Slovenské osvetové centrum Mlynky usporiadalo 5. júna v Stredisku pilíšskych Slovákov popoludnie venované ľudovým tradíciám v pilíšskej oblasti. Najprv sa predstavili škôlkari zo susedného Santova. Predviedli detskú svadbu a potom si záujemcovia vypočuli prednášku Mgr. Kataríny Király PhD. s názvom Tradičná tanečná kultúra Slovákov v Mlynkoch, ktorá vyšla v publikácii Maďarskej etnografickej spoločnosti, Výber z etnografických zbierok národností v Maďarsku č. 7.

Už niekoľko rokov je tradíciou v podpilíšskom Santove, že škôlkari staršej vekovej skupiny sa lúčia so svojou materskou školou v ľudovom kroji. Pred niekoľkými rokmi rozlúčkovú slávnosť osviežili aj tým, že deti predviedli svadobné zvyky a teraz sa to stalo stálym programom. Vďaka santovským škôlkarom sme sa ocitli na dedinskej svadbe, kde si vypýtali nevestu, uskutočnil sa sobáš, ako aj tanec mladomanželov. Je to veľmi pekný program, ktorý začiatkom júna prvýkrát predviedli mimo svojej ustanovizne.

Napriek nízkej účasti miestnych Slovákov zaujala aj prednáška K. Király, ktorá sa zamerala na porovnávanie tanečných tradícií v Santove a Mlynkoch. Vo svojej prednáške zdôraznila napríklad aj to, že sa hovorilo, že na Pilíši vie každý tancovať a hneď to potvrdila tým, že prvý kontakt s tancom mali už od útleho detstva, keď sa išli pozerať na tanečnú zábavu na rukách mamičky. Najviac tancovali počas dospievania, ale napríklad po vydaji ženy už nechodili na tanečné zábavy. Bolo iba málo výnimočných príležitostí, keď vydaté ženy smeli tancovať, napríklad na plese pre manželov.

K. Király sa zmienila aj o tom, že počas svojho výskumu vnímala tradičnú kultúru v súčasnom živote lokality, skúmala aj identitu, alebo ako sa jej hovorí, pilíšsku pýchu. Ako povedala, asimilácia slovenského obyvateľstva v Mlynkoch nebola taká rýchla, ako v ostatných Slovákmi obývaných osadách na okolí hlavného mesta, ale sa zjavne zrýchlila po zavedení spisovnej slovenčiny vo výučbe, lebo deti zabudli miestne nárečie a tak sa ťažko dorozumeli so starými rodičmi, ktorí ovládali iba miestne nárečie, a neskôr maďarčinu. Komunikačným jazykom v hovorenej podobe ostala zväčša maďarčina, ale tance dodnes uchovávajú neverbálnu komunikáciu medzi členmi miestneho spoločenstva. Hoci na Pilíši nie je vo zvyku dievčatá vykrúcať pod rukou, aj naši predkovia sa vedeli zabávať. Napriek tomu, že v dedine nefungovala tanečná škola, pesničky meštianskeho charakteru prerazili aj do Mlynkov, avšak strofické tance boli pre Mlynčanov neznáme. Medzi zachovanými tancami nenájdeme novouhorský čardáš pravdepodobne preto, lebo Mlynčania pri tanci spievali po slovensky a čardáš sa tancoval na „uherské“ pesničky, a ten vie tancovať „bársjakí chumaj“. Keď si na tanečnej zábave niekto objednal čardáš, musel muzikantom navyše zaplatiť. Avšak miestny skočný tanec (skákaná) podľa 6/8-ej melódie je „frišký“ čardáš, a toto potvrdzuje aj hudobný sprievod es-tam.

K. Király sa počas prednášky viackrát obrátila na prítomných s otázkou, čo sa ako robilo v Santove a tiež sa zmienila o tom, že plánujú spolu s choreografkou Irenou Kotroczovou porovnávať mlynské a santovské tanečné príležitosti, formy a pod.

Bolo to vydarené popoludnie, vyplnené tanečnými tradíciami, ktoré prežívajú až dodnes.

(ef)