V nedeľu 9. novembra sa začalo týždňové turné Slovenského ľudového umeleckého kolektívu po Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Podľa plánovaného programu v šiestich mestách „Dolniakov“, medzi nimi v Budapešti a v Maglóde, uviedli úspešný hudobno-tanečný program Krížom-krážom. My sme mali možnosť pozrieť si práve prvé predstavenie v Budínskej Redute.

Divákov privítal riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi, ktorý sa poďakoval organizátorom tohto krásneho večera, predovšetkým Budínskej Redute - Domu tradícií, Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky a Kataríne Király. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Rastislav Káčer vo svojom vystúpení povedal: „Folklór má pre mňa dva odkazy, ktoré by som tento večer zdôraznil. Je zaujímavé, že ľudia, aby sa zblížili, na to, aby uľahčili svoje duše, aby všetky svoje emócie dostali zo seba von, boli schopní vytvoriť po stáročia takú krásu, ako je folklór. Odzrkadľuje nielen emóciu, ktorá sa prenáša cez stáročia, ale osobitosť, pretože na Slovensku tak ako aj inde, každá dedina, každá komunita, každý región, každý kraj bol hrdý na to, čo bolo ich osobitné, v čom sa dokázali odlíšiť, v čom boli lepší ako iní. Ale nie na to odlíšenie chcem poukázať. ...hľadajme v odlišnosti regiónov, tradícií to, čo je krásne, čo obdivujeme a to, čo nás spája, je prvé ponaučenie, a napokon zistíme, že... nielen v jedle, ale aj vo folklóre vidíme, akí sú si Slováci a Maďari blízki. A ten druhý odkaz je ten, že folklór po stáročia ľudí nerozdeľoval, ale spájal.“ Na záver vyslovil túžbu, „aby tento večer bol taký, že nás spomalí v tomto rýchlom živote, a spojí nás znovu tým najkrajším, čo môže byť, krásnym kultúrnym dedičstvom, spevom, tancom, živou energiou...Tá energia nás presunie na javisko a vzájomne nás obohatí a nabije na ďalšie mesiace dopredu.“

V atraktívnom programe boli zastúpené ľudové piesne a tance z Liptova, Terchovej, Podpoľania, Gemera, Myjavy, či goralskej oblasti. Program bol zaujímavý nielen svojou pestrosťou, ale aj invenčným prístupom mladých autorov, ktorí pri jeho tvorbe pracovali s novou poetikou i estetikou folklóru.

Predlohu k projektu Krížom-krážom tvoril pôvodný folklórny materiál z etnografických výskumov a ich textových, fotografických, zvukových alebo filmových záznamov. Východiskom autorov k umelecko-estetickému spracovaniu archívneho materiálu bolo využitie poeticko-estetických princípov a javov, ktoré nachádzame aj v ľudovej tvorbe: improvizácia, inovácia, výnimočné interpretačné schopnosti niektorých členov lokálneho spoločenstva, teatrálnosť, grotesknosť, irónia, komika, exotika, móda, vplyv tzv. vysokého umenia, infiltrácia prvkov iných etník a spoločenských skupín, a napokon aj vplyv dobových kultúrno-spoločenských a politicko-ekonomických pomerov.

Autori spracovali viaceré etnografické regióny Slovenska, pričom raz kladú dôraz na materiál z konkrétnej lokality (Terchová, Kunov, Kozárovce, Horné Orešany), inokedy na materiál v širšom regionálnom kontexte (Horný Liptov, Myjavsko). Inšpiráciou pre niektoré programové čísla boli typy tancov (verbunk, odzemok), alebo obradové a spoločenské príležitosti s dramatickým potenciálom, ktorý tvorcovia využili pri svojej umeleckej realizácii s uplatnením vlastných autorských vízií (Execírka, Kmotry, Zapletance).

Slovenský ľudový umelecký kolektív je profesionálne umelecké teleso, pôsobiace v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku už od roku 1949. Jeho tvorba vychádza z autentických podôb slovenského ľudového umenia, ktoré spracováva do umelecky vysoko kvalitných a divácky úspešných programov s rôznou mierou štylizácie, ale aj odvážnymi posunmi do nových žánrov. Počas 65-ročnej histórie so SĽUK-om spolupracovalo mnoho výrazných umeleckých osobností – choreografov, výtvarníkov, skladateľov a profesionálnych interpretov. Hudobný profil telesa najviac ovplyvnil Alexander Moyzes, Ján Cikker, Eugen Suchoň, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina a ďalší. Ako choreograf a umelecký šéf SĽUK-u dlhodobo a výrazne formoval Juraj Kubánka. Medzi nezabudnuteľných interpretov, ktorí pôsobili v SĽUK-u, patria Heda Melicherová, bratia Ševčíkovci, bratia Antalíkovci, Rinaldo Oláh, Ján Berky a mnohí ďalší.

(ik)

Foto: Gábor János Sikorsky