XXXIII. Národnostný deň v Teranoch

Múzeum čipiek či magnetofónov, rybník, knižnica, dvesto ubytovacích miest, škôlka i škola s rodinnou atmosférou, výučba ľudového tanca a veľa milých ľudí v malebnom prostredí vnútorných Cerových vrchov (Cserhátu) – to všetko nájdu v Teranoch návštevníci aj viacdetné rodiny, ktoré sa snažila prilákať do obce miestna samospráva v rámci nedávno ukončeného programu „Rodiny do Terian“. O zaujímavej iniciatíve, v rámci ktorej dostali novo prisťahované viacdetné rodiny možnosť ročného bezplatného bývania s perspektívou, že sa v obci natrvalo usadia, sme sa dozvedeli na konci júna od starostky Terian Edity Brožovej počas štedrého privítania na recepcii v miestnom zborovom dome. Občerstvenie po zvládnutí peknej, ale pre žalúdok autora týchto riadkov až príliš kľukatej kopcovitej cesty prišlo vhod. Po ňom sa návštevníci XXXIII. Národnostných dní v Teranoch z bližších i vzdialenejších kútov Maďarska na pozvanie Združenia ARTTÉKA – Umenie bez hraníc presunuli k zvonici, kde nás privítal jeho predseda Zsolt Lencsés. Po prehliadke čerstvých diel mladých nadaných drevorezbárov sme sa z príhovoru hostiteľa dozvedeli, že zvonicu obnovilo združenie v spolupráci so samosprávou Terian, ich slovenskou sesterskou obcou Opatovská Nová Ves a väznicou v Balašských Ďarmotách v rámci projektu Zvony nepoznajú hranice. Názov projektu poukazuje na časy, kedy sa cez štátne hranice neprechádzalo tak ľahko ako dnes, hlas zvonu však ani ten najostnatejší plot nedokázal zastaviť. Za prítomnosti starostu Opatovskej Novej Vsi Csabu Kálazyho, veliteľa väznice v Balašských Ďarmotách Istvána Budaiho, miestnej starostky a, samozrejme, plného hľadiska záujemcov zaznel zvon za všetky národnosti sveta. Ekumenická drevená zvonica v tvare korábu, ktorú treba k zvonohre celú rozhýbať, pôsobila naozaj fascinujúco.

Sprievod sa následne pobral k prírodnému amfiteátru – ďalšiemu skvelému príkladu na sladké ovocie medzinárodnej spolupráce, o ktorej sa zmienili vo svojich príhovoroch aktéri slávnostného otvorenia podujatia. Na úvod však zaznela hymnická pieseň „Daj Boh šťastia“ a následne náboženské piesne v podaní členov Rodinného zboru Terany – IBA TY (CSAládi Kórus TErény – CSAK TE). Náboženské melódie ideálne naladili prítomných na následnú ekumenickú pobožnosť, ktorú celebrovali v slovenčine putovná evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová a v maďarčine dekan József Vagyóczky a mladý energický a veľmi moderný evanjelický farár z Guty Szabolcs Füke (pôsobiaci aj v zbore IBA TY), ktorý svoju kázeň čítanú z tabletu prerušil aj hudobnou vložkou. Služobníci boží svorne hovorili o potrebe pozastaviť sa v tomto uponáhľanom svete i vypočuť sa navzájom a podotkli, že toto podujatie je skvelou príležitosťou na vzájomné spoznávanie sa. Na záver pobožnosti požehnali podujatie aj prítomných.

Prvá žena Terian E. Brožová sa po privítaní hostí z Bíru, Bokoru, Galanty, Opatovskej Novej Vsi, rovnomennej obce Terany na Slovensku a všetkých ostatných, ktorí si našli cestu do tejto časti Cerových vrchov, poďakovala všetkým aktérom, ktorí sa podieľali a naďalej podieľajú na budovaní obce, rekonštrukcii pamätihodností i vybudovaní moderného zastrešeného pódia, na ktorom mohlo dôjsť k uskutočneniu tohto podujatia figurujúceho aj v Zozname hodnôt Novohradskej župy.

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková vyjadrila svoju radosť z prítomnosti na tomto podujatí s vyše tridsaťročnou tradíciou, ktoré prispieva k spolupráci národností a národov na oboch stranách hraníc. Nadväzujúc na kázne apelovala na prítomných, aby sa navzájom počúvali a popriala všetkým, aby sa domov vracali posilnení tradíciami. Parlamentný poslanec Mihály Balla vyzdvihol poslanie príslušníkov národností, poznajúcich dve kultúry, byť spojivom medzi národmi. Aj preto požiadal všetkých prítomných, aby si popri štátnom jazyku zachovali a pestovali aj jazyk, kultúru a identitu svojich predkov. Ako príklad úcty k národnostiam uviedol, že sú v Základnom zákone Maďarska uvedené ako štátotvorné činitele, majú dlhoročný samosprávny systém a od vlaňajšieho roku sú aj zastúpené v parlamente v podobe národnostných hovorcov. Vyzval všetkých na vzájomnú úctu v záujme silnejšej Novohradskej župy a silnejšieho Maďarska.

Na záver oficiálnej časti odovzdali zástupcovia Terian titul čestného občana obce mimoriadne aktívnej členke miestneho verejného života, predsedníčke Slovenskej národnostnej samosprávy v Teranoch Zuzane Oczotovej.

Počas dňa viackrát odznelo, že Deň národností a dážď chodia v Teranoch ruka v ruke a aj v úvodných fázach podujatia poprchávalo. Našťastie sa však nestrhol väčší lejak a obecenstvo si tak mohlo nerušene pozrieť veselý program v podaní miestnych škôlkarov i školákov, speváckej skupiny „Kaláčka“, ako aj hosťujúcich súborov: Ženského speváckeho zboru, tanečnej skupiny i citarovej skupiny Rozmarín z Veňarcu, folklórneho súboru Labdarózsa z Opatovskej Novej Vsi, nemeckého folklórneho speváckeho zboru zo Sendy (Szendehely), tanečnej skupiny Zobonka z Balašských Ďarmôt a Ženského speváckeho zvoru z Magyarnándoru. Viaceré z nich sprevádzala kapela Kóborzengő. V následnom zábavnom programe si prítomní mohli ďalej vypočuť ukážky z muzikálov v podaní Tibora Tótha a jeho skupiny a naučiť sa tanečné kroky od súťažného tanečníka Mihálya Kissa. Nechýbala ani tombola a na záver bál v amfiteátri s hudobným podmazom Jánosa Grenyóa.

V rámci sprievodných akcií sa deti i dospelí mohli pobaviť prostredníctvom tradičných hier i hlavolamov od jednoduchších po tie náročnejšie a, samozrejme, v okolitých stánkoch boli k dispozícii aj maškrty od cukrovej vaty až po domáce zákusky. Vďaka organizátorom podujatia, ktorými boli obecná a slovenská samospráva a Mládežnícka a detská samospráva, resp. sponzorom: Ministerstvu ľudských zdrojov, Župnej knižnici Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne a viacerým podnikateľom z regiónu, tak raz-dva vznikla veselá haravara. Vidiac toľko aktívnych ľudí pokope a rukolapné výsledky ich práce by som nebol prekvapený, keby sme sa o niekoľko rokov stretli na najväčšom sviatku Slovákov v Maďarsku práve v Teranoch.

Zlatko Papuček

Foto: autor

Zuzana Oczotová

Po získaní vysokoškolského diplomu učiteľky materskej školy v Sarvaši terianska rodáčka Zuzana Oczotová, rodená Brožová pracovala tridsať rokov v materskej škole vo svojej rodnej obci. Ako dôchodkyňa naďalej pomáha v škôlke i v škole pri výučbe slovenského jazyka. Od počiatkov (1976) sa aktívne podieľa na organizovaní Národnostných dní v Teranoch.

Od roku 1985 vedie miestny Slovenský klub, od roku 1994 je členkou miestnej slovenskej samosprávy a od roku 2010 predsedá zboru, ktorej majetkom je aj pamätný dom. Zveľaďovanie jeho zbierky a zachovávanie tradícií obce je pre Z. Oczotovú srdcovou záležitosťou. Pestuje dobré vzťahy s miestnou obecnou samosprávou, občianskymi organizáciami i cirkvou, je členkou predsedníctva Evanjelického cirkevného zboru, založila Spolok osamelých Terančanov. Jeho úlohou je zachovať a odovzdať vedomosti a duchovné dedičstvo starších pokolení mladším. Z. Oczotová sa aktívne podieľa na vytváraní i udržiavaní dobrých kontaktov a spolupráce so slovenskými partnerskými obcami. V roku 2000 jej vyšla dvojjazyčná slovensko-maďarská zbierka básní Obrazy. Matka dvoch detí a stará mama piatich vnúčat je už štyridsať rokov mimoriadne aktívnou členkou miestneho verejného života.