S Folklórnym súborom Kopaničiar a bryndzovými haluškami

Nováčikovia to nemajú ľahké. Na vlastnej koži sa o tom presvedčili členky Slovenskej samosprávy II. obvodu hlavného mesta na čele s predsedníčkou Evou Svitilovou, keď využili ponuku voleného zboru tejto mestskej časti prezentovať sa na Dni obvodu. Hlavným organizátorom dvojdňového festivalu, ktorý sa uskutočnil 12. a 13. júna v Parku milénia, bola Samospráva II. obvodu, úlohou slovenského zboru bolo postarať sa o slovenskú časť programu. Slovenských folklórnych súborov je veľa, mnohé často vystupujú na pôde hlavného mesta, ale nájdu sa také rázovité slovenské regióny, ktoré obyvatelia Budapešti neveľmi poznajú – aj preto padlo rozhodnutie pozvať súbor Kopaničiar zo západoslovenského mesta Myjava. Ukážka gastronómie bola daná – slovenská samospráva sa sotva stihla vlani na jeseň založiť, keď kolegovia z ostatných národnostných zborov, ale i referenti miestneho úradu s úsmevom konštatovali: tak zasa budú bryndzové halušky. Nuž boli. A nielen bryndzové, ale aj obyčajné ako príloha ku gulášu. Pričom nie hocijaké! Vďaka pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti z kuchyne šéfkuchára Štefana Polomu. Dezert boli rôzne ochutené domáce záviny.

Trocha zložitejšie bolo zabezpečiť finančné prostriedky, ale nakoniec vďaka podpore II. obvodu Budapešti a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa podarilo zrealizovať všetko podľa plánov. Plánov síce mierne pozmenených, pretože pôvodný zámer usporiadať dvojdňové turné súboru Kopaničiar, ktorý by vystúpil pre pilíšskych Slovákov v Mlynkoch, sa nevydaril. Azda nabudúce, keď sa pošťastí získať dotácie aj z iných zdrojov.

Keď na poludnie otvorila virtuálne brány Ulička chutí a pred slovenským stánkom sa v momente vytvoril dlhý rad, z prvých hostí – Drahomíry Brezovej, ktorá prišla z ďalekých Košíc, predsedníčky Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzany Hollósyovej a predsedníčky Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti Júlie Horváthovej sa stali hostiteľky. Pomáhali podávať jedlá. Na otázku, či si ľudia prosia strapačky alebo halušky s gulášom, snáď okrem piatich z takmer tristo záujemcov o ochutnávku všetci odpovedali, že zo všetkého troška. Prezentácia národnostnej gastronómie mala trvať hodinu, ale pred slovenským pultom sa rad ani potom akosi nezmenšoval. Až na jedného „pána“, ktorému sa nepáčilo, že musí stáť v rade a mal nemiestne poznámky, všetci boli spokojní a slovenské jedlá im veľmi chutili. Ešte aj členovia súboru Kopaničiar si pochvaľovali...

Prečo sa zmieňujeme najskôr o gastronómii? Pretože prezentácia gastronómie národnostných samospráv pôsobiacich v II. obvode sa začala paralelne s prezentáciou ich kultúry. Viete si predstaviť, aký bol dôsledok! Ešte šťastie, že slovenský stánok bol oproti javisku, takže ľudia mohli sledovať program aj vtedy, keď čakali v rade.

Folklórny súbor Kopaničiar vystúpil po krátkej prestávke, keď utíchol ruch okolo stánkov s jedlom. V tom čase už stihli prísť do areálu parku zo záverečnej slávnosti v budapeštianskej slovenskej škole a pred oslavami výročia mlynského pávieho krúžku predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi, podpredseda Slovenskej samosprávy Budapešti Pavol Beňo, predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai a niektoré ďalšie známe osobnosti z radov budapeštianskych Slovákov. Po úvodnej piesni bolo zrejmé, že dvadsaťminútové vystúpenie bude pozostávať z rezkých tancov. Viaceré melódie boli známe aj maďarskému uchu, napriek tomu, že to boli čardáše z typického západoslovenského folklórneho regiónu. O súbore treba vedieť, že jeho názov je odvodený od pomenovania samôt – kopaníc – v tomto kraji. Na jeseň oslávi 60. výročie svojho vzniku. Vystriedalo sa v ňom veľa generácií. Dorast zabezpečuje súbor Kopaničiarik a starší tanečníci majú folklórny seniorklub Kopa. Súbor, ktorého umeleckou vedúcou je Elena Ptáčková, mal vždy popri tanečnej aj hudobnú a spevácku zložku. Prvé ocenenie získal roku 1956, dnes ich má neúrekom – mohli by sme povedať, že čo rok, to dajaké uznanie. Sú medzi nimi i svetové. Má dobré meno nielen na Slovensku, ale aj široko–ďaleko za jeho hranicami. Nečudo – mládež podala aj teraz v Budapešti, v 36-stupňovej horúčave, po prekonaní 260 km, vynikajúci výkon. P. Beňo pochválil dievčatá, že majú výborný odpich (mládenci ich pri tanci neraz zdvihli nad hlavy a vykrúcali), vedúci hudby Martin Bunčiak mu kontroval, že chlapci zasa dobrý ťah. Nuž ťah teda mali – v tej horúčave vypili litre vody.

Po vystúpení sa našiel čas na priateľský rozhovor. Hostitelia sa dozvedeli, že členovia súboru sú v „civile“ študenti a pracujúca mládež, učaroval im ľudový tanec a hudba a tvoria družný kolektív, takú veselú kopu, ktorá sa pri vystúpení dokáže aj sama zabaviť. Myjavčania sa zasa zaujímali o nás, o Slovákov v Maďarsku. Dobre poznajú činnosť Slovenskej samosprávy v Orosláni, partnerskom meste Myjavy, kde už neraz vystupovali. Na rozlúčku nám darovali najnovší dvojdiskový album „Šak to pekné časy bývali“, ktorý vydali k 60. výročiu súboru v máji tohto roku.

Slovenská samospráva II. obvodu by mohla byť spokojná – všetko sa vydarilo nad očakávanie. O rok už bude vedieť, do čoho ide, prvé skúsenosti z Dňa obvodu má za sebou. Jedno však asi nebude vedieť vyriešiť, ani keď už nebude nováčikom – dostať stovky labužníkov do hľadiska.

V. Zsákaiová Držíková

Foto: Ľ. Fallerová a autorka