odpovedá riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe Juraj Ando

- V tomto roku oslavujete 100. výročie odovzdania budovy Munkácsyho múzea. Bola už od začiatkov prezentovaná kultúra a život Slovákov žijúcich v Békešskej župe? Ak áno, akým spôsobom? Udržiavate kontakty aj s múzeami na Slovensku?

- Múzejné združenie vzniklo v roku 1899, takže inštitúcia vlastne oslavuje už 115. výročie svojho založenia. Hlavným cieľom tohto združenia bolo zabezpečenie budovy, kde by sa dalo zozbierať pamiatky, poklady, zbierky z každého kúta Békešskej župy a sprístupňovať to ľudom. Jedným z najväčších podporovateľov tohto projektu bol vtedajší štátny tajomník Michal Zsilinszki, ktorý taktiež patril medzi tých viac než štyrdsaťitisíc slovenských obyvateľov Békešskej Čaby (v roku 1914 v Békešskej Čabe žilo 45 000 ľudí, väčšina z nich bola slovenského pôvodu). Vďaka pomoci Zsilinszkého Békešská Čaba dostala 100 tisíc korún od štátu na výstavbu múzea, ďalších potrebných 80 tisíc mesto zabezpečilo z úveru. Budova súčasného Munkácsyho múzea, ktorá sa na začiatku volala Kultúrny palác, bola odovzdaná v roku 1914. Pri tejto príležitosti sme 1. októbra zorganizovali veľkolepú slávnosť s rovnakým programom, aký bol pri odovzdávaní budovy pred sto rokmi. Po zaspievaní štátnej hymny sme si vypočuli slávnostné prejavy predsedu Múzejného združenia (Juraj Ando) a zástupcov vlády (Gyula Vantara a András Aradszki). Následne sme prezentovali zbierku, ktorú sme pripravili na toto okrúhle jubileum a odovzdali sme ho predstaviteľom vlády a riaditeľom múzeí, symbolicky aj mestu.

Samozrejme, za tých sto rokov bola stále prezentovaná aj kultúra a história nielen čabianskych Slovákov, ale aj Slovákov žijúcich na celom území Békešskej župy. Hneď prvá zbierka po otvorení múzea už obsahovala slovenské čepce, keramiku, ktoré predstavovali ľudový život Čabänov. Vyzdvihol by som dve dôležité mená z histórie múzea. V 30. rokoch mal významnú zbierku miestny farár Ladislav Linder, ktorý sa sústredil na národopisné predmety (textílie, keramiku, nábytok) zo všetkých Slovákmi obývaných obcí v Békešskej župe, môžeme ho nazvať prvým ozajstným etnografom múzea. Robil aj veľkolepú reklamu na výstavy, organizoval sprievod ľudí v ľudovom kroji. V 50. rokoch pôsobil Juraj Tábori zo Slovenského Komlóša. Tábori taktiež zbieral predmety z ľudového života Békešskej Čaby, predovšetkým typický maľovaný a vyrezávaný nábytok, ktorý bol známy a obdivovaný v celej krajine.

S múzeami zo Slovenska udržiavame výborné kontakty, navzájom sa prezentujeme a propagujeme. V 90. rokoch sme mali veľkú výstavu v Slovenskom národnom múzeu (SNM), kde sme predstavili ľudovú kultúru Dolnej zeme, o rok na to sa u nás prezentovala SNM. Vo Zvolene sme otvorili výstavu o ľudovom umení Komlóšanov, oni nám priniesli do Čaby svoje drevorezby. V Žiline a Košiciach sme odhalili tajomstvo prípravy čabianskej klobásy, nasledovne k nám zavítal drotár zo Žiliny, ktorý predstavil toto krásne starodávne remeslo a pripravili sme výstavu z košickej porcelánovej zbierky. Najdôležitejší vzťah máme s mestom Trebišov, s ktorým spolupracujeme už vyše dvoch desaťročí. V tomto roku cez leto sme zorganizovali výstavu pod názvom Matej Korvín a jeho doba v trebišovskom kaštieli a 24. októbra otvárame v našom múzeu výstavu z diel zemplínskych drevorezbárov, na ktorú pozývame všetkých záujemcov.

(kan)

Foto: munkacsy.hu