Voľakedy cesta k dedinskému spoločenstvu viedla cez rodiny. Deti si osvojili materinský jazyk, jazykové zvyky, predmetovú kultúru, ľudové piesne, normy správania a odievania sa v kruhu rodiny, zvyky a tradície danej obce nasávali do seba pomocou najbližších príbuzných. Tento spôsob odovzdávania poznatkov pomaly mizne, deti sa zoznámia s tradíciami až počas vyučovacích hodín.

Dodnes si pamätám, ako moja stará mama zavolala susedky, ženy z ulice, príbuzné, a v letnej kuchyni spoločne „zbaveli perá“ zarezaných husí, aby potom mohli čím naplniť periny, vankúše. Cez leto dievčatá pásli husi – samozrejme aj ja – a to mohlo byť podnetom aj na vznik detskej hry „húsky moje, poďte domov“, z čoho poznáme slovenský i maďarský variant.

Nikdy na to nezabudnem, ako sme počas páračiek sedeli v rohu kuchyne, a odtiaľ pozorovali a počúvali príbehy a veselé, vtipné rozhovory žien. Tu sme sa naučili aj základy nášho slovenského nárečia. Aj teraz mi zohreje srdce spomienka na tieto veselé zimné večery. Aj muži boli často hosťami týchto udalostí, a snažili sa vyčarovať ešte lepšiu náladu a rozveseliť pracujúce ženy rôznymi kúskami, napríklad schovali vrabce medzi perie, alebo pomazali všetkým tváre uhoľným prachom a medom, aby sa na nich prilepilo perie. Ako deti sme s nadšením čakali na oldomáše, ukončenie páračiek, lebo vtedy sa dostalo na stôl vždy niečo chutné.

Sme veľmi radi, že túto tradíciu sa nám po roku podarilo zase oživiť 27. februára. Zavítali k nám aj hostia z Bánhidy, Orosláňu, Tardoša a spolu s miestnymi ženami v Spoločenskom dome v Síleši sa uskutočnili tradičné páračky. Hostia priniesli na oldomáš zákusky, koláče, víno, rôzne iné dobroty, ale obľúbeným bol aj chlieb s masťou a cibuľou. Vilmos Urbanovics a László Csanálosi sa postarali o dobrú náladu - v sprievode harmoniky spievali slovenské i maďarské ľudové piesne. Muži, podobne ako to robili ich predkovia, pomazali tváre žien uhoľným prachom, aby ich rozveselili. Chcela by som sa aj takto poďakovať sílešským ženám, ktoré zabezpečili perie na túto akciu a za veľkú pomoc učiteľke Szilvii Kutenicsovej a vedúcej inštitúcie Kinge Kutenicsovej.

Cieľom oživenia ľudových tradícií - všedných i sviatočných dní je, aby sme spestrili život nášho dedinského spoločenstva a podali autentický obraz dávnych čias.

Organizátormi a podporovateľmi podujatia boli Slovenská národnostná samospráva v Síleši a Slovenské osvetové centrum v Bánhide.

(Alžbeta Krajczárová Szárazová – kan)

Foto: autorka