúrneho strediska v Ečeri Katarína Szabová Tóthová a riaditeľka OC CSSM Erika Zemenová Palečková inštalovali výstavu prezentujúcu čepce a ručníky Slovákov z okolia Pešti, z Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej a Békešskej župy. Pre návštevníkov uviedli názvy čepcov v nárečí daného regiónu, ktoré foneticky prepísali aj do maďarčiny, v spisovnej slovenčine a v maďarčine. Ďalšia trieda patrila výstave o minulosti a súčasnosti Beluše. Hostia zo Slovenska okrem ľudových tradícií, tradičného oblečenia a tradičného spôsobu života - vrátane jedál - predstavili záujemcom aj súčasnosť jednej z najväčších obcí Slovenska, neďaleko Trenčína. Pozorní návštevníci si vo vystavených albumoch mohli všimnúť aj fotografie dokumentujúce viac než 10-ročné vzťahy medzi hostiteľským mestom a jeho prvou partnerskou obcou. Otvorenie výstav bolo zároveň slávnostným otvorením série podujatí, na ktorých privítal účastníkov primátor mesta Sándor Solymosi. Do otváracieho ceremoniálu prispeli, a určite vzbudili pozornosť, aj slovenskí vystavovatelia. Výstavu čepcov otvorila Erika Zemenová Palečková oblečená do tradičného odevu vydatej ženy zo Slovenského Komlóša, vedľa nej stáli dve ženy z Jače, tiež v miestnom kroji, ktorého súčasťou boli samozrejme aj čepce. Riaditeľka OC CSSM poukázala na to, že odev vždy odzrkadľoval aj rodinný stav a spoločenské postavenie jeho nositeľa. Hostia z Beluše zaspievali slovenskú ľudovú pieseň z oravského regiónu.

Večer, v Spoločenskom dome Csigaház (Ulita) sa na spoločnej zábave stretli všetci účastníci tohto multikultúrneho podujatia, aby naplnili zmysel programu: nadväzovanie priamych kontaktov medzi občanmi z rôznych členských štátov EÚ. Ako to výstižne sformuloval vedúci jednej z delegácií, medzi obyvateľmi partnerských miest treba vybudovať také pevné vzťahy, aby pretrvali, bez ohľadu na to, kto stojí na čele danej lokality. Prvým krokom vzájomného zoznamovania sa bolo predstavenie a privítanie hostí, čo bolo úlohou hostiteľa, primátora Sándora Solymosiho. Ako prvú pozdravil 16-člennú delegáciu prvej partnerskej obce Malej Tarče, hostí zo Slovenska na čele so starostom Jánom Prekopom a pracovníčkou obecného úradu Soňou Kováčikovou. Pán primátor vo svojom prejave pripomenul, že pôvodné jadro ich mesta bolo slovenské. Medzi projektovými partnermi boli aj dve Maďarmi obývané lokality, Turia z Rumunska a Laslovo z Chorvátska. Za svoju obec, ktorá sa po maďarsky volá Torja, sa prihovoril starosta Attila Daragus, ktorý spomínal na spoločne strávené chvíle na kultúrnych podujatiach, či už v Malej Tarči, alebo v ich obci, vzdialenej 800 km. Obec Laslovo v Slavónsku je známa tým, že v roku 1992, počas vojny na území bývalej Juhoslávie, bola srbskou armádou zrovnaná so zemou. Po šiestich rokoch, v roku 1998 obec znova založili. Na Malotarčianskych dňoch ju zastupovala miestna Nadácia ľudového tanca. Cestu primátora mesta Radomyśl nad Sanem Jana Pyrkosza do Maďarska znemožnili záplavy, ale početná poľská delegácia sa spolu s ostatnými hosťami výborne zabávala až do rána.

Napriek náročnému prvému dňu sa všetci projektoví partneri dostavili na druhý deň na súťaž v príprave jedál na rošte. Belušania priniesli klobásky, kuracie a bravčové mäso, no a - samozrejme - ovčí syr, slaninku a zákusky. Na pitie ponúkali žinčicu a veľmi chutila aj slivovica. Bola to súťaž, v ktorej naozaj vyhrali všetci: tí, ktorí varili, ale aj hostia, ktorí ochutnávali jedlá z rôznych krajín. Kým sa vonku na prírodnom javisku striedali kultúrne skupiny, medzi nimi aj miestni folkloristi pod vedením mladého choreografa Zsolta Szilágyiho, v priestoroch mestského úradu prebiehala konferencia venovaná fungovaniu Európskej únie. Aktuálnosť jej dodali voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa začali niekoľko dní po tomto podujatí. Nasledujúcim bodom programu malo byť fórum podnikateľov zo zúčastnených partnerských miest, avšak pre nepriaznivé počasie sa nakoniec nekonalo. Záverečným programom pre slovenskú delegáciu bolo stretnutie s primátorom Sándorom Solymosim na mestskom úrade v nedeľu predpoludním, kde sa okrem perspektívach spolupráce hovorilo aj o aktuálnych úlohách samospráv súvisiacich s organizačným zabezpečením volieb.

Členmi slovenskej delegácie boli aj riaditeľka školy Edita Horváthová a riaditeľka materskej školy Adriana Čemešová, ktoré rokovali o možnostiach spoločných projektov v programovacom období 2014-2020. Tie by boli pokračovaním úspešných projektov Socrates-Comenius Spoznávame život našich predkov realizovaného od roku 2004 do roku 2007 s finančnou podporou EÚ. Na projektoch sa okrem Beluše a Malej Tarče podieľali aj materské školy z Breitensee (Rakúsko), či Rudziniec (Poľsko) a Bíloviec (Česká republika).

(BR)