V sarvašskom Slovenskom pamiatkovom dome sa začiatkom júna uskutočnila výstava s názvom „Čo sa skrýva v truhlici?” Pri vstupe prítomných prekvapili vystavené odevy na verande.

Členovia spolku Vernosť s obdivom počúvali uja Jána Gyurcsika, ktorý napriek tomu, že už má viac ako 80 rokov, má výbornú pamäť. Jeho slová sa začali tým, že život sa mení a mnoho vecí, ktoré boli v minulosti, už dnes nie sú. V truhlici starostlivo uložené odevy a obuv boli pre niektorých mladších prítomných úplne neznáme a hneď aj kládli otázky. Ujo Jano poznal každý kúsok odevu a pridal aj svoj zážitok, ktorý prežil on sám v detstve.

Bola to doslova prednáška, vedel po „tótsky“ pomenovať všetky kúsky zachovaného odevu. (Veniec, šlájer, oplecok, štrumpandle, farbianska geceľa, slafrok, lajblík, bielizeň, čižmy, vyšívané klinovníky a iné). Spomenul aj to, že dievčatá, ktoré chodili ešte len do šiestej triedy, museli vedieť vyšívať. Keď sa šli vydávať, tak každá mala na svojom „štafírunku” vyšitý svoj monogram. Nenosili pančuchy ako teraz, ale len "štrumple", ktoré si pripevňovali "štrumpandľou". Na „geceli!” nosili „prusli.” Mládenci nosili košele z plátna, ktoré boli tiež vyšívané. Nohavice s futrom boli veľmi praktické. Čižmy a topánky (cipele) v rodine dedili jeden po druhom. Do školy mohlo ísť to dieťa, ktorému narástli nohy do čižiem, ktoré už nosil jeho súrodenec. Spomienky na detstvo uja Jana boli veľmi cenné a zaujímavé.

Po výstave sa program neskončil. Členovia spolku Vernosť sa ešte vybrali do Slovenského domu, kde pokračovalo spoločné opekanie slaniny. V rozhovore pri opekaní sa dali do reči aj ostatní prítomní. Veselo spomínali a rozprávali o obliekaní sa kedysi a dnes. Celé popoludnie sa nieslo v duchu lásky a úcty k našim predkom.

Zlatica Lišková

Foto: autorka